Areál športového centra bude vybudovaný v priestoroch existujúceho futbalového štadióna, ktorý sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Dúbravka. Pôvodný futbalový štadión bol vybudovaný v 80. rokoch minulého storočia pre TJ Červená hviezda. Štadión pozostával zo súťažného futbalového ihriska, pri ktorom bola hlavná krytá futbalová tribúna s miestami pre sediacich divákov a troch bočných tribún s miestami na státie, kapacita štadióna bola 10 000 miest pre divákov. Krytá tribúna a vstupné objekty tvorili hlavnú časť štadiónu.
Nový športový komplex bude vybudovaný v priestoroch pôvodného futbalového štadiónu. Hlavná tribúna futbalového ihriska bude zachovaná a prestavaná. Existujúce bočné vstupy na štadión a bočné tribúny, objekty toaliet a šatne a odovzdávacia stanica tepla budú odstránené. Nové objekty krytých športovísk budú umiestnené zo všetkých strán existujúceho súťažného futbalového ihriska a vytvoria uzatvorený komplex. V terénne nižšie položenej, východnej časti územia, kde je v súčasnosti tréningové ihrisko, bude nový atletický štadión s futbalovým ihriskom. Dopravné napojenie ani umiestnenie parkovísk sa nezmení, upravená bude len organizácia parkovacích miest. Pri parkovisku na západnej strane bude nový verejný cyklistický chodník. Areál športového centra bude slúžiť predovšetkým ako tréningové centrum mládeže, ktoré poskytne moderné a dobre vybavené priestory pre každodenné športové aktivity detí a mládeže.
Navrhovaný športový komplex bude zložený z viacerých funkčných celkov a to z objektu športovej haly, zo športového centra so zdieľanými funkciami pre všetky športoviská, zo športovej strelnice, z atletického tunela a atletického štadiónu a súťažného a tréningového futbalového ihriska.
Projekt rieši návrh novej výpravnej budovy v ŽST Vsetín.
Z dôvodu zásadnej zmeny koľajového riešenia v priestore žst Vsetín bude existujúca výpravná budova asanovaná spolu so súvisiacimi objektami, ktoré sú v kolízií s navrhovaným riešením. Pre potreby odbavenia cestujúcich a zabezpečenia prevádzkového zázemia železničnej stanice je navrhnutá nová budova-dopravný terminál (DT). Budova nahrádza pôvodnú budovu a bude slúžiť pre potreby vlakovej a autobusovej dopravy. Budova je trojpodlažná, jedná sa o novostavbu samostatne stojaceho objektu lichobežníkového tvaru. Celkové urbanistické riešenie umiestnenia novej budovy vychádza z urbanistickej štúdie, ktorá riešila celý predstaničný priestor. Na výstavbu DT nadväzujú v rámci projektu nástupné plochy a výhľadovo komerčný objekt. Dopravný terminál bude s týmito objektami prepojený komunikačne podchodom, ktorý prechádza cez 1.PP objektu.
Celková hmotová kompozícia objektu: kratšie strany lichobežníku sú obložené hliníkovými dierovanými kazetami (umelecká perforácia); dlhšie strany sú z väčšej časti presklené cez dve podlažia; vo výške druhého podlažia je predsadená fasáda z drevených lamiel. Použitím uvedených materiálov je objekt architektonicky prepojený jednak s prestrešením nástupísk a jednak aj s komerčným objektom cez Nádražnú ulicu.
Objekt slúži cestujúcim, ktorí v rámci dopravného uzlu budú využívať vlakovú a autobusovú dopravu (MHD a prímestskú). Objekt má celkom 2 nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie komunikačne prepojené s nadväzujúcim podchodom.
Hlavné čakacie plochy pre cestujúcich sú situované v odchodovej hale v 1.NP otvorenej cez dve podlažia. Tieto plochy nadväzujú v 1.np priamo na pokladne, vertikálne komunikácie v rámci objektu a plochy služieb cestujúcim. V 2. NP sú umiestnené ďalšie plochy pre čakajúcich vrátane špeciálnych VIP plôch a plôch pre cestujúcich s deťmi. V samostatnej časti budovy nad pokladňami je situované zázemie zamestnancov objektu vrátane šatní a dennej miestnosti. V suteréne objektu sa nachádza technické zázemie objektu, vrátane technologických miestností a sociálneho zázemia pre cestujúcich.
Priestory sú vertikálne prepojené dvoma komunikačnými jadrami – otvorené schodisko s výťahom a eskalátory pre cestujúcich a služobné schodisko pre zamestnancov prepájajúce pokladne, zázemie zamestnancov a tech. zázemie objektu.
Rýchlostná cesta R3 Dolný Kubín – diaľnica D1, technická štúdia (DOPRAVOPROJEKT, 2010)
„Komplexná štúdia koordinácie technického riešenia R3 v úsekoch Oravský Podzámok – Dolný Kubín – diaľnica D1 v dvojpruhovom šírkovom usporiadaní“ bola spracovaná na objednávku NDS a.s. Bratislava s cieľom navrhnúť technické riešenie rýchlostnej cesty R3 v úseku Oravský Podzámok – diaľnica D1 v dvoch koridoroch:
s ukončením v mimoúrovňovej križovatke diaľnice D1 Hubová,
s ukončením v križovatke diaľnice D1 Likavka
V rámci spracovania projektu a jeho prerokovávania s dotknutými obcami bolo objednávateľom upustené od doštudovania koridoru smerujúceho do križovatky Hubová z dôvodu pretrvávajúceho odmietavého postoja obce Komjatná k vedeniu RC R3 údolím potoka Komjatná prechádzajúcim katastrom obce. Z toho dôvodu boli komplexne doštudované len varianty smerujúce do križovatky Likavka.
Rýchlostná cesta R3 je v novej polohe navrhnutá v návrhových parametroch R 11,5/80. V úsekoch, kde zaberá existujúcu cestu I/59 preberá jej parametre, čo je R 11,5/60. Je riešená v dvoch základných variantoch:
Modrý variant V1 (tunelový)
Zelený variant V2 (mestský)
V rámci zeleného variantu je v jeho najkomplikovanejšom úseku prechádzajúcom novým koridorom zastavanej časti Dolného Kubína (v križovatke ulíc Matúškova, Medzihradská a Jánoškova) navrhnutý oranžový subvariant V2a.
Oba základné varianty začínajú napojením na existujúcu RC R3 pri závode OFZ v Širokej pri Oravskom Podzámku v novonavrhovanej križovatke Široká. Pokračujú v spoločnej trase vedenej vpravo od existujúcej cesty I/59 smerom na západ. Pred Dolným Kubínom sa varianty rozdelia, pričom modrý variant V1 obchádza mesto Dolný Kubín z východu prakticky mimo zastavaných častí mesta a susedných obcí s uvažovaním dvoch tunelových úsekov. Zelený variant pokračuje zväčša v trase existujúcej cesty I/59 cez mesto Dolný Kubín, pričom prechádza širším centrom mesta v novej polohe, čo si vyžiada asanáciu niekoľkých obytných objektov. Za mestom sa oba varianty opäť spoja, obídu obec Vyšný Kubín zo severozápadu a pri Jasenovej sa napoja na existujúcu cestu I/59, kde bol nedávno dobudovaný prídavný pruh pre pomalé vozidlá až do sedla Brestová na rozhraní okresov Dolný Kubín a Ružomberok. V tomto úseku sa uvažuje aj s dvomi jednostrannými odpočívadlami typu D. Na vrchole Brestovej sa trasa odkláňa vľavo od cesty I/59, zo západu obchádza obec Valaská Dubová a pokračuje údolím potoka Likavka smerom na juh, kde sa pripojí na diaľnicu D1 v dnes budovanej križovatke Likavka v rámci stavby D1 Hubová – Ivachnová.
Technická štúdia úseku „R3 Šahy/Štúrovo – Levice – Hronský Beňadik“ a úseku „R3 Šahy – Zvolen“, DOPRAVOPROJEKT a.s., Bratislava, 06/2008
R3 Zvolen – Šahy, Správa o hodnotení vplyvov na ŽP, DOPRAVOPROJEKT a.s., Bratislava, 10/2018
Preložka cesty I/66 Krupina obchvat vychádza zo štúdie realizovateľnosti „Rýchlostná cesta R3 Zvolen – Šahy (HBH Projekt s.r.o. 2015)“ a Správy o hodnotení vplyvov na ŽP uvedenej stavby (DOPRAVOPROJEKT a.s. 2018) s určitými úpravami a optimalizáciami. Je vedená v trase plánovanej rýchlostnej cesty R3 západne od mesta Krupina a jej výstavbou sa odkloní tranzitná doprava prechádzajúca v súčasnosti centrom mesta.
Stavba má dĺžku 6,530 41 km a je riešená v návrhovej kategórii C 11,5/100, bez uvažovania možnosti budúceho rozšírenia na štvorpruhovú kategóriu. Napojenie obchvatu na existujúcu dopravnú sieť zabezpečí dvojica križovatiek na začiatku a konci úseku s pracovnými názvami Krupina sever a Krupina juh. V oboch prípadoch ide o prepojenie obchvatu s cestou I/66, pričom obe križovatky sú v DÚR riešené v dvoch variantoch:
Ako výhľadové – predstavujú výhľadové mimoúrovňové križovanie a prepojenie plánovanej RC R3 s cestou I/66 po vybudovaní jej nadväzujúcich úsekov. Tieto sú spracované len v stupni DÚR pre potreby rezervovania územia do budúcnosti.
Ako dočasné – predstavujú dočasné úrovňové prepojenie obchvatu s cestou I/66 do času vybudovania nadväzujúcich úsekov RC R3. Tieto budú spracované vo všetkých stupňoch PD a vybudované v rámci výstavby obchvatu Krupiny.
V prípade výhľadového variantu MUK Krupina sever ide o neúplnú križovatku vychádzajúcu z osmičkovitej križovatky a zabezpečujúcu prepojenie R3 (I/66) s cestou I/66 len v smere Krupina – Zvolen a späť. Výsledný návrh uvažuje s prekrižovaním R3 (I/66) cestou I/66 na mostnom objekte (SO210). Výsledný tvar križovatky je uvažovaný ako výhľadový a bude sa budovať až v rámci nadväzujúceho úseku R3 Krupina – Zvolen. V rámci predkladanej stavby obchvatu Krupiny sa vybuduje len dočasné napojenie preložky cesty I/66 na pôvodnú cestu úrovňovou stykovou križovatkou.
V prípade výhľadového variantu MUK Krupina juh ide o úplnú osmičkovitú križovatku zabezpečujúcu prepojenie R3 (I/66) s cestou I/66 v smeroch Krupina – Zvolen, Krupina – Šahy a späť. Výsledný návrh uvažuje s prekrižovaním R3 (I/66) cestou I/66 na mostnom objekte (SO211) a vybudovaní dvoch stykových križovatiek na cestu I/66 (návrh vychádza z riešenia spracovaného v rámci Správy o hodnotení). Výsledný tvar križovatky je uvažovaný ako výhľadový a bude sa budovať až v rámci nadväzujúceho úseku R3 Krupina – Šahy. V rámci predkladaného obchvatu Krupiny sa vybuduje len dočasné napojenie preložky cesty I/66 na pôvodnú cestu priesečnou križovatkou.
Vyvolanými investíciami stavby sú aj preložky existujúcej cesty I/66, miestnych a účelových komunikácií.
Stavba zahŕňa vybudovanie 9-tich mostných objektov + dva výhľadové mosty po dobudovaní súvisiacich úsekov, z ktorých je šesť na hlavnej trase a tri na cestách nižšieho významu, vedúcich ponad preložku I/66. Najdlhším mostným objektom je SO 203 „Most na R3 v km 1,430 nad potokom Vajsov a cestou III/2562“ s dĺžkou takmer 615 m.
Na zníženie hlukovej záťaže sú navrhnuté tri protihlukové steny a sekundárne protihlukové opatrenia.
Ostatné vyvolané investície zahŕňajú preložku potoka Bebrava, preložky vodovodov a závlahových potrubí, silno a slabo prúdových vedení a plynovodov. Pre potreby zabezpečenia prejazdnosti komunikácií počas výstavby je navrhnutých šesť dočasných obchádzkových komunikácií.
Mostný objekt bol vybudovaný v roku 1967. Nosnú konštrukciu tvorí trojpoľová rámová konštrukcia s rozpätiami 38,5+77,0+38,5m s kĺbom uprostred stredného poľa. V priečnom smere tvorí nosnú konštrukciu dvojkomorový nosník s premenou výškou od 1,4m do 4,0m. Nosná konštrukcia bola budovaná technológiou letmej montáže z prefabrikovaný segmentov. Na predpínanie konštrukcie boli použité hladké oceľové drôty, ťahané za studena.
Rekonštrukcia mosta primárne spočívala v zmene statického systému a vnesení dodatočného predpätia do nosnej konštrukcie. Zmena statického systému pozostávala v zmonolitnení stredového kĺbu. Vnesenie dodatočného predpätia je realizované prostredníctvom voľnej predpínacej výstuže. Predpínacie káble boli rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina káblov pozostáva zo 4ks lán 15xLs15,7/1860 vedených priamo v hornej časti dvojkomorového prierezu. Druhá skupina káblov pozostáva zo 4ks deviovaných lán 15xLs15,7/1860. V krajných poliach sú káble deviované k spodným doskám dvojkomorového nosíka prostredníctvom vybudovaných betónových deviátorov. Nad podperami sú káble zdvíhané k horným doskám dvojkomorového nosníka prostredníctvom pôvodných nadpodperových priečnikoch, ktoré boli zosilnené z pôvodných 0,3m na 0,5m. V strednom poli káble vychádzajú z dvojkomorového nosníka a sú deviované prostredníctvom oceľových deviátorov umiestnených v 1/3 rozpätia pod NK. Obidve skupiny káblov sú vedené kontinuálne cez celú NK a sú kotvené v zosilnených koncových priečnikov, odkiaľ bolo realizované aj samotné predpínanie. Na krajných oporách bola zrealizovaná výmena kyvných ŽB stien za hrncové ložiská. Výmena mostného zvršku pozostávala z vybudovania spádovej vrstvy, odvodňovacieho a izolačného systému, chodníkových dosiek, bezpečnostných zariadení, vozovky a mostných záverov.
Stavba Most Ružín, rekonštrukcia získala na 24. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2018 – Cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov
Odborná porota ocenila:
výnimočné a progresívne projektové riešenie stavebného diela a vysoko náročné technické riešenie rekonštrukcie a modernizácie objektu mosta,
ekonomickú efektívnosť riešenia, zvýšenie zaťažiteľnosti a zvýšenie bezpečnosti premávky pri požadovanej životnosti mosta,
vysokú kvalitu diela s kvalitným technickým spracovaním a použitie progresívnych technológií voľne vedenej predpínacej výstuže,
za optimálne použitie progresívnych stavebných materiálov v realizácii stavebného diela.
Stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty je technickou základňou pre údržbu cesty R2, ktoré bude v budúcnosti spravovať zverený úsek dlhý cca 54 km, úsek R4 v úseku okružná križovatka R4 s cestou I/17 – štátna hranica SR/MR, dĺžka 14,175 km a úsek R2 v úseku Moldava nad Bodvou – Košické Olšany, dĺžka úseku 39,84 km.
V zmysle aktualizovanej koncepcie rozmiestnenia stredísk správy a údržby na diaľniciach a rýchlostných cestách SR stredisko pri Šebastovciach bude strediskom základného typu. Areál bude patriť pod správu SSÚR Košice ako vysunuté stredisko. V dôsledku toho je v areály znížený rozsah priestorov pre vedenie SSÚR a ďalšie doplnkové administratívne funkcie.
Hlavnou činnosťou strediska bude zabezpečiť podmienky pre bezpečnú, plynulú a hospodárnu prevádzku rýchlostnej cesty a zabrániť postupnému zhoršovaniu jej stavebného stavu vplyvom účinku dopravy, poveternostných vplyvov a ďalších fyzikálno-mechanických, alebo fyzikálno-chemických vplyvov. V rámci letnej údržby budú vykonávané činnosti ako sú čistenie a upratovanie vozoviek, odpočívadiel a ostatných dopravných plôch obslužných zariadení, čistenie a udržovanie odvodňovacieho a kanalizačného systému, ošetrovanie mostných ložísk a dilatácií, čistenie dopravných značiek, smerových stĺpikov a nástavcov, zvodidiel, údržba slaboprúdových a silnoprúdových zariadení a ošetrovanie trávnatých plôch a ostatnej výsadby. V rámci zimnej údržby sa budú vykonávať činnosti ako sú zabezpečenie zjazdnosti a funkcia všetkých príslušných zariadení a dopravného značenia, odstraňovanie a zmierňovanie následkov zimných poveternostných podmienok a vytváranie optimálnych možností plynulej a bezpečnej premávky.
Areál SSUR je dopravne napojený na cestu I/17 Košice – Milhosť, ktorá spolu s rýchlostnými cestami R2 a R4 vytvára križovatku Košice – juh.
Pri vstupe do areálu SSÚR sa nachádza objekt prevádzkovej budovy strediska, odkiaľ sa vykonáva kontrola vstupu do areálu. Orientácia strediska je pozdĺžna v smere sever – juh, Územie je v zábere vymedzené z východu cestou I/17, zo severozápadu rýchlostnou cestou R4 a z juhu násypom širokorozchodnej trate.
Objekty v stredisku sú umiestnené v troch radoch. Prvý rad objektov situovaných súbežne s rýchlostnou cestou R4 tvoria udržovňa vozidiel a mechanizmov a prevádzková budova SSUR s kontrolovaným vjazdom vozidiel a osôb. Za prevádzkovou budovou sa nachádza garáž a prístrešok pre osobné vozidlá. Od vjazdu do areálu sú objekty rovnobežné so štátnou cestou funkčne určené ako prístrešky, garáže, sklad odpadov, inertného materiálu, šrotovisko. V čele v severnej časti areálu sa nachádzajú silá pre skladovanie soli a príprava soľanky. V čele na južnej strane je situovaná čerpacia stanica pohonných hmôt a váha.
Doprava je v celom areály jednosmerná, šírka komunikácií postačuje na prejazd vozidiel s radlicou a spevnené plochy pred garážami poskytujú dostatočný priestor pre bezpečný vjazd a výjazd z garáží. Z areálu vedie núdzový výjazd. Návrh veľkosti objektov bol odvodený od veľkosti automobilov a mechanizmov používaných pri údržbe ciest, od požiadaviek na výkon činností a skladovanie materiálov a rozostupy objektov rešpektujú požiadavky technologickej prevádzky vozidiel a mechanizmov
Stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty je technickou základňou pre údržbu cesty R2, ktoré bude v budúcnosti spravovať zverený úsek dlhý cca 72 km a to od križovatky Lipovník po križovatku Šaca. Stredisko je umiestnené v km 14,5 riešeného úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou.
V zmysle aktualizovanej koncepcie rozmiestnenia stredísk správy a údržby na diaľniciach a rýchlostných cestách SR stredisko pri Jablonove bude strediskom základného typu, pričom jeho hlavnou činnosťou bude zabezpečiť podmienky pre bezpečnú, plynulú a hospodárnu prevádzku rýchlostnej cesty a zabrániť postupnému zhoršovaniu jej stavebného stavu vplyvom účinku dopravy, poveternostných vplyvov a ďalších fyzikálno-mechanických, alebo fyzikálno-chemických vplyvov. V rámci letnej údržby budú vykonávané činnosti ako sú čistenie a upratovanie vozoviek, odpočívadiel a ostatných dopravných plôch obslužných zariadení, čistenie a udržovanie odvodňovacieho a kanalizačného systému, ošetrovanie mostných ložísk a dilatácií, čistenie dopravných značiek, smerových stĺpikov a nástavcov, zvodidiel, údržba slaboprúdových a silnoprúdových zariadení a ošetrovanie trávnatých plôch a ostatnej výsadby. V rámci zimnej údržby sa budú vykonávať činnosti ako sú zabezpečenie zjazdnosti a funkcia všetkých príslušných zariadení a dopravného značenia, odstraňovanie a zmierňovanie následkov zimných poveternostných podmienok a vytváranie optimálnych možností plynulej a bezpečnej premávky.
Prístupová komunikácia do areálu sa napája na cestu I/50, na jej ľavej strane sa nachádzajú parkovacie plochy pre osobné vozidlá, ktoré slúžia pre verejnosť a pre zamestnancov SSÚR, HaZZ a DOPZ. Prístupová cesta na parkoviská je zároveň prístupovou cestou do areálu HaZZ a DOPZ.
V areáli HaZZ je umiestnená prevádzková budova slúžiaca potrebám HaZZ, za prevádzkovou budovou HaZZ je umiestnený areál DOPZ, v ktorom sa nachádza prístrešok pre havarované vozidlá a prevádzková budova, obidva objekty slúžia potrebám DOPZ.
Pri vstupe do areálu SSÚR sa nachádza objekt prevádzkovej budovy strediska, odkiaľ sa vykonáva kontrola vstupu do areálu. Orientácia strediska je pozdĺžna v smere východ – západ, severná pozdĺžna strana areálu susedí s telesom cesty I/50, západná strana je ohraničená prístupovou komunikáciou vedúcou do strediska. Východná hranica susedí s privádzačom Jablonov, na juhu pokračujú poľnohospodársky využívané polia.
Objekty v stredisku sú umiestnené v troch radoch. Na severnej strane sú v rade umiestnené prístrešky a prístrešky so skladom značiek. V strednom rade sú umiestnené garáže pre sypače a garáže pre vozidlá a mechanizmy so vstupmi z dvoch pozdĺžnych protiľahlých strán, silá na soľ, objekt prípravy soľanky a požiarna nádrž. Na južnej strane sa nachádza udržovňa vozidiel a mechanizmov a čerpacia stanica pohonných hmôt. Na východnej strane vo výbežku uzavretom cestou I/50 a privádzačom sú umiestnené sklady s posypovým materiálom, sklad odpadov a šrotovisko. Doprava je v celom areáli jednosmerná, šírka komunikácií postačuje na prejazd vozidiel s radlicou a spevnené plochy pred garážami poskytujú dostatočný priestor pre bezpečný vjazd a výjazd z garáží. Z areálu nevedie núdzový výjazd. Návrh veľkosti objektov bol odvodený od veľkosti automobilov a mechanizmov používaných pri údržbe ciest, od požiadaviek na výkon činností a skladovanie materiálov a rozostupy objektov rešpektujú požiadavky technologickej prevádzky vozidiel a mechanizmov
Cieľom spracovanej PD bolo navrhnúť jednotné centrum riadenia dopravy pre úseky diaľnic a rýchlostných ciest na území hlavného mesta SR Bratislavy a širšom okolí. V jednotnom riadiacom centre dopravy v Bratislave budú zoskupené viaceré zložky dohľadu a riadenia dopravy vrátane bezpečnostných zložiek.
V spoločných priestoroch objektu JCRD budú sídliť nasledovné zložky:
centrálne operátorské pracovisko (COP)
regionálne operátorské pracovisko (ROP) pre región západ a (čiastočne) stred (toto si ale vyžaduje existenciu kompletnej optickej infraštruktúry medzi jednotlivými strediskami SSÚD/R) a po transformácií na Celoslovenské operátorské pracovisko sem budú vyvedené všetky kamerové systémy z celej SR,
lokálne operátorské pracovisko pre Bratislavu, tunel Sitina a tunel Karpaty (vrátane novo budovanej PPP diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7),
Call centrum NDS pre celé Slovensko pre komunikáciu s verejnosťou (organizačne bude spadať pod COP)
archív NDS z oblasti informačných a riadiacich systémov diaľnic (IRSD),
Do budúcna možno uvažovať, že sa do týchto priestorov presťahujú aj ďalšie inštitúcie, ako je Polícia SR – zložka diaľničnej polície pre dohľad a riadenie D a RC v dopravnom uzle Bratislava.
Všetky tieto zložky budú sídliť v budove, ktorá bude vybudovaná ako nová v tesnej blízkosti SSÚD 2 Bratislava na Domkárskej ulici č. 9. V tejto budove bude mať každá zložka svoje pracovisko s príslušným zázemím.
V jednotnom riadiacom centre dopravy bude možné zbierať a vyhodnocovať informácie z informačných systémov všetkých jestvujúcich a pripravovaných úsekov v Bratislave a okolí. Aby to bolo možné je potrebné vytvoriť zázemie – objekt s priestormi pre prácu so zariadeniami a priestormi na umiestnenie informačných technológií. Jednotné centrum riadenia dopravy pre úseky diaľnic a rýchlostných ciest na území hlavného mesta SR Bratislavy a širšom okolí a pre pripravované úseky, ktoré zasahujú až na územia Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja v dĺžke 374,35 km vrátane dvoch tunelov Sitina 1 440 m a Karpaty 10 990 m, je budova umiestnená v blízkosti SSÚD 2 Bratislava, so zabezpečeným prepojením na jestvujúce operátorské pracovisko v prevádzkovej budove SSÚD. Z dôvodu zabezpečenia maximálnej bezpečnosti riadenia dopravy v riešenej oblasti, bude existujúce riadiace centrum na Domkárskej č.9 zachované a technicky preorganizované tak, aby mohlo byť v prípade potreby použité ako záložné pracovisko pre riadenie dopravy.
Jednotné riadiace centrum dopravy je samostatne stojaca budova, stojaca v blízkosti hranice areálu SSÚD 2, pri núdzovom výjazde. Objekt sa dotýka svojou severnou stenou línie oplotenia SSÚD. Pri budove je umiestnená kiosková trafostanica, zabezpečujúca napojenie na elektrickú energiu, budova je napojená na plynovodnú prípojku a na kanalizáciu a vodovody v správe SSÚD 2. Na prístupovú komunikáciu k vjazdu do SSÚD je napojené nové parkovisko pre zamestnancov. Objekty JCRD sú umiestnené na voľnom pozemku patriacom NDS.
Objekt JCRD je rozčlenený na dve objemové časti, v dvojpodlažnej, severnej časti je na I. NP umiestnené technické zázemie pre riadiace centrum dopravy umiestnené na II. NP. V trojpodlažnej časti sa nachádzajú priestory prislúchajúce výkonu činnosti pracovníkov NDS a bezpečnostných zložiek. Ide o vstupné priestory s rokovacou miestnosťou, informátorom a strážnou službou na I.NP, o priestory bezpečnostných zložiek, šatne a školiacu miestnosť na II. NP a o miestnosť Call centra, vedúceho JCRD, IT špecialistu a oddychovú miestnosť s kuchynkou na III. NP. Vertikálne komunikačné jadro tvorí schodisko s výťahom a vestibulom. Nachádza sa na juhovýchodnom nároží objektu.
Technické vybavenie objektu pozostáva zo zdravotno-technických inštalácií, ktoré riešia rozvod studenej i teplej vody ku jednotlivým odberným miestam a odkanalizovanie dažďových a splaškových vôd z objektu. Vykurovanie rieši zdroj tepla pre vykurovanie objektu a výrobu tepla pre ohrev teplej pitnej vody a taktiež výrobu tepla pre potreby napojenia teplovodných výmenníkov tepla kompaktných VZT jednotiek. Vzduchotechnické zariadenia zabezpečujú nútené vetranie s rekuperáciou všetkých priestorov, ako aj chladenie kancelárskych priestorov a klimatizáciu priestorov operátorského pracoviska a technologických miestností. Vnútorné silnoprúdové rozvody riešia napojenie jednotlivých elektrických zariadení na elektrickú energiu, umelé osvetlenie rieši osvetlenie objektu, bleskozvody zabezpečujú uzemnenie objektu. Vnútorné slaboprúdové rozvody zabezpečujú dátový a telefónny rozvod, rozvod káblovej televízie a kontrolu vstupu. Elektrická požiarna signalizácia zabezpečuje ochrannú signalizáciu všetkých priestorov pri vzniku požiaru, signály sa prenášajú do miestnosti stálej služby v objekte. Plynofikácia objektu rieši napojenie plynových zariadení na vonkajší rozvod plynu.
Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica, severný obchvat
Predmetom „PPP projektu Rýchlostná cesta R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica severný obchvat“ bolo vypracovanie projektovej dokumentácie na stupni DRS, DSZD, DSVS, konzultačné práce a výkon technického dozoru projektanta na úsekoch projektu: Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ – Selenec, Rýchlostná cesta R1 Selenec – Beladice, Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica, severný obchvat. Tento projekt je súčasťou rýchlostnej cesty R1 Trnava – Banská Bystrica – Ružomberok, ktorá je jednou z hlavných dopravných trás na Slovensku a tiež súčasťou európskych ciest E58, E77, E571, E572.
Celková dĺžka je 33 910 m; kategórie: R 22,5/120, R 22,5/100, R 22,5/80, MR 20/60. Na časti projektu sa nachádza 8 mimoúrovňových križovatiek na rýchlostnej ceste, jedno mimoúrovňové napojenie strediska správy a údržby na rýchlostnú cestu , 43 mostov, z ktorých spoločnosť DOPRAVOPROJEKT a.s. vypracovala dokumentáciu pre 35 mostov, vrátane 21 novostavieb mostov a jednej rekonštrukcie mosta na rýchlostnej ceste a 10 novostavieb mostov a 3 rekonštrukcií mostov nad rýchlostnou cestou, na vetvách križovatiek, na preložkách ciest a miestnych komunikácií a na trati ŽSR. Súčasťou projektu je stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty Selenec, 26 oporných a zárubných múrov celkovej dĺžky 4 928 m, 32 objektov protihlukových stien celkovej dĺžky 28 231 m a 2 objekty clon proti oslneniu celkovej dĺžky 1 516m. V celej trase bola navrhnutá a zrealizovaná cestná kanalizácia s odlučovačmi ropných látok a informačný systém rýchlostnej cesty. Ďalšie objekty, ktoré boli súčasťou projektu sú: vegetačné úpravy, rekultivácie, úpravy vodných tokov, oplotenie rýchlostnej cesty, preložky inžinierskych sietí ( závlahové potrubia, vodovody, kanalizácie, slaboprúdové a silnoprúdové vedenia, plynovody) a asanácie. Trasa bola zrealizovaná v zložitých geologických podmienkach a lokálne prechádzala aj zosuvnými územiami. Zabezpečenie stability zemných, stavebných konštrukcií a lokálnych zosuvov si vyžiadalo návrh rozsiahlych sanačných a geotechnických opatrení zameraných na zníženie hladiny podzemnej vody, zlepšenie zemín použitých do násypov, úpravu podložia násypov a urýchlenie konsolidácie podložia.
Areál národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Rusovce sa nachádza v mestskej časti Bratislava Rusovce v zastavanom území obce.
Projektová dokumentácia rieši komplexnú obnovu parku na ploche 13,2 ha, objektu čeľadníka s plochou 3 800 m2 a ďalších objektov nachádzajúcich sa v parku.
Rekonštrukcia a obnova parku je zameraná na pôvodné krajinárske riešenia anglického lesoparku a historických záhrad z roku 1900. Zároveň však zohľadňuje novú funkčnú náplň objektu, ktorý bude slúžiť ako park prístupný verejnosti a rekreačné zázemie Rusoviec a celej Bratislavy. Jeho základ tvorí komunikačná sieť, ktorá sa po dlhom vývoji a rôznych prestavbách ustálila na súčasnom stave. Vzhľadom na fakt, že park bude rozdelený na verejnú a neverejnú časť je potrebné vytvoriť nové komunikačné prepojenia, ktoré umožnia vstup do parku a aj vstup na pôvodné chodníky. Novým chodníkom bude sprístupnené Rusovské rameno. Riešenie pozostáva z arboristických zásahov, úpravy krajinnej architektúry, zabezpečenie vybavenia parku vonkajším osvetlením, rozvodom vody i prvkami drobnej architektúry. Obnovená bude terasová záhrada, doplnená fontánou i bezbariérovým prístupom k nej. Novo navrhnuté v pôvodnom nezachovanom duchu budú historizujúce pergoly, treláže a altány. V navrhovanom riešení sa uvažuje s rekonštrukciou vodnej veže na rozhľadňu. Obnova objektu čeľadníka formou rekonštrukcie a obnovy zabezpečí v nadzemnej časti pôvodný vzhľad objektu. Pôvodné oplotenie s cimburím, ktoré je v súčasnosti ukončené pri západnom nároží objektu čeľadníka bude formou kópie jestvujúceho pokračovať až po koniec pozemku v južnom cípe. Napojí sa na existujúce oplotenie kostola Sv. Víta, ktoré je pletivové.
Objekt čeľadníka je rozsiahlou obdĺžnikovou stavbou s otvoreným nádvorím. Po obnove bude slúžiť hlavne verejnosti. Na prízemí sú navrhnuté priestory pre múzeum, komunitné centrum, sobášnu sieň, viacúčelové sály pre podujatia obce, reštaurácia. Objekt bude hlavným vstupom návštevníkov do parku, ktorí v ňom môžu využívať služby poznania, občerstvenia i hygieny. Suterénne priestory slúžia pre technické a technologické vybavenie objektu i údržbu parku. Vybrané suterénne klenuté priestory sú určené pre verejnosť. Priestory v podkroví sú neverejné, zamerané hlavne na prechodné ubytovanie a správu areálu.
SPÄŤ
