Diaľnica D1 Sverepec - Vrtižer, križovatka centrum, mestská estakáda

Posted by & filed under .

Diaľnica D1 Svetepec – Vrtižer je celá vedená inundačným územím medzi riekou Váh a Hričovským kanálom, v časti na estakádach, s dvoma diaľničnými križovatkami. Súčasťou stavby bola aj preložka cesty II/517, úprava miestnych komunikácií v meste Považská Bystrica, vrátane 5-tich nových križovatiek.

Diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer, 1. Úsek bola realizovaná v dvoch etapách. V prvej etape bola vybudovaná vlastná diaľnica D1 v šírej trase a mosty. V druhej etape, pripravenej ako samostatná stavba, boli realizované vetvy križovatky Považská Bystrica – juh, preložke cesty I/61 a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica.

 

Významné ocenenia:

  • Hlavná cenu a titul Stavby roka 2010
  • Cena ministra hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky 2010
  • Cena Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity 2010

Darwin projekt - Príprava strategického parku Nitra

Posted by & filed under .

Stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra – Sever, v blízkostí obcí Lužianky, Drážovce a katastrálnych územiach: Lužianky, Dražovce, Zbehy, Čakajovce, Zobor. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov, je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť na rozvoj územia danej lokality. Komunikácie budú napojené na nadradenú cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1A) ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom území. Navrhovaná vonkajšia infraštruktúra bude po ukončení ich výstavby slúžiť ako verejná infraštruktúra.

Stavba bola rozdelená na dve fázy

Fáza 1: Predmetom tohto projektu je zriadenie trvalej vonkajšej infraštruktúry, vrátane ciest, mostov, múrov, protihlukových stien prekládok potokov,  zriadenie verejného osvetlenia, NN prípojok, odvodnenia, preložiek inžinierskych sietí zasahujúcich do budúcich ciest, vegetačné úpravy.

Fáza 2 – Predmetom bolo vybudovanie parkovísk pre nákladné autá ,  to zabezpečuje parkovanie pre 200 nákladných a 22 osobných áut. Parkovisko bude oplotené vybavené s objektom  vybavenia, vrátnicou,  zdrojom požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, kamerovým systémom, parkovacím systémom. Z nových sietí bude NN prípojka, verejné osvetlenie, dažďová kanalizácia, splašková kanalizácia, vegetačné úpravy. Všetky prípojky budú napojené na už vyprojektované siete v rámci predchádzajúcich etáp prípravy Strategického parku.

Parkovisko pre nákladné autá pri budúcom „Terminály intermodálnej prepravy (TIP) Lužianky(stavba ŽSR), bude zriadené pre 50 nákladných áut.

Z dôvodu zabezpečenia parkovania osobných automobilov pre potreby navrhovaného priemyselného parku sa navrhuje „Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parkovanie Strategický park), fáza 2.), ktorý nadväzuje na „Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parkovanie Strategický park), I. fáza). V rámci fázy 1. sa vybuduje 36 parkovacích státí a vybudujú sa parkoviskové komunikácie. Vo fáze 2. bude dobudovaných 3264 parkovacích státí (súčet oboch fáz – 3300 parkovacích státí) a dobudujú sa prepojovacie parkoviskové komunikácie a chodníky. Ďalej je tu počítané so zriadením dažďovej kanalizácie, verejného osvetlenia,  prístreškov – bezdažďový koridor pre chodcov, vegetačné úpravy.

Diaľnica D4 Bratislava, križovatka Ivanka sever

Posted by & filed under .

Účelom navrhovanej stavby je vybudovanie diaľnice D4  v úseku Bratislava, Jarovce – Ivanka sever, o celkovej dĺžke 22,590 km, v kategórii D26,5/120, D33,5/120, v úseku križovatka Ivanka-západ až križovatka Ivanka-sever v kategórii D26,5/120 + kolektory. Súčasťou stavby je 6 mimoúrovňových križovatiek, 19 mostov na D4 dĺžky 5,40 m až 897 m, 8 mostov na križ. vetvách dĺ. 51 m až 211 m, 4 mosty na kolektoroch D4 dĺ. 73,89 až 82,36 m, 6 mostných objektov nad D4 dĺžky 62 m až 81,2 m, 7 mostov dĺ. 5,40 až 167,25;  preložky ciest I, II a III. triedy, poľných ciest, výstavba veľkého odpočívadla, protihlukové steny a preložky inž. sietí. Celkove 368 stavebných objektov a 18 prevádzkových súborov.

Najvýznamnejšie objekty stavby:

Objekt 101-01 Diaľnica D4, úsek km 0,000 – 6,500, objekt 101-02 Diaľnica D4, úsek km 6,500 – 11,000 a objekt 101-03 Diaľnica D4, úsek km 11,000 – 22,590.

Jedná sa o výstavbu diaľnice D4 okolo hl. m. SR Bratislavy v kategórii D 26,5/120 (4-pruh) a v kategórii D 33,5/120 (6-pruh) o celkovej dĺžke 22,590 km s množstvom mimoúrovňových križovaní – diaľnica D2 a D1, rýchlostná cesta R7, cesta I/2, I/63, I/61, c.II/572, c.III/1020, c.III/1030, tri železničné trate, vodné toky (Jarovské rameno, veslárska dráha, rieka Dunaj, Biskupické rameno, Malý Dunaj), s potrebou rešpektovania ochranných pásiem letiska M.R.Štefánika.

108 Križovatka  „Ivanka – sever“

Jedná sa o mimoúrovňovú križovatku dvoch najvýznamnejších a dopravne najviac zaťažených diaľnic na Slovensku (diaľnice D4 s diaľnicou D1), v ktorej sa výhľadovo očakáva veľmi vysoké dopravné zaťaženie. Križovatka je navrhnutá ako mimoúrovňová, špirálovitá križovatka typového tvaru. Diaľnica D4 a všetky križovatkové vetvy križujúce diaľnicu D1 sú vedené popod D1. V priestore križovatky diaľnica D4 križuje mimoúrovňovo žel. trať Bratislava – Galanta. Prepojenie diaľnic je navrhnuté cez osem križovatkových vetiev, ktoré sú navrhnuté ako dvojpruhové,  jednosmerné, pre návrhovú rýchlosť 60 km/h.

204 Most na D4 v km 2,244 – 2,752 nad preložkou cesty I/2 v križovatke „Rusovce“

Mostný objekt tvoria dve súbežné diaľničné estakády. Nosné konštrukcie tvorí spojitý nosník s rozpätiami polí pre ľavý aj pravý most: 38,00+9×48,00+38,00m. Celková dĺžka mosta je 520,30 m. Nosná konštrukcia má komorový priečny rez z monolitického dodatočne predpätého betónu s prefabrikovanými vzperami podopierajúcimi mostovkovú dosku. Tvarová koncepcia priečneho rezu je zosúladená s tvarom priečneho rezu objektu 200 Most na D4 v km 4,028 cez rieku Dunaj. Výška NK bude konštantná 2,80 m pre oba mosty. Šírka NK pre ľavý most bude konštantná 18,59 m a pre pravý most premenná od 17,09 m až po 18,59 m.

205 Most na D4 v km 2,757 – 3,357 nad Jarovským ramenom

Prekážku tvoria vodné objekty. Konštrukciu mosta tvorí 9-poľový spojitý nosník s rozpätiami 51,70 + 7×70,50 + 51,70 m pre celú šírku diaľnice D4. Celková dĺžka mosta je 604,05 m. Priečny rez mosta tvorí jednokomorový monolit s prefabrikovanými vzperami, ktoré podopierajú dobetónovanú mostovku. Celková šírka konštrukcie v úrovni hornej dosky je po celej dĺžke konštantná 40,16 m, v úrovni spodnej dosky je šírka 12,00 m. Hrúbka spodnej dosky a trámov je po dĺžke mosta premenná. Hornú dosku budú dopĺňať rebrá s výškou 0,75 m, ktoré sú od seba vzdialené 2,35m v pozdĺžnom smere mosta. Výška prierezu je v pozdĺžnom smere konštantná 5,0 m.

200 Most na D4 v km 4,028 cez rieku Dunaj

Prekážku tvoria vodné toky a vodné plochy. Mostný objekt tvoria dva dilatačné celky DC1 a DC2. Každý celok predstavuje  päťpoľový zavesený oceľový most s 2 pylónmi a každý so 7 pármi závesov. Nosná konštrukcia dilatačného celku má komorový prierez s rozpätiami polí: 46,50+66,00+222,00+66,00+46,50 m. Dĺžka mosta DC1+DC2 je 450,65 m + 450,65 m. Šírka nosnej konštrukcie bude 42,20 m ( na celú šírku diaľnice a priľahlých chodníkov ), výška nosnej konštrukcie bude 5,00 m. Podpery mosta pod pylónmi sú stenové a pod ostatnými podperami tvorené dvojicou stien. Na ľavej strane mosta je navrhnutý chodník pre peších šírky 3,0 m, na pravej strane chodník pre cyklistov šírky 3,0 m a na obidvoch stranách mosta v priestore medzi clonami proti vtákom a zvodidlami bude umiestnený služobný chodník šírky 0,75 m.

206 Most na D4 v km 4,259 – 4,719 nad Biskupickým ramenom

Prekážku tvorí Biskupické rameno, ľavostranný priesakový kanál, ľavostranná hrádza a ľavostranná zátoka Dunaja. Mostný objekt tvoria dva dilatačné celky DC1 a DC2. Konštrukciu mosta tvorí 7-poľový spojitý nosník s rozpätiami 51,70 + 5×70,50 + 51,70 m pre celú šírku diaľnice D4. Priečny rez mosta bude tvoriť jednokomorový monolit s prefabrikovanými vzperami, ktoré podopierajú dobetónovanú mostovku.  Výška prierezu je v pozdĺžnom smere konštantná 5,0 m. Celková šírka konštrukcie v úrovni hornej dosky je po celej dĺžke konštantná 40,16 m, v úrovni spodnej dosky je šírka 12,00 m. Hrúbka spodnej dosky a trámov je po dĺžke mosta premenná. Hornú dosku budú dopĺňať rebrá s výškou 0,75 m, ktoré sú od seba vzdialené 2,35m v pozdĺžnom smere mosta. Konzoly hornej dosky sú v priečnom smere podopierané prefabrikovanými vzperami. Na ľavej strane mosta je navrhnutý chodník pre peších šírky 3,0 m, na pravej strane chodník pre cyklistov šírky 3,0 m a obslužný chodník 0,75 m na oboch stranách mosta.

071 až 077 Objekty kompenzačných opatrení

Podmienky Záverečného stanoviska MŽP SR (č. 318/2010-3.4/ml) zo dňa 28.9.2011 z posudzovania vplyvov variantných riešení diaľnice D4 na ŽP sa premietli do technického riešenia v dokumentácii na stavebné povolenie. V rámci objektov kompenzačných opatrení sú navrhnuté opatrenia, ktoré majú charakter výsadby nových lesných porastov ako náhrady za vyrúbané lesné pozemky, výsadby nových trávnych porastov ako náhrady za záber a likvidáciu existujúcich trávnych porastov a revitalizáciu či obnovenie vodných plôch (sprietočnenie Biskupického ramena v celkovej dĺžke 1,198 km) ako náhradu za zásah do vodných plôch a tokov v predmetnom území.

Predchádzajúce stupne dokumentácie, ktoré spracoval DOPRAVOPROJEKT, a.s.

  • Dopravno-urbanistická štúdia nultého okruhu okolo Bratislavy“, ďalej DUŠ, DOPRAVOPROJEKT, a.s. v 02.2002
  • Štúdia realizovateľnosti a účelnosti pre ťah D4 Bratislava Jarovce – Ivanka sever – Stupava juh – št. hr. SR/RR, DOPRAVOPROJEKT, a.s., 09.2009
  • TŠ „Diaľnica D4 Bratislava, km 15,0 križovatka Ivanka sever – križovatka Rača“, vypracovalo Združenie „D4 Bratislava, Jarovce-Rača“ 10.2012
  • DÚR Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever (S-JTSK 03), Združenie „D4 Bratislava, Jarovce – Rača“ 03/2014

Diaľnica D4 Bratislava, križovatka Rača

Posted by & filed under .

Účelom navrhovanej stavby je vybudovanie diaľnice D4  v úseku Bratislava, Ivanka sever – Rača, o celkovej dĺžke 4,4 km, v kategórii D 26,5/120 a D33,5/120. Súčasťou stavby sú dve mimoúrovňové križovatky, 4 mosty na D4 dĺžky 58,40 m; 51,40 m; 11,6 m; 117,38 m, 3 mosty nad D4 dĺžky 67,22 m; 62,70 m; 100,00 m, 5 mostov dĺ. 100,00 m; 42,37 m; 47,48 m; 8,80 m; 38,80m;  preložky ciest II a III. triedy, poľných ciest,  protihlukové steny a preložky inž. sietí. Celkove 112 stavebných objektov a 4 prevádzkové súbory.

Najvýznamnejšie objekty stavby:

101 Diaľnica D4, úsek km 0,000 – 4,400

Jedná sa časť výstavby diaľnice D4 okolo hl.m. SR Bratislavy v kategórii D 26,5/120 (4-pruh) a v kategórii D 33,5/120 (6-pruh) o celkovej dĺžke 4,400 km s mimoúrovňovými križovaniami – cesta III/1082, miestna komunikácia, c.II/502, železničná trať Bratislava – Žilina, vodné toky (Vajnorský potok, Račiansky potok, potok Javorník).

102 Križovatka  „Čierna voda“

Križovatka D4 s cestou III/1082 je navrhnutá v tvare deltovitej mimoúrovňovej križovatky, v polohe severozápadne od súčasnej cesty III/1082, kde novú plánovanú urbanizáciu zóny Nemecká dolina bude možné dopravne priamo napojiť do MÚK „Čierna voda“, rovnako i ďalšiu výhľadovú zástavbu vo Vajnoroch cez novú obojsmernú, dvojpruhovú miestnu komunikáciou (CEPIT,…). Cesta III/1082 od Čiernej vody a od starých Vajnor je napojená samostatnými trasami do MÚK „Čierna voda“. Výhľadová doprava z novourbanizovaných častí Vajnor bude vedená mimo obytnú zástavbu starých Vajnor, bezkolízne je aj vedenie cyklotrasy vedenej pozdĺž preložky c.III/1082, mostom ponad D4 až po napojenie na existujúci most na c.III/1082 nad Šúrskym kanálom. V rámci II. etapy stavby „MALOKARPATSKO-ŠÚRSKA CYKLOMAGISTRÁLA – JURAVA“, sa počíta s vybudovaním cyklolávky ponad Šúrsky kanál s napojením na už vybudovanú cyklistickú trasu na ľavej hrádzi Šúrskeho kanála. Prepojenie jednotlivých dopravných smerov je navrhnuté cez štyri križovatkové vetvy a dve okružné križovatky na preložku cesty III/1082 v MÚK „Čierna voda“.

103 Križovatka  „Rača“

Križovatka D4 s cestou II/502 je navrhnutá ako mimoúrovňová v tvare modifikovanej deltovitej križovatky. Križovatka je umiestnená severozápadne od cesty II/502, v priestore existujúcich vinohradov. Nedávno modernizovaná žel. trať Bratislava – Žilina je mimoúrovňovo prekrižovaná jedným mostným objektom na diaľnici D4, ktorým sa zároveň mimoúrovňovo prekrižuje aj cesta II/502. Polovica cesty II/502 (smer Pezinok) ostáva zachovaná v súčasnej polohe, riešenie rešpektuje existujúce vzdušné vedenie ZVN 400 kV a vytvára priestor pre zrealizovanie plánovaného zámeru ZSE, a.s. a SEPS-u, a.s. – novej elektrickej stanice Tr 400/110/22 kV Vajnory. Križovatka Rača zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov a skladá sa z 10 križovatkových vetiev.

204-01 Ekodukt v km 1,948 D4

204-02 Ekodukt nad MK v km 1,948 D4

Účelom ekoduktu je vytvorenie zelenej zóny pre ľudí a zároveň umožnenie migrácie zveri ponad diaľnicu D4 a miestnu komunikáciu vedenú súbežne s diaľnicou D4. Premostenie ponad miestnou komunikáciou rieši súbežny ekodukt – stavebný objekt 204-02. Nosná konštrukcia ekoduktu ponad D4 je navrhnutá ako monolitická železobetónová rámová presypaná konštrukcia s dvomi poľami. Zvislé steny nosnej konštrukcie budú votknuté do základových pásov. Krídla tvoria predĺženia krajných stien a sú mierne odklonené smerom od premosťujúcej komunikácie. Celková dĺžka nosnej konštrukcie je navrhnutá 36,50m. Výška nosnej konštrukcie vrátane zvislých stien je v celej šírke ekoduktu rovnaká. Celková šírka ekoduktu vrátane krídel je 100,0m. Šírka nosnej konštrukcie v osi premosťovanej komunikácie je 70,0m.

207 Most na D4 v km 4,160 nad  traťou ŽSR Bratislava – Žilina v žkm 10,760

Most premosťuje vetvy križovatky Rača, dve koľaje trate ŽSR  Bratislava – Košice a potok Javorník vrátane jeho inundácie. Typ konštrukcie bol zvolený tak, aby výstaba mosta minimálne obmedzovala premávku na železničnej trati pod budúcim mostom. Z totho dôvodu pola zvolená konštrukcia z pozdĺžnych prefabrikátov – nosníkov. Rozpätia polí sú  38,11m – 38,82m – 37,98m. Šírka mosta medzi zvodidlami je 16,75m. Šírka konštrukcie je 19,05m. Stavebná výška je 3,0 m. Dĺžka mosta 131,39 m.

Predchádzajúce stupne dokumentácie, ktoré spracoval DOPRAVOPROJEKT, a.s.

  • Dopravno-urbanistická štúdia nultého okruhu okolo Bratislavy“, ďalej DUŠ, DOPRAVOPROJEKT, a.s. v 02.2002
  • Štúdia realizovateľnosti a účelnosti pre ťah D4 Bratislava Jarovce – Ivanka sever – Stupava juh – št. hr. SR/RR, DOPRAVOPROJEKT, a.s., 09.2009
  • TŠ „Diaľnica D4 Bratislava, km 15,0 križovatka Ivanka sever – križovatka Rača“, vypracovalo Združenie „D4 Bratislava, Jarovce-Rača“ 10.2012
  • DÚR Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever – Rača, (S-JTSK 03), Združenie „D4 Bratislava, Jarovce – Rača“, 03/2014

I/77 Bardejov juhozápadný obchvat

Posted by & filed under .

Účelom navrhovaného obchvatu je vybudovanie novej cestnej komunikácie v parametroch odpovedajúcich dopravnej intenzite, ktorá by vytvorila podmienky pre odklon tranzitnej dopravy mimo zastavané územie mesta Bardejov s cieľom zlepšenia životného prostredia a zvýšenia bezpečnosti obyvateľov v centre mesta Bardejov. Poskytnutie  vyššieho dopravného komfortu užívateľom komunikácie je možné dosiahnuť vybudovaním navrhovaného obchvatu mesta Bardejov kategórie c 11,5/80 s navrhovanou dĺžkou 5,3 km.

Na navrhovanej preložke cesty I77 sú situované križovatky: križovatka pod Dúbravou, križovatka Družba, križovatka Mihaľov s cestou III/54526,  križovatka Harčarovka, ktoré umožnia komfortné a rýchle napojenie dopravy z obytných častí na cestu I/77, čím sa zníži dopravné zaťaženie komunikácii v centre mesta.

DOPRAVOPROJEKT, a.s. spracoval predchádzajúce stupne dokumentácie na danú stavbu: TŠ,  Zámer EIA, DSZ,  DÚR, DSP,  DP, DRS, AD.

Rýchlostná cesta R2, Pstruša - Kriváň

Posted by & filed under .

Úsek rýchlostnej cesty  R2 Pstruša – Kriváň sa nachádza medzi Zvolenom a Lučencom a je pokračovaním úseku R2 Zvolen, východ – Pstruša, ktorý je  v súčasnosti vo výstavbe.

Cieľom výstavby tohto úseku rýchlostnej cesty bolo odľahčiť existujúcu cestu I/50 prechádzajúcu intravilánmi obcí Detva a Kriváň od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, a tým zlepšiť kvalitu  života ľudí v týchto obciach a   výrazne zvýšiť bezpečnosť jazdy  tranzitnej dopravy.

Riešený úsek začína v km 0,000 v navrhovanej mimoúrovňovej križovatke Pstruša. Obchádza  prírodnú rezerváciu Pstruša, križuje železničnú trať Zvolen – Fiľakovo a dostáva sa do súbehu cesty I/50, rieky Slatina, prírodnej rezervácie Rohy a areál Slovnaftu.  Trasa končí v km 10,375 00 v mimoúrovňovej križovatke s cestou II/526, kde sa napája na výhľadový úsek R2 Kriváň – Lovinobaňa. Rozhodujúcimi časťami stavby sú okrem samotnej rýchlostnej cesty 3 mimoúrovňové križovatky a 13 mostov. Súčasťou je aj 20 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 11 objektov protihlukových stien, 2 oporné a jeden zárubný múr.

I/72 Zbojská sedlo - Tisovec, Čertova Dolina - rekonštrukcia cesty

Posted by & filed under .

Cesta I/72 je v tomto území jediným možným prepojením medzi severnou a juhovýchodnou časťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Jej rekonštrukcia je lokalizovaná v území katastrov obce  Pohronská Polhora a mesta Tisovec a prekonáva horské sedlo Zbojská v Národnom parku Muránska planina. Rekonštrukcia cesty I/72 má výrazný vplyv na rozvoj regiónu. Súčasný stav cesty I/72 v riešenom úseku je v nevyhovujúcom smerovom a najmä šírkovom usporiadaní. Veľké problémy vytvára kamiónová doprava a strety nákladných vozidiel.  Navrhovaným rozšírením jestvujúcej cesty na kategóriu C 7,5/50 sa  uvedené problémy vyriešili. V prevažnej miere je rekonštruovaná cesta vedená v súbehu so železničnou traťou, ktorú niekoľkokrát mimoúrovňovo križuje. Náročný úsek predstavuje jej realizácia na skalnom zráze pozdĺž Masarykovej skaly. Zaujímavým objektom v tomto úseku je nový oceľový most na železničnej trati osadený do skalného zárezu a svojou tesnou polohou nadväzuje na existujúci viadukt Čertov most ale i ostatné objekty budované v náročnom horskom teréne. V riešenom úseku sa nachádza 5 mostných objektov, z toho 2 sú riešené formou rekonštrukcie. Oporné múry dosahujú dĺžku takmer 1500m.

 

Významné ocenenia:

  • Cena Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky udelená v rámci 22. ročníka celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2016

Diaľnica D1 Senec - Blatné, križovatka Blatné - most nad diaľnicou

Posted by & filed under .

Účelom predmetnej stavby je vybudovať nové dopravné prepojenie cesty I/61 v úseku Senec – Blatné s existujúcou diaľnicou D1, vo forme novej mimoúrovňovej križovatky MÚK „Blatné“ a zrekonštruovať príslušný úsek diaľnice D1 (km 29,600 – km 31,025 D1) zo súčasného stavu kat. D26,5/120 na kat. D33,5/120 (6-pruh) vrátane výmeny vozovky. 

MÚK „Blatné“ sa nachádza v Bratislavskom samosprávnom kraji, v okrese Senec, v km 30,206 diaľnice D1. Križovatka je v súčasnosti neúplná jednovetvová, jednosmerná v smere Blatné – Bratislava. Navrhnutá je mimoúrovňová križovatka osmičkového tvaru, ktorá zabezpečí prepojenie všetkých smerov. V rámci prestavby križovatky Blatné bude existujúci most nad D1 (na ceste I/61) zdemolovaný a v novej smerovej a výškovej polohe bude na ceste I/61 vybudovaný nový most nad diaľnicou D1.

Diaľnica D2 Bratislava protihluková stena Lamač

Posted by & filed under .

Účelom spracovanej PD bolo navrhnúť v riešenom úseku protihlukové steny s cieľom zníženia hlukovej záťaže z cestnej dopravy na diaľnici v mestskej časti Lamač v Bratislave, a to po oboch stranách diaľnice a aj v jej stredovom páse, a to systémom mobilných protihlukových stien DELTA BLOC na diaľnici a systémom  Fraccaso na mostoch. Trasa PHS je vedená pozdĺž D2, začína v úseku od km 55,050 a končí v km 57,700 pri ČS PHM OMV. Súčasťou riešenia sú úpravy jestvujúcej diaľnice, vrátane zárezov a násypov, úpravy na mostoch, vegetačné úpravy, nové oporné múry, nové portály dopravného značenia a úpravy dotknutých inžinierskych sietí a dopravného značenia.

Diaľnica D3 Svrčinovec - Skalité

Posted by & filed under .

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité na začiatku úpravy v km 31,535 00 nadväzuje na pripravovaný úsek diaľnice D3 v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec. V počiatočnom úseku trasy diaľnica prechádza mimoúrovňovou križovatkou Svrčinovec, ktorá je súčasťou objektu 101-02. V oblasti mimoúrovňovej križovatky sa trasa diaľnice zatáča severovýchodným smerom a na mostnom objekte 237-10 prekoná údolie Šlahorovho potoka, dvojkoľajnú elektrifikovanú trať ŽSR Žilina – Bohumín a cestu I/11. Nadväzne trasa v samostatne vedených dopravných pásoch vchádza do tunela Svrčinovec dĺžky 420 m navrhnutého v usporiadaní kategórie 2T 8,0, pričom v predmetnej etape výstavby sa vybuduje pravá tunelová rúra a v ľavej tunelovej rúre bude situovaná úniková štôlňa. Za tunelom Svrčinovec trasa diaľnice vedie v katastri Svrčinovca a z časti aj v katastri Čierneho okrajom zástavby, po svahoch údolia situovaných severne od rieky Čierňanky. Údolím rieky je vo vzdialenom súbehu s diaľnicou D3 až po hranicu SR/PR vedená cesta I/12 a železničná trať Čadca – Zwardoň. V uvedenom úseku vystupuje trasa na masív hrebeňa Valy, v ktorom vedie v hlbokých zárezoch územím početných svahových deformácií, ktorými je postihnuté úpätie a svahy tohto masívu. Priľahlé svahy sú prerušené. V danom území diaľnica na viacerých rozsiahlych mostných objektoch križuje hlboké údolia miestnych vodotokov, z ktorých významnejšie sú Markov, Čierny a Gorilov potok. V tomto úseku nad obcou Čierne je situované malé obojstranné odpočívadlo Čierne, z ktorého sa buduje v predmetnej stavbe časť na pravej strane diaľnice. Pre výhľadové ľavostranné odpočívadlo sa vybuduje  dopravné pripojenie.  Na východnej strane Valov sa diaľnica zatáča južným smerom a zostupuje z hrebeňa Valov a následne na jednom z dominantných mostných objektov preklenie údolie toku Čadečky. Za Poľnohospodárskym družstvom Čierne trasa opäť vstupuje  na sklonité , morfologicky členité a svahovými deformáciami porušené svahy situované  nad okrajom priľahlej  zástavby obce Skalité. Za hlbokým údolím potoka Rieka po vysokom mostnom objekte vchádza trasa diaľnice na smerovo samostatne vedených dopravných pásoch do masívu vrchu Poľany do rovnomenného tunela s dĺžkou cca 898 m. V tuneli kategórie 2T 8,0 sa vybuduje pravá tunelová rúra a v ľavej tunelovej rúre bude situovaná úniková štôlňa. Za tunelom vstupuje trasa v polohe strmých svahov do zloženej zosuvnej oblasti erodovanej depresiami miestnych tokov nad osadou Pazderovci. Na konci úpravy sa trasa diaľnice D3 napojí na úsek  diaľnice v úseku Skalité – hranica SR/PR vybudovaný v polovičnom profile.