Rýchlostná cesta R2 Zvolen východ - Pstruša

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16.5.2017. Uvedený úsek sa nachádza medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A. a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila  zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostného ťahu v smere Trenčín – Prievidza – Zvolen – Lučenec – Košice. Výstavba uvedeného úseku je v súlade so strategickými cieľmi rozvoja diaľničnej a cestnej infraštruktúry SR a vytvára predpoklady pre nadväznú výstavbu rýchlostnej cesty R2 v smere na Lučenec. Do sprejazdnenia úseku bola celá tranzitná doprava v predmetnom území vedená po ceste I/16, ktorá prechádza intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš – časť Pstruša, čo malo negatívny dopad na dopravnú nehodovosť a životné prostredie v ich okolí. Novobudovaná rýchlostná cesta prevzala podstatnú časť tranzitnej dopravy, čím sa výrazne odľahčila cesta I/16 pre účely zdrojovej a cieľovej dopravy. Uvažované dopravné zaťaženie na tomto úseku rýchlostnej cesty predpokladá pri uvedení do prevádzky intenzitu dopravy v profile 13 514 voz/24 hod. a 18 834 voz/24 hod. v roku 2030. Jej dobudovaním sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky v tomto úseku a znížil sa negatívny vplyv dopravy na životné prostredie, ako aj na život obyvateľov priľahlých obcí, čo boli hlavné ciele výstavby.

Úsek má dĺžku 7,850 km. Rozhodujúcimi časťami stavby je okrem samotnej rýchlostnej cesty jedna mimoúrovňová križovatka vrátane privádzača rýchlostnej cesty, zabezpečujúceho prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/16, a 7 mostov. Súčasťou je aj 8 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 3 objekty protihlukových stien s dĺžkou 3,5 km a  4 zárubné múry. Rýchlostná cesta je vybavená cestnou kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok a informačným systémom.

Rýchlostná cesta R2 a súvisiace križovatky – technické riešenie

Navrhovaná stavba je prevažne vedená po južných pahorkovitých svahoch Zvolenskej kotliny a na konci úseku údolím rieky Slatina.  Prechádza katastrami obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš, v prevažnej miere pozemkami intenzívne poľnohospodársky využívanými. Jej začiatok rešpektuje polohu plánovaného obchvatu mesta Zvolen – stavby R2 Zvolen západ – Zvolen východ – v mimoúrovňovej križovatke Zvolenská Slatina. V záreze prekonáva sedlo pahorkatiny nad cestou II/591, ktorú prekrižuje mostom spolu so Slatinským potokom. Zľava obchádza obec Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 400 až 550 m od najbližšej zástavby. V ďalšom vedení trasa pokračuje striedavo v menších zárezoch a násypoch, pričom križuje miestne potoky – Rybný, bezmenný a Vígľašský. V km 2,936  križuje podjazdom cestu preložky III/050 90. Pravostranným oblúkom obchádza zo severu obec Vígľaš vo vzdialenosti 350 až 550 m od najbližšej zástavby. Po prekonaní dvoch zárezových úsekov rýchlostná cesta križuje miestnu komunikáciu v km 5,629. V priamom koncovom úseku obchádza CHA Hrončiačka, križuje potok Hradná, žel. vlečku, žel. trať Zvolen-Fiľakovo, rieku Slatina a v mimoúrovňovej križovatke Pstruša sa napája na vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň.

Úsek R2 Zvolen východ – Pstruša je vybudovaný v návrhovej kategórii R 24,5/120 s asfaltobetónovou vozovkou a spevneným, cementobetónovým stredným deliacim pásom. V strednom deliacom páse sú navrhnuté obojstranné betónové zvodidlá. Celá trasa je striedavo vedená v zárezoch a na násypoch rôznych výšok.  V dôsledku vývoja predchádzajúcich stupňov projektovej prípravy a snahy o minimalizáciu trvalých záberov sú násypy v prevažnej časti budované technológiou vystužených zemných konštrukcií systémom Green Terramesh so sklonom líca 1:1.

Z pohľadu geologickej skladby je horninové prostredie značne heterogénne. Kvartérny pokryv je zväčša zastúpený deluviálnymi sedimentami prezentovanými vrstvami ílov a siltov rôznych mocností, miestami s organickou prímesou. Pod deluviálnym komplexom sú zväčša vrstvy neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov prípadne fluviálno – terasové sedimenty prekrývajúce neogénne podložie. Predkvartérne podložie pod deluviálnym komplexom tvorí zväčša molasová formácia neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov. Tam, kde bola zistená hladina podzemnej vody, táto mala napätý resp. mierne napätý charakter.

Geologická skladba spolu s polohou hladín podzemnej vody si vyžiadala návrh sanačných opatrení smerujúcich k zvýšeniu únosnosti a k urýchleniu konsolidácie podložia.

Na zvýšenie stability zárezových svahov boli na vybraných úsekoch vybudované svahové rebrá.

Ochrana päty násypového telesa v inundačnom území Slatiny a  potoka Hradná proti eróznej činnosti a poškodeniu svahu telesa rýchlostnej cesty pri vybrežení toku je zrealizovaná zo spevnenia päty vystuženého svahu kamenivom  bez zahumusovania na výšku 0,8 m nad úroveň hladiny Q100.

Napojenie na existujúci komunikačný systém zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky:

Mimoúrovňová križovatka „Zvolenská Slatina“ na začiatku úseku je navrhnutá ako trúbkovitá križovatka. Zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov medzi rýchlostnou cestou R2 a  cestou I/16 prostredníctvom privádzača rýchlostnej cesty a okružnej križovatky umiestnenej na ceste I/16 v extraviláne medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou.

V predmetnej stavbe sa nachádza spolu 6 mostných objektov na rýchlostnej ceste a 1 mostný objekt ponad rýchlostnú cestu vedúcu zo Zvolenskej slatiny do Očovej. Všetky mostné objekty sú založené na veľkopriemerových pilótach priemeru 1200mm s výnimkou presypaného tenkostenného oceľového rámu nad Rybným potokom, ktorý je založený plošne.

Opory mostov sú väčšinou riešené ako úložné prahy založené na veľkopriemerových pilótach.  Drieky pilierov sú kruhového alebo obdĺžnikového tvaru.  Pri križovaní rieky Slatina sú drieky pilierov vyložené kamenným obkladom. Nosné konštrukcie dvoch mostných objektov sú z predpätých  tyčových prefabrikátov spriahnutých so železobetónovou doskou. Jeden z mostov je dodatočne predpätý 3-poľový trámový. Ďalší mostný objekt ponad rýchlostnú cestu je navrhnutý ako 2-poľový monolitický trám, z dodatočne predpätého betónu s nábehom nad stredným pilierom . Pilier je do nosnej konštrukcie votknutý.

Mostný objekt nad potokom Hradná a železničnou vlečkou je dlhý 202m a jedná sa o dodatočne predpätú monolitickú dosku s premennou hrúbkou a obojstrannými konzolami.

Najdlhším mostným objektom stavby je 10-poľový most na rýchlostnej ceste, ponad rieku Slatina a železničnú trať ŽSR, s dĺžkou takmer 450 m . Medziľahlé piliere sú tvorené železobetónovou stenou, votknutou do základového bloku piliera založené na veľkopriemerových pilótach. Nosná konštrukcia mosta je tvorená spojitým monolitickým predpätým komôrkovým nosníkom konštantnej výšky 3m. Jednotlivé polia ľavého mosta majú 28m, 40m, 6x52m, 40m a 28m a pravého mosta 28m 3x40m 5x52m a 40 m.

Cieľom výstavby prezentovaného úseku rýchlostnej cesty R2 bolo odľahčiť existujúcu cestu I/16 prechádzajúcu intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, zvýšiť jej bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života ľudí v týchto obciach. Napriek tomu, že sa jedná o relatívne krátky úsek s dĺžkou necelých 8 km, zabezpečí obyvateľom Zvolenskej Slatiny a Vígľaša kvalitnejšie životné prostredie a tranzitujúcim vozidlám odhadovanú úsporu času 3 minúty. K zatraktívneniu tohto úseku by výrazne prispelo dobudovanie predchádzajúcej časti rýchlostnej cesty R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ, čím by sa predmetný úsek prepojil s rýchlostnou cestou R1. Na opačnej strane, v prípade dobudovania úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce, ktorý je dnes v procese prípravy a ktorý sa priamo napája na už vybudovaný úsek R2 Pstruša – Kriváň, by vznikol súvislý úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 50 km, ktorý by spolu s už vybudovanými obchvatmi obcí Ožďany a Tornaľa výraznejšie zvýšil  atraktivitu južného prepojenia Zvolena a Košíc.