Posted by & filed under .

  • Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ – Selenec
  • Rýchlostná cesta R1 Selenec – Beladice
  • Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica, severný obchvat

 

Predmetom „PPP projektu Rýchlostná cesta R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica severný obchvat“ bolo vypracovanie projektovej dokumentácie na stupni DRS, DSZD, DSVS, konzultačné práce a výkon technického dozoru projektanta na úsekoch projektu: Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ – Selenec, Rýchlostná cesta R1 Selenec – Beladice,   Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica, severný obchvat. Tento projekt je súčasťou rýchlostnej cesty R1 Trnava – Banská Bystrica – Ružomberok, ktorá je jednou z hlavných dopravných trás na Slovensku a tiež súčasťou európskych ciest E58, E77, E571, E572.

Celková dĺžka je 33 910 m; kategórie: R 22,5/120, R 22,5/100, R 22,5/80, MR 20/60. Na časti projektu sa nachádza 8 mimoúrovňových križovatiek na rýchlostnej ceste, jedno mimoúrovňové napojenie strediska správy a údržby na rýchlostnú cestu , 43 mostov, z ktorých spoločnosť DOPRAVOPROJEKT a.s. vypracovala dokumentáciu pre 35 mostov, vrátane 21 novostavieb mostov a jednej rekonštrukcie mosta na rýchlostnej ceste a 10 novostavieb mostov a 3 rekonštrukcií mostov nad rýchlostnou cestou, na vetvách križovatiek, na preložkách ciest a miestnych komunikácií a na trati ŽSR. Súčasťou projektu je stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty Selenec, 26 oporných a zárubných múrov celkovej dĺžky 4 928 m, 32 objektov protihlukových stien celkovej dĺžky 28 231 m a 2 objekty clon proti oslneniu celkovej dĺžky 1 516m. V celej trase bola navrhnutá a zrealizovaná cestná kanalizácia s odlučovačmi ropných látok a informačný systém rýchlostnej cesty. Ďalšie objekty, ktoré boli súčasťou projektu sú: vegetačné úpravy, rekultivácie, úpravy vodných tokov, oplotenie rýchlostnej cesty, preložky inžinierskych sietí ( závlahové potrubia, vodovody, kanalizácie, slaboprúdové a silnoprúdové vedenia, plynovody) a asanácie. Trasa bola zrealizovaná v zložitých geologických podmienkach a lokálne prechádzala aj zosuvnými územiami. Zabezpečenie stability zemných, stavebných konštrukcií a lokálnych zosuvov si vyžiadalo návrh rozsiahlych sanačných a geotechnických opatrení zameraných na zníženie hladiny podzemnej vody, zlepšenie zemín použitých do násypov, úpravu podložia násypov a urýchlenie konsolidácie podložia.

Posted by & filed under .

Areál národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Rusovce sa nachádza v mestskej časti Bratislava Rusovce v zastavanom území obce.

Projektová dokumentácia rieši komplexnú obnovu parku na ploche 13,2 ha, objektu čeľadníka s plochou 3 800 m2 a ďalších objektov nachádzajúcich sa v parku.

Rekonštrukcia a obnova parku je zameraná na pôvodné krajinárske riešenia anglického lesoparku a historických záhrad z roku 1900. Zároveň však zohľadňuje novú funkčnú náplň objektu, ktorý bude slúžiť ako park prístupný verejnosti a rekreačné zázemie Rusoviec a celej Bratislavy. Jeho základ tvorí komunikačná sieť, ktorá sa po dlhom vývoji a rôznych prestavbách ustálila na súčasnom stave. Vzhľadom na fakt, že park bude rozdelený na verejnú a neverejnú časť je potrebné vytvoriť nové komunikačné prepojenia, ktoré umožnia vstup do parku a aj vstup na pôvodné chodníky. Novým chodníkom bude sprístupnené Rusovské rameno. Riešenie pozostáva z arboristických zásahov, úpravy krajinnej architektúry, zabezpečenie vybavenia parku vonkajším osvetlením, rozvodom vody i prvkami drobnej architektúry. Obnovená bude terasová záhrada, doplnená fontánou i bezbariérovým prístupom k nej. Novo navrhnuté v pôvodnom nezachovanom duchu budú historizujúce pergoly, treláže a altány. V navrhovanom riešení sa uvažuje s rekonštrukciou vodnej veže na rozhľadňu. Obnova objektu čeľadníka formou rekonštrukcie a obnovy zabezpečí v  nadzemnej časti pôvodný vzhľad objektu. Pôvodné oplotenie s cimburím, ktoré je v súčasnosti ukončené pri západnom nároží objektu čeľadníka bude formou kópie jestvujúceho pokračovať až po koniec pozemku v južnom cípe. Napojí sa na existujúce oplotenie kostola Sv. Víta, ktoré je pletivové.

Objekt čeľadníka je rozsiahlou obdĺžnikovou stavbou s otvoreným nádvorím. Po obnove bude slúžiť hlavne verejnosti. Na prízemí sú navrhnuté priestory pre múzeum, komunitné centrum, sobášnu sieň, viacúčelové sály pre podujatia obce, reštaurácia. Objekt bude hlavným vstupom návštevníkov do parku, ktorí v ňom môžu využívať služby poznania, občerstvenia i hygieny. Suterénne priestory slúžia pre technické a technologické vybavenie objektu i údržbu parku. Vybrané suterénne klenuté priestory sú určené pre verejnosť. Priestory v podkroví sú neverejné, zamerané hlavne na prechodné ubytovanie a správu areálu.

Posted by & filed under .

Areál národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Rusovce sa nachádza v mestskej časti Bratislava Rusovce v zastavanom území obce.

Projektová dokumentácia rieši komplexnú rekonštrukciu a obnovu historického objektu kaštieľa a priľahlého parku v určenom rozsahu. Navrhnutý je samostatný uzavretý a oplotený areál o rozlohe 3,7 ha s objektom kaštieľa v centre dispozície.

Kaštieľ má po návrhu komplexnej pamiatkovej rekonštrukcie, sanácii a po zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej spoločenskej úrovni, významné medzinárodné návštevy, organizáciu seminárov za účasti najvyšších ústavných činiteľov.

Vnútorné priestory kaštieľa okrem podkrovia budú riešené ako účelové a reprezentačné. Technické a technologické zázemie bude situované v technicko prevádzkovom objekte a trafostanici s náhradným zdrojom, ktoré sú situované mimo plochu kaštieľa ako výlučne podzemné objekty, ktoré nerušia priehľady z okolia na kaštieľ.

V rámci obnovy kaštieľa boli súčasťou projektových prác aj špecifické časti dokumentácie – podchytenie základov, sanácia drevených stropov, opatrenia na odstránenie drevokazných húb, výmena poškodených prvkov krovy, sanácia zavlhnutého muriva. Veľký rozsah dokumentácie sa zaoberá návrhom na reštaurovanie, vybavenie priestorov mobiliárom.

Zrekonštruovaná existujúca vrátnica a nový objekt vstupného pavilónu budú slúžiť na zabezpečenie špeciálneho režimu vstupu osôb a tovarov z hľadiska bezpečnosti a ochrany osôb a majetku.

V rámci stavby budú obnovené spevnené plochy v potrebnom rozsahu a vydláždené komunikácie. Priľahlá časť záhrad a parku bude revitalizovaná a obnovená do podoby v zmysle historických fotografií. Novým prvkom bude oplotenie s presklenou transparentnou výplňou oddeľujúcou areál od verejnej časti parku.

Posted by & filed under .

Technická špecifikácia:

Účelom stavby je rekonštrukcia cesty III/1113 v jestvujúcom koridore, s optimalizáciou smerového a výškového vedenia, z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy. Hlavným účelom je vybudovanie kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty pre potreby regionálnej dopravy, najmä nákladnej. Existujúca cesta III/1113 nevyhovuje dnešnému dopravnému zaťaženiu na tejto ceste z hľadiska technického, stavebného a z hľadiska šírkového usporiadania. Cesta III/1113 je strategickým napojením na ostatnú cestnú sieť pre viaceré výrobné závody spoločností pôsobiace v oblasti.

Vybudovanie cesty v kategórii C9,5/80 v optimálnej trase z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy, ako aj z hľadiska vplyvu výstavby a prevádzky na obyvateľstvo a prírodné prostredie. Hlavným účelom je výstavba kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty, ktorá preberie všetku tranzitnú a regionálnu, najmä nákladnú dopravu. Existujúca cesta III/1113, po odľahčení od nákladnej dopravy, bude plniť funkciu miestnej komunikácie, v prípade potreby ako súbežná cesta v prípade nepredvídaných udalostí na preložke. Záujmové územie preložky cesty III/1113 sa nachádza prevažne vo Vojenskom obvode Záhorie a sčasti vedie po poľnohospodárskych pozemkoch.

DOPRAVOPROJEKT, a.s. spracoval aj dokumentáciu pre územné rozhodnutie (02/2013) a dokumentáciu na stavebné povolenie (05/2013)

Posted by & filed under .

Jedným z podkladov pre vypracovanie projektovej dokumentácie v záujmovom úseku bola Dokumentácia pre územné rozhodnutie R2 Kriváň – Lovinobaňa, Tomášovce, ktorú vypracoval Dopravoprojekt a.s., Bratislava, 04/2010. Ďalšie podklady tvorili projektové dokumentácie predchádzajúceho (R2 Pstruša – Kriváň, DSP, DRS, DP, AD) a nasledujúceho úseku (R2 Tomášovce – Ožďany, DUR), ktorej spracovateľom bola tiež spoločnosť Dopravoprojekt, a.s.

Dotknutý úsek rýchlostnej cesty R2 sa nachádza v okrese Lučenec a prechádza katastrálnymi územiami obcí Mýtna, Divín, Lovinobaňa, Uderiná, Podrečany a Tomášovce.

Rýchlostná cesta R2 začína v dočasnom prepojení R2 s cestou I/16 v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Medzi obcami Mýtna a Divín sa v trase R2 nachádza mimoúrovňová križovatka Mýtna (km 10,500), ktorá po dobudovaní rýchlostnej cesty R2 v úseku Kriváň – Mýtna (úsek vedený Pilianskou dolinou v súbehu s Krivánskym potokom) bude jediným dopravným uzlom medzi MUK Mýtna a výhľadovej MUK Tomášovce. Koniec úseku je situovaný v km 21,760 vo výhľadovej MÚK Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce – Ožďany. Výhľadová MUK Tomášovce je v súčasnosti navrhnutá pre dočasné riešenie zabezpečujúce napojenie rýchlostnej cesty na cestu I/16 pri obci Tomášovce.

Trasa rýchlostnej cesty R2 v záujmovom úseku je vedená nížinou otvárajúceho sa údolia Krivánskeho potoka, v súbehu so žel. traťou Zvolen – Fiľakovo a cestou I/16, pričom obchádza samotnú obec Mýtna z juhozápadu. Po vykrižovaní s cestou I/16 a žel. traťou, pričom rýchlostná cesta je vedená ponad oba dopravné koridory, vchádza trasa do katastra obce Divín. Pre osadenie trasy v dĺžke cca 3,5 km sa javilo ako primerané využitie úzkeho pásu na úpätí pahorkov Divínskeho hája. Bolo to jediné miesto v koridore žel. trate, Krivánskeho potoka a jestvujúcej zástavby s akceptovateľným dopadom na životné prostredie. Dôsledkom umiestenia stavby vznikla potreba na vybudovanie objektov vhodných pre migráciu zveri. Po opustení Divínskeho hája a prekrižovaní širokého údolia Krivánskeho potoka a žel. trate pokračuje trasa severovýchodne od obce Podrečany, v súbehu s cestou I/16 až do konca úseku R2, kde vo vzájomnom krížení vytvárajú dočasné prepojenie – úrovňovú stykovú križovatku s cestou I/16. Toto územie je charakteristické intenzívne obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami.

Posted by & filed under .

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16.5.2017. Uvedený úsek sa nachádza medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A. a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila  zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostného ťahu v smere Trenčín – Prievidza – Zvolen – Lučenec – Košice. Výstavba uvedeného úseku je v súlade so strategickými cieľmi rozvoja diaľničnej a cestnej infraštruktúry SR a vytvára predpoklady pre nadväznú výstavbu rýchlostnej cesty R2 v smere na Lučenec. Do sprejazdnenia úseku bola celá tranzitná doprava v predmetnom území vedená po ceste I/16, ktorá prechádza intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš – časť Pstruša, čo malo negatívny dopad na dopravnú nehodovosť a životné prostredie v ich okolí. Novobudovaná rýchlostná cesta prevzala podstatnú časť tranzitnej dopravy, čím sa výrazne odľahčila cesta I/16 pre účely zdrojovej a cieľovej dopravy. Uvažované dopravné zaťaženie na tomto úseku rýchlostnej cesty predpokladá pri uvedení do prevádzky intenzitu dopravy v profile 13 514 voz/24 hod. a 18 834 voz/24 hod. v roku 2030. Jej dobudovaním sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky v tomto úseku a znížil sa negatívny vplyv dopravy na životné prostredie, ako aj na život obyvateľov priľahlých obcí, čo boli hlavné ciele výstavby.

Úsek má dĺžku 7,850 km. Rozhodujúcimi časťami stavby je okrem samotnej rýchlostnej cesty jedna mimoúrovňová križovatka vrátane privádzača rýchlostnej cesty, zabezpečujúceho prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/16, a 7 mostov. Súčasťou je aj 8 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 3 objekty protihlukových stien s dĺžkou 3,5 km a  4 zárubné múry. Rýchlostná cesta je vybavená cestnou kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok a informačným systémom.

Rýchlostná cesta R2 a súvisiace križovatky – technické riešenie

Navrhovaná stavba je prevažne vedená po južných pahorkovitých svahoch Zvolenskej kotliny a na konci úseku údolím rieky Slatina.  Prechádza katastrami obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš, v prevažnej miere pozemkami intenzívne poľnohospodársky využívanými. Jej začiatok rešpektuje polohu plánovaného obchvatu mesta Zvolen – stavby R2 Zvolen západ – Zvolen východ – v mimoúrovňovej križovatke Zvolenská Slatina. V záreze prekonáva sedlo pahorkatiny nad cestou II/591, ktorú prekrižuje mostom spolu so Slatinským potokom. Zľava obchádza obec Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 400 až 550 m od najbližšej zástavby. V ďalšom vedení trasa pokračuje striedavo v menších zárezoch a násypoch, pričom križuje miestne potoky – Rybný, bezmenný a Vígľašský. V km 2,936  križuje podjazdom cestu preložky III/050 90. Pravostranným oblúkom obchádza zo severu obec Vígľaš vo vzdialenosti 350 až 550 m od najbližšej zástavby. Po prekonaní dvoch zárezových úsekov rýchlostná cesta križuje miestnu komunikáciu v km 5,629. V priamom koncovom úseku obchádza CHA Hrončiačka, križuje potok Hradná, žel. vlečku, žel. trať Zvolen-Fiľakovo, rieku Slatina a v mimoúrovňovej križovatke Pstruša sa napája na vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň.

Úsek R2 Zvolen východ – Pstruša je vybudovaný v návrhovej kategórii R 24,5/120 s asfaltobetónovou vozovkou a spevneným, cementobetónovým stredným deliacim pásom. V strednom deliacom páse sú navrhnuté obojstranné betónové zvodidlá. Celá trasa je striedavo vedená v zárezoch a na násypoch rôznych výšok.  V dôsledku vývoja predchádzajúcich stupňov projektovej prípravy a snahy o minimalizáciu trvalých záberov sú násypy v prevažnej časti budované technológiou vystužených zemných konštrukcií systémom Green Terramesh so sklonom líca 1:1.

Z pohľadu geologickej skladby je horninové prostredie značne heterogénne. Kvartérny pokryv je zväčša zastúpený deluviálnymi sedimentami prezentovanými vrstvami ílov a siltov rôznych mocností, miestami s organickou prímesou. Pod deluviálnym komplexom sú zväčša vrstvy neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov prípadne fluviálno – terasové sedimenty prekrývajúce neogénne podložie. Predkvartérne podložie pod deluviálnym komplexom tvorí zväčša molasová formácia neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov. Tam, kde bola zistená hladina podzemnej vody, táto mala napätý resp. mierne napätý charakter.

Geologická skladba spolu s polohou hladín podzemnej vody si vyžiadala návrh sanačných opatrení smerujúcich k zvýšeniu únosnosti a k urýchleniu konsolidácie podložia.

Na zvýšenie stability zárezových svahov boli na vybraných úsekoch vybudované svahové rebrá.

Ochrana päty násypového telesa v inundačnom území Slatiny a  potoka Hradná proti eróznej činnosti a poškodeniu svahu telesa rýchlostnej cesty pri vybrežení toku je zrealizovaná zo spevnenia päty vystuženého svahu kamenivom  bez zahumusovania na výšku 0,8 m nad úroveň hladiny Q100.

Napojenie na existujúci komunikačný systém zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky:

Mimoúrovňová križovatka „Zvolenská Slatina“ na začiatku úseku je navrhnutá ako trúbkovitá križovatka. Zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov medzi rýchlostnou cestou R2 a  cestou I/16 prostredníctvom privádzača rýchlostnej cesty a okružnej križovatky umiestnenej na ceste I/16 v extraviláne medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou.

V predmetnej stavbe sa nachádza spolu 6 mostných objektov na rýchlostnej ceste a 1 mostný objekt ponad rýchlostnú cestu vedúcu zo Zvolenskej slatiny do Očovej. Všetky mostné objekty sú založené na veľkopriemerových pilótach priemeru 1200mm s výnimkou presypaného tenkostenného oceľového rámu nad Rybným potokom, ktorý je založený plošne.

Opory mostov sú väčšinou riešené ako úložné prahy založené na veľkopriemerových pilótach.  Drieky pilierov sú kruhového alebo obdĺžnikového tvaru.  Pri križovaní rieky Slatina sú drieky pilierov vyložené kamenným obkladom. Nosné konštrukcie dvoch mostných objektov sú z predpätých  tyčových prefabrikátov spriahnutých so železobetónovou doskou. Jeden z mostov je dodatočne predpätý 3-poľový trámový. Ďalší mostný objekt ponad rýchlostnú cestu je navrhnutý ako 2-poľový monolitický trám, z dodatočne predpätého betónu s nábehom nad stredným pilierom . Pilier je do nosnej konštrukcie votknutý.

Mostný objekt nad potokom Hradná a železničnou vlečkou je dlhý 202m a jedná sa o dodatočne predpätú monolitickú dosku s premennou hrúbkou a obojstrannými konzolami.

Najdlhším mostným objektom stavby je 10-poľový most na rýchlostnej ceste, ponad rieku Slatina a železničnú trať ŽSR, s dĺžkou takmer 450 m . Medziľahlé piliere sú tvorené železobetónovou stenou, votknutou do základového bloku piliera založené na veľkopriemerových pilótach. Nosná konštrukcia mosta je tvorená spojitým monolitickým predpätým komôrkovým nosníkom konštantnej výšky 3m. Jednotlivé polia ľavého mosta majú 28m, 40m, 6x52m, 40m a 28m a pravého mosta 28m 3x40m 5x52m a 40 m.

Cieľom výstavby prezentovaného úseku rýchlostnej cesty R2 bolo odľahčiť existujúcu cestu I/16 prechádzajúcu intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, zvýšiť jej bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života ľudí v týchto obciach. Napriek tomu, že sa jedná o relatívne krátky úsek s dĺžkou necelých 8 km, zabezpečí obyvateľom Zvolenskej Slatiny a Vígľaša kvalitnejšie životné prostredie a tranzitujúcim vozidlám odhadovanú úsporu času 3 minúty. K zatraktívneniu tohto úseku by výrazne prispelo dobudovanie predchádzajúcej časti rýchlostnej cesty R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ, čím by sa predmetný úsek prepojil s rýchlostnou cestou R1. Na opačnej strane, v prípade dobudovania úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce, ktorý je dnes v procese prípravy a ktorý sa priamo napája na už vybudovaný úsek R2 Pstruša – Kriváň, by vznikol súvislý úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 50 km, ktorý by spolu s už vybudovanými obchvatmi obcí Ožďany a Tornaľa výraznejšie zvýšil  atraktivitu južného prepojenia Zvolena a Košíc.

Posted by & filed under .

Začiatok stavby tvorí mostná estakáda nad cestou I/18, železničnou traťou Bratislava – Žilina, rybníkom a vodným dielom Hričov. Mostná estakáda dĺžky 1500,94 m má jeden dilatačný celok a tvoria ju dve samostatné nosné konštrukcie (ľavý most dĺžky 1500,94 m s počtom polí 30 a pravý most dĺžky 1441,61 m s počtom polí 29). Technológia výstavby mostného objektu je navrhovaná v križovatke Žilina Strážov na pevnej podpernej skruži, v úseku nad rybníkom pomocou výsuvnej skruže, hlavné polia nad riekou Váh technológiou letmej betonáže a západná časť mosta budovaná pomocou výsuvnej skruže „berd“. Most je založený hĺbkovo na veľkopriemerových pilótach.

 

Stavba Diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) získala na 23. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2017  – Cenu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,  Hlavnú cenu a titul „Stavba roka 2017“ .

 

Cena udelená odbornou porotou za: 

  • unikátne riešenie stĺporadia na estakáde z hľadiska vplyvu na životné prostredie, a ochrany  vtáctva žijúceho v okolí priehrady a estakády,
  • odľahčenie dopravy na obchvate Žiliny,
  • riešenie celej estakády v dĺžke 1,5 km ako jedného dilatačného celku s najdlhšími mostnými závermi doposiaľ použitými na Slovensku,
  • výstavbu tunelov využitím stredovej jamy umožňujúcej razenie oboch tunelov v šiestich čelbách súčasne,
  • zvládnutie zakladania až 4 m pod hladinou Hričovskej priehrady,
  • použitie mobilných zvodidiel, umožňujúcich vjazd vozidiel záchrannej služby do oboch tunelov z ktorejkoľvek strany hneď po automatickom zastavení prevádzky,
  • unikátne riešenie a kotvenie svahov až pod uhlom 75°, z dôvodu ochrany prírody a majetku.

Posted by & filed under .

Začiatok stavby tvorí mostná estakáda nad cestou I/18, železničnou traťou Bratislava – Žilina, rybníkom a vodným dielom Hričov. Mostná estakáda dĺžky 1500,94 m má jeden dilatačný celok a tvoria ju dve samostatné nosné konštrukcie (ľavý most dĺžky 1500,94 m s počtom polí 30 a pravý most dĺžky 1441,61 m s počtom polí 29). Technológia výstavby mostného objektu je navrhovaná v križovatke Žilina Strážov na pevnej podpernej skruži, v úseku nad rybníkom pomocou výsuvnej skruže, hlavné polia nad riekou Váh technológiou letmej betonáže a západná časť mosta budovaná pomocou výsuvnej skruže „berd“. Most je založený hĺbkovo na veľkopriemerových pilótach.

V lokalite Vrch je trasa ďalej vedená tunelom Považský Chlmec. Jeho dĺžka je viac ako 2,2 km a bol vybudovaný v dvoch tunelových rúrach s dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere.

Za východným portálom premosťuje cestu III. triedy na Vranie, rieku Kysuca a vetvy mimoúrovňovej križovatky Žilina Brodno most 224-00. Mostný objekt dĺžky 410,898 m má jeden dilatačný celok a tvorí ho samostatný pravý a ľavý mostný objekt (ľavý most dĺžky 410,898 m a pravý most dĺžky 402,041 m).

Stavba si vyžaduje špeciálne zásobovanie vodou a elektrickou energiou, najmä pre potreby výstavby tunela Považský Chlmec, všetky tieto potreby si zhotoviteľ stavby zabezpečuje sám.

 

Stavba Diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) získala na 23. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2017  – Cenu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,  Hlavnú cenu a titul „Stavba roka 2017“ .

 

Cena udelená odbornou porotou za: 

  • unikátne riešenie stĺporadia na estakáde z hľadiska vplyvu na životné prostredie a ochrany  vtáctva žijúceho v okolí priehrady a estakády,
  • odľahčenie dopravy na obchvate Žiliny,
  • riešenie celej estakády v dĺžke 1,5 km ako jedného dilatačného celku s najdlhšími mostnými závermi doposiaľ použitými na Slovensku,
  • výstavbu tunelov využitím stredovej jamy umožňujúcej razenie oboch tunelov v šiestich čelbách súčasne,
  • zvládnutie zakladania až 4 m pod hladinou Hričovskej priehrady,
  • použitie mobilných zvodidiel, umožňujúcich vjazd vozidiel záchrannej služby do oboch tunelov z ktorejkoľvek strany hneď po automatickom zastavení prevádzky,
  • unikátne riešenie a kotvenie svahov až pod uhlom 75°, z dôvodu ochrany prírody a majetku.

Diaľnica D1 Sverepec - Vrtižer, križovatka centrum, mestská estakáda

Posted by & filed under .

Diaľnica D1 Svetepec – Vrtižer je celá vedená inundačným územím medzi riekou Váh a Hričovským kanálom, v časti na estakádach, s dvoma diaľničnými križovatkami. Súčasťou stavby bola aj preložka cesty II/517, úprava miestnych komunikácií v meste Považská Bystrica, vrátane 5-tich nových križovatiek.

Diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer, 1. Úsek bola realizovaná v dvoch etapách. V prvej etape bola vybudovaná vlastná diaľnica D1 v šírej trase a mosty. V druhej etape, pripravenej ako samostatná stavba, boli realizované vetvy križovatky Považská Bystrica – juh, preložke cesty I/61 a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica.

 

Významné ocenenia:

  • Hlavná cenu a titul Stavby roka 2010
  • Cena ministra hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky 2010
  • Cena Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity 2010

Darwin projekt - Príprava strategického parku Nitra

Posted by & filed under .

Stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra – Sever, v blízkostí obcí Lužianky, Drážovce a katastrálnych územiach: Lužianky, Dražovce, Zbehy, Čakajovce, Zobor. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov, je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť na rozvoj územia danej lokality. Komunikácie budú napojené na nadradenú cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1A) ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom území. Navrhovaná vonkajšia infraštruktúra bude po ukončení ich výstavby slúžiť ako verejná infraštruktúra.

Stavba bola rozdelená na dve fázy

Fáza 1: Predmetom tohto projektu je zriadenie trvalej vonkajšej infraštruktúry, vrátane ciest, mostov, múrov, protihlukových stien prekládok potokov,  zriadenie verejného osvetlenia, NN prípojok, odvodnenia, preložiek inžinierskych sietí zasahujúcich do budúcich ciest, vegetačné úpravy.

Fáza 2 – Predmetom bolo vybudovanie parkovísk pre nákladné autá ,  to zabezpečuje parkovanie pre 200 nákladných a 22 osobných áut. Parkovisko bude oplotené vybavené s objektom  vybavenia, vrátnicou,  zdrojom požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, kamerovým systémom, parkovacím systémom. Z nových sietí bude NN prípojka, verejné osvetlenie, dažďová kanalizácia, splašková kanalizácia, vegetačné úpravy. Všetky prípojky budú napojené na už vyprojektované siete v rámci predchádzajúcich etáp prípravy Strategického parku.

Parkovisko pre nákladné autá pri budúcom „Terminály intermodálnej prepravy (TIP) Lužianky(stavba ŽSR), bude zriadené pre 50 nákladných áut.

Z dôvodu zabezpečenia parkovania osobných automobilov pre potreby navrhovaného priemyselného parku sa navrhuje „Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parkovanie Strategický park), fáza 2.), ktorý nadväzuje na „Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parkovanie Strategický park), I. fáza). V rámci fázy 1. sa vybuduje 36 parkovacích státí a vybudujú sa parkoviskové komunikácie. Vo fáze 2. bude dobudovaných 3264 parkovacích státí (súčet oboch fáz – 3300 parkovacích státí) a dobudujú sa prepojovacie parkoviskové komunikácie a chodníky. Ďalej je tu počítané so zriadením dažďovej kanalizácie, verejného osvetlenia,  prístreškov – bezdažďový koridor pre chodcov, vegetačné úpravy.