Účelom navrhovaného obchvatu je vybudovanie novej cestnej komunikácie v parametroch odpovedajúcich dopravnej intenzite, ktorá by vytvorila podmienky pre odklon tranzitnej dopravy mimo zastavané územie mesta Bardejov s cieľom zlepšenia životného prostredia a zvýšenia bezpečnosti obyvateľov v centre mesta Bardejov. Poskytnutie  vyššieho dopravného komfortu užívateľom komunikácie je možné dosiahnuť vybudovaním navrhovaného obchvatu mesta Bardejov kategórie c 11,5/80 s navrhovanou dĺžkou 5,3 km.

Na navrhovanej preložke cesty I77 sú situované križovatky: križovatka pod Dúbravou, križovatka Družba, križovatka Mihaľov s cestou III/54526,  križovatka Harčarovka, ktoré umožnia komfortné a rýchle napojenie dopravy z obytných častí na cestu I/77, čím sa zníži dopravné zaťaženie komunikácii v centre mesta.

DOPRAVOPROJEKT, a.s. spracoval predchádzajúce stupne dokumentácie na danú stavbu: TŠ,  Zámer EIA, DSZ,  DÚR, DSP,  DP, DRS, AD.

Úsek rýchlostnej cesty  R2 Pstruša – Kriváň sa nachádza medzi Zvolenom a Lučencom a je pokračovaním úseku R2 Zvolen, východ – Pstruša, ktorý je  v súčasnosti vo výstavbe.

Cieľom výstavby tohto úseku rýchlostnej cesty bolo odľahčiť existujúcu cestu I/50 prechádzajúcu intravilánmi obcí Detva a Kriváň od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, a tým zlepšiť kvalitu  života ľudí v týchto obciach a   výrazne zvýšiť bezpečnosť jazdy  tranzitnej dopravy.

Riešený úsek začína v km 0,000 v navrhovanej mimoúrovňovej križovatke Pstruša. Obchádza  prírodnú rezerváciu Pstruša, križuje železničnú trať Zvolen – Fiľakovo a dostáva sa do súbehu cesty I/50, rieky Slatina, prírodnej rezervácie Rohy a areál Slovnaftu.  Trasa končí v km 10,375 00 v mimoúrovňovej križovatke s cestou II/526, kde sa napája na výhľadový úsek R2 Kriváň – Lovinobaňa. Rozhodujúcimi časťami stavby sú okrem samotnej rýchlostnej cesty 3 mimoúrovňové križovatky a 13 mostov. Súčasťou je aj 20 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 11 objektov protihlukových stien, 2 oporné a jeden zárubný múr.

Cesta I/72 je v tomto území jediným možným prepojením medzi severnou a juhovýchodnou časťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Jej rekonštrukcia je lokalizovaná v území katastrov obce  Pohronská Polhora a mesta Tisovec a prekonáva horské sedlo Zbojská v Národnom parku Muránska planina. Rekonštrukcia cesty I/72 má výrazný vplyv na rozvoj regiónu. Súčasný stav cesty I/72 v riešenom úseku je v nevyhovujúcom smerovom a najmä šírkovom usporiadaní. Veľké problémy vytvára kamiónová doprava a strety nákladných vozidiel.  Navrhovaným rozšírením jestvujúcej cesty na kategóriu C 7,5/50 sa  uvedené problémy vyriešili. V prevažnej miere je rekonštruovaná cesta vedená v súbehu so železničnou traťou, ktorú niekoľkokrát mimoúrovňovo križuje. Náročný úsek predstavuje jej realizácia na skalnom zráze pozdĺž Masarykovej skaly. Zaujímavým objektom v tomto úseku je nový oceľový most na železničnej trati osadený do skalného zárezu a svojou tesnou polohou nadväzuje na existujúci viadukt Čertov most ale i ostatné objekty budované v náročnom horskom teréne. V riešenom úseku sa nachádza 5 mostných objektov, z toho 2 sú riešené formou rekonštrukcie. Oporné múry dosahujú dĺžku takmer 1500m.

Významné ocenenia:

• Cena Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky udelená v rámci 22. ročníka celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2016

Účelom predmetnej stavby je vybudovať nové dopravné prepojenie cesty I/61 v úseku Senec – Blatné s existujúcou diaľnicou D1, vo forme novej mimoúrovňovej križovatky MÚK „Blatné“ a zrekonštruovať príslušný úsek diaľnice D1 (km 29,600 – km 31,025 D1) zo súčasného stavu kat. D26,5/120 na kat. D33,5/120 (6-pruh) vrátane výmeny vozovky. 

MÚK „Blatné“ sa nachádza v Bratislavskom samosprávnom kraji, v okrese Senec, v km 30,206 diaľnice D1. Križovatka je v súčasnosti neúplná jednovetvová, jednosmerná v smere Blatné – Bratislava. Navrhnutá je mimoúrovňová križovatka osmičkového tvaru, ktorá zabezpečí prepojenie všetkých smerov. V rámci prestavby križovatky Blatné bude existujúci most nad D1 (na ceste I/61) zdemolovaný a v novej smerovej a výškovej polohe bude na ceste I/61 vybudovaný nový most nad diaľnicou D1.

Účelom spracovanej PD bolo navrhnúť v riešenom úseku protihlukové steny s cieľom zníženia hlukovej záťaže z cestnej dopravy na diaľnici v mestskej časti Lamač v Bratislave, a to po oboch stranách diaľnice a aj v jej stredovom páse, a to systémom mobilných protihlukových stien DELTA BLOC na diaľnici a systémom  Fraccaso na mostoch. Trasa PHS je vedená pozdĺž D2, začína v úseku od km 55,050 a končí v km 57,700 pri ČS PHM OMV. Súčasťou riešenia sú úpravy jestvujúcej diaľnice, vrátane zárezov a násypov, úpravy na mostoch, vegetačné úpravy, nové oporné múry, nové portály dopravného značenia a úpravy dotknutých inžinierskych sietí a dopravného značenia.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité na začiatku úpravy v km 31,535 00 nadväzuje na pripravovaný úsek diaľnice D3 v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec. V počiatočnom úseku trasy diaľnica prechádza mimoúrovňovou križovatkou Svrčinovec, ktorá je súčasťou objektu 101-02. V oblasti mimoúrovňovej križovatky sa trasa diaľnice zatáča severovýchodným smerom a na mostnom objekte 237-10 prekoná údolie Šlahorovho potoka, dvojkoľajnú elektrifikovanú trať ŽSR Žilina – Bohumín a cestu I/11. Nadväzne trasa v samostatne vedených dopravných pásoch vchádza do tunela Svrčinovec dĺžky 420 m navrhnutého v usporiadaní kategórie 2T 8,0, pričom v predmetnej etape výstavby sa vybuduje pravá tunelová rúra a v ľavej tunelovej rúre bude situovaná úniková štôlňa. Za tunelom Svrčinovec trasa diaľnice vedie v katastri Svrčinovca a z časti aj v katastri Čierneho okrajom zástavby, po svahoch údolia situovaných severne od rieky Čierňanky. Údolím rieky je vo vzdialenom súbehu s diaľnicou D3 až po hranicu SR/PR vedená cesta I/12 a železničná trať Čadca – Zwardoň. V uvedenom úseku vystupuje trasa na masív hrebeňa Valy, v ktorom vedie v hlbokých zárezoch územím početných svahových deformácií, ktorými je postihnuté úpätie a svahy tohto masívu. Priľahlé svahy sú prerušené. V danom území diaľnica na viacerých rozsiahlych mostných objektoch križuje hlboké údolia miestnych vodotokov, z ktorých významnejšie sú Markov, Čierny a Gorilov potok. V tomto úseku nad obcou Čierne je situované malé obojstranné odpočívadlo Čierne, z ktorého sa buduje v predmetnej stavbe časť na pravej strane diaľnice. Pre výhľadové ľavostranné odpočívadlo sa vybuduje  dopravné pripojenie.  Na východnej strane Valov sa diaľnica zatáča južným smerom a zostupuje z hrebeňa Valov a následne na jednom z dominantných mostných objektov preklenie údolie toku Čadečky. Za Poľnohospodárskym družstvom Čierne trasa opäť vstupuje  na sklonité , morfologicky členité a svahovými deformáciami porušené svahy situované  nad okrajom priľahlej  zástavby obce Skalité. Za hlbokým údolím potoka Rieka po vysokom mostnom objekte vchádza trasa diaľnice na smerovo samostatne vedených dopravných pásoch do masívu vrchu Poľany do rovnomenného tunela s dĺžkou cca 898 m. V tuneli kategórie 2T 8,0 sa vybuduje pravá tunelová rúra a v ľavej tunelovej rúre bude situovaná úniková štôlňa. Za tunelom vstupuje trasa v polohe strmých svahov do zloženej zosuvnej oblasti erodovanej depresiami miestnych tokov nad osadou Pazderovci. Na konci úpravy sa trasa diaľnice D3 napojí na úsek  diaľnice v úseku Skalité – hranica SR/PR vybudovaný v polovičnom profile. Stavba sa začala realizovať v októbri 2013 a do užívania bola odovzdaná v júni 2017. V rámci 23. ročníka celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2017 získala stavba Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité Cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov.

Cena bola udelená odbornou porotou za:

• najlepšie projektové riešenie stavebného diela v náročnom teréne a to z hľadiska tak stavebného ako aj dopravného projektovania
• vysokú stavebnú kultúru a vysokú kvalitu diela s kvalitným technickým spracovaním a progresívnymi technológiami výstavby
• optimálne, ekonomicky efektívne použitie progresívnych stavebných materiálov a technológií v realizácii stavebného diela
• citlivé zakomponovanie celej diaľnice do urbanistickej štruktúry územia, so zachovaním kontinuity k okolitým stavbám
• vysoko náročné technické riešenie jednotlivých objektov mostov a tunelov

Navrhovaná mimoúrovňová križovatka s diaľničným privádzačom „Nová Polhora“ je situovaná na diaľnici D1, v úseku medzi existujúcou križovatkou „Lemešany“ a križovatkou „Budimír“. Existujúca diaľnica D1 je navrhnutá v kategórii d 26,5/120. umožní napojenie existujúcej cestnej siete s priľahlým územím na diaľnicu D1 (komunikácia nadregionálneho významu).
Dĺžky vetiev križovatky:
vetva „A“ -dĺ. 0,320 427 km, vetva „B“-dĺ. 0,197 233 km, vetva „C“- dĺ. 0,707 890 km, vetva „D“ -dĺ. 0,228 130 km

Diaľnica D1 v úseku Hubová – Ivachnová bola riešená v dĺžke 15,272 48 km. Diaľnica bola navrhnutá v kategórií D 26,5/100. Začiatok predmetného úseku diaľnice D1 nadväzuje na pripravovaný úsek Turany (Dubná Skala) – Hubová (v pracovnom staničení 0,000) a končí na prevádzkovanom úseku Ivachnová – Hybe (v pracovnom staničení 15,275).

Rozsah stavby:

• tunel „Čebrať“,
• 26 cestných objektov z toho 2 mimoúrovňové križovatky,
• 21 mostných objektov,
• 9 zárubných múrov,
• 8 oporných múrov,
• sanačné opatrenia v 10 úsekoch,
• 8 protihlukových stien,
• 1 ľavostranné odpočívadlo,
• 8 úprav bezmenných potokov,
• preložky vodovodov, vedenia NN, VN, VVN, trakčného vedenia, slaboprúdových vedení vrátane ŽSR, plynovodov VVTL,STL.
• nové inžinierske siete budované v rámci diaľnice – kanalizácia diaľnice, dažďová kanalizácia odpočívadla, oplotenie diaľnice.

Predmetom Správy o hodnotení vplyvov bolo posúdiť vplyvy zmenenej trasy diaľnice D1 (v úseku km 1,007 – 6,069)  a predĺženie  tunela Čebrať západným smerom na životné prostredie. Návrh novej trasy diaľnice a polohy tunela  vyplynul z extrémne náročných geologických a hydrogeologických pomerov pôvodne navrhovaného variantu v predmetnom úseku stavby Diaľnice D1 Hubová – Ivachnová.

Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1 hranica ČR/SR a hranica SR/UR. Táto je súčasťou medzinárodného ťahu E-50 (Paris – Nurnberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko na juh, alebo cez Rusko ďalej na východ. Z hľadiska vnútroštátneho významu je súčasťou vnútroštátnej diaľničnej siete, ktorá spolu s vymedzenými ťahmi z vybranej siete bude tvoriť základnú komunikačnú kostru na území SR.

Územie, ktorým prechádza trasa diaľnice D1, začína vo Vážskej kotline. V tomto mieste je križovatka diaľnic D1 a D3, križovatka Hričovské Podhradie. Trasa diaľnice prechádza cez vrch Viešky tunelom Ovčiarsko a pokračuje po svahoch údolia potoka Bitarová. Obec Lietavskú Lúčku prekleňuje mimoúrovňovo estakádou, a trasa končí v km 35,435 pred križovatkou s privádzačom Lietavská Lúčka – Žilina v križovatke Žilina – Juh.

Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je navrhnutá v celom úseku ako štvorpruhová, smerovo rozdelená kategórie D 26,5/100 vo voľnej trati a v tuneloch podľa kategórie T 8/100. Napojenie diaľnice D1 na okolitú cestnú sieť je cez križovatku D1 s D3 v Hričovskom Podhradí a cez križovatku v Lietavskej Lúčke v križovatke Žilina – Juh. Celkový rozsah stavby je definovaný 127 stavebnými objektmi. Medzi najvýznamnejšie objekty patria 2 tunely (Ovčiarsko a Žilina), 11 mostných objektov a samotná diaľnica D1.

Diaľnica D1 v úseku Dubná Skala – Turany je súčasťou základného diaľničného ťahu v Slovenskej republike v smere západ – východ. Je situovaná v trase multimodálneho koridoru č. V, vetva A celoeurópskej cestnej siete a európskej cesty E 50. Trasa diaľnice v svojom priebehu využíva dispozície územia Turčianskej kotliny na rozhraní národných parkov Veľká a Malá Fatra, chránených maloplošných území, v blízkosti  zástavby Vrútok, Martina, Sučian a Turian, pričom z väčšej časti je situovaná v inundácii rieky Váh, Krpelianskeho kanála a vedie vo voľnom súbehu s jestvujúcimi dopravnými trasami železničnej trate Košice – Žilina a cestou I/18.  Začiatok daného úseku diaľnice D1 je situovaný za tunelom Višňové stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala na hranici mimoúrovňovej križovatky s cestou I/18  Dubná Skala.   Úsek dlhý 16,405 km je budovaný v kategórii D 26,5/120 a končí dočasným pripojením na cestu I/18 v  križovatke Turany, kde by v budúcnosti mala diaľnica D1 pokračovať úsekom Turany – Hubová. Celkový rozsah stavby je definovaný 284 stavebnými objektmi a 12 prevádzkovými súbormi. Medzi najvýznamnejšie objekty patria mostné objekty budované technológiou letmej betonáže.