I/11 Čadca - obchvat mesta, časť Bukov - Horelica - portál Žilina

Posted by & filed under .

Predmetná stavba je súčasťou preložky cesty I/11 – obchvatu Čadce, ktorý v súlade s koncepciou etapovej výstavby diaľnic bude výhľadovo tvoriť  ľavý dopravný pás diaľnice D3 v smere Žilina – Skalité / hranica SR. Diaľnica D3 bude súčasťou severo – južného diaľničného ťahu D1 – D3.

Začiatok stavby sa nachádza za budúcou mimoúrovňovou križovatkou  „Bukov“ diaľnice D3 na moste „Kysuca“ .  Po mostnom objekte trasa obchvatu vedie najskôr v súbehu s tokom Kysuce, neskôr sa odkláňa do priľahlého svahu elevácie kóty Čupeľ, ktorú prekonáva v tuneli „Horelica“. Tunel vyúsťuje do hlbokého údolia Klimkovho potoka, ktorý trasa obchvatu prekonáva opäť na mostnom objekte. Dĺžka tunela je 600 m s dĺžkou  únikovej chodby 346 m. Min. polomer smerového oblúka je 500 m.   Výškovo  je niveleta v tuneli  pozdĺžnom sklone max. 4,0% s priečnym sklonom vozovky  max. 4,0%. Východný portál Žilina rieši ukončenie ostenia tunela v mieste vyústenia z podzemia na povrch z JV strany tunela. Portál tvorí železobetónová otvorená konštrukcia. Okraj portálu je ohraničený golierom. Západný portál Čadca rieši ukončenie ostenia v mieste vyústenia z podzemia na povrch zo SZ strany tunela. Portál pozostáva zo železobetónovej otvorenej konštrukcie a terénnych úprav okolo portálu.

Diaľnica D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka.

Posted by & filed under .

V priestore križovatky D1 s D3 v Dolnom Hričove je diaľnica D1 navrhnutá od km 24,118 na estakáde, ktorá križuje železničnú trať ŽSR Bratislava – Žilina, areál PD Agrofin, cestu I/18, dolinu bezmenného potoka, jestvujúce poľné cesty, kde vchádza do tunela Ovčiarsko, ktorým prekonáva masív bradlového pásma v dĺžke 2 350 m, dostáva sa do Žilinskej kotliny, kde vedie južne od obce Bitarová v striedaní násypov, zárezov a mostných častí stavby nad údoliami. V tuneloch je navrhnutá kategória  2T 8/100. Južná tunelová rúra je v smerovom oblúku s Rmax = 3400 m ; Rmin = 766 m , výškovo v spáde +1,70% s priečnym sklonom vozovky max. – 4,7%. Severná rúra je smerovom oblúku Rmax = 1152,5 m , Rmin = 777,5 m , výškovo  v spáde 1,68% s priečnym sklonom vozovky max. +3,8%. Na základe geologického prieskumu formou povrchového prieskumu a formou prieskumnej štôlne bol overený prevládajúci komplex paleogénnych hornín v zastúpení pieskovcovo – ílovcovým súvrstvím s lokálnym výskytom zlepencov. Územie pred portálmi ako i v trase tunela má charakter poľnohospodárskej pôdy, lesov a lúk.

Posted by & filed under .

V priestore križovatky D1 s D3 v Dolnom Hričove je diaľnica D1 navrhnutá od km 24,118 na estakáde, ktorá križuje železničnú trať ŽSR Bratislava – Žilina, areál PD Agrofin, cestu I/18, údolie bezmenného potoka, jestvujúce poľné cesty, kde vchádza do tunela Ovčiarsko, ktorým prekonáva masív bradlového pásma v dĺžke 2 350 m, dostáva sa do Žilinskej kotliny, kde vedie južne od obce Bitarová v striedaní násypov, zárezov a mostných častí stavby nad údoliami. Križuje cestu III/5183, vchádza do širokého údolia Bitarovského potoka kde ide zväčša v násype. Morfologický výbežok Dúbravy prekonáva trasa tunelom Žilina v dĺžke 684 (687) m.  Tunel je  kategórie 2T 8/100.

Južná tunelová rúra je v smerovom oblúku Rmax=1200m , Rmin=720 m , výškovo v spáde +0,53% s priečnym sklonom vozovky max. +4,96% . Severná tunelová rúra je v smerovom oblúku Rmax=817,5 m ; Rmin=720m , výškovo v spáde 0,55% s priečnym  sklonom vozovky max. +4,96%.  Po vyústení z tunela sa trasa dostáva do doliny Rajčianky, ktorú prekleňuje medzi Lietavskou Lúčkou a Bytčicou estakádou. Územie tunela je budované paleogénnym súvrstvím ílovcov a pieskovcov s prevahou ílovcov. Súvrstvie je v celom úseku trasy tunela prekryté formácia kvartérnych pokryvných útvarov v zastúpení terasovým a deluviálnym sedimentov. Územie pred portálmi ako i v trase tunela má charakter poľnohospodárskej pôdy, lesov a lúk.

Diaľnica D2 Bratislava, Lamačská cesta – Staré grunty - Tunel Sitina

Posted by & filed under .

Tunel Sitina, je diaľničný tunel na diaľnici D2 v Bratislave. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, pričom každá je dvojpruhová. Dĺžka razenej časti západnej rúry je 1 189 metrov, dĺžka hĺbenej časti v areáli SAV je 206 metrov, dĺžka razenej časti východnej rúry je 1 159 metrov a dĺžka hĺbenej časti v areáli SAV je 216 metrov. Bol prvým slovenským dvojrúrovým tunelom. Celková dĺžka západnej, resp. južnej rúry s prekrytou časťou tunela je 1 440 metrov, celková dĺžka východnej, resp. severnej rúry s prekrytou časťou tunela je 1 415 metrov.

Tunel bol budovaný tzv. novou rakúskou tunelovacou metódou (NRTM) a je súčasťou diaľničného úseku Lamačská cesta – Staré grunty. V oboch tunelových rúrach je jeden tzv. núdzový záliv v strede a druhý na konci tunelovej rúry. Rúry sú prepojené únikovými chodbami na piatich miestach. V Každej tunelovej rúre je 9 SOS kabín na priame spojenie sa s operátorom. Po oboch stranách vozovky sú chodníky široké 1 meter a šírka vozovky je 7,5 metrov.

Výstavby tunela sa začala 10/2003, odovzdaný do užívania bol 06/2007.

 

Významné ocenenia:

  • Hlavná cena a titul Stavba roka 2008
  • Cena Slovenskej komory stavebných inžinierov 2008
  • Cena primátora hlavného mesta SR Bratislavy 2008