Tento úsek rýchlostnej cesty je ďalším z pripravovaných úsekov medzi mestami Zvolen a Košice. Pre plánované vydanie stavebného povolenia koncom roka 2017 a následnú výstavbu treba v blízkej budúcnosti ukončiť prebiehajúce procesy projektovej prípravy vypracovaním dokumentácie na stavebné povolenie a procesy investičnej prípravy stavby, predovšetkým v oblasti majetkovoprávneho vyrovnania.

Doterajšia príprava úseku diaľnice

Tunel Soroška s priľahlým úsekom rýchlostnej cesty bol predmetom štúdií v 90. rokoch. Jeho presnejšia poloha bola neskôr navrhnutá v technickej štúdii z roku 2009, ktorej súčasťou bol okrem tunelového variantu aj povrchový variant. Na základe správy o hodnotení vplyvov stavby na životné prostredie bolo v roku 2010 vydané Záverečné stanovisko MŽP SR s odporúčaným tunelovým variantom vzhľadom na situovanie úseku rýchlostnej cesty cez Národný park Slovenský kras. V roku 2012 bola spracovaná dokumentácia na územné rozhodnutie a v roku 2014 bolo vydané právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby. V roku 2014 bola spracovaná štúdia realizovateľnosti úseku R2 Tornaľa – Včeláre (jej súčasťou je aj úsek s tunelom Soroška), ktorá zároveň potvrdila opodstatnenosť prípravy uvedeného úseku rýchlostnej cesty.

V súčasnosti prebieha proces prípravy spracovania dokumentácie na stavebné povolenie s predpokladaným vydaním tohto povolenia v roku 2017. Plánovaný začiatok výstavby úseku rýchlostnej cesty je v roku 2018 a predpokladané uvedenie do užívania v roku 2023. Za obmedzujúce faktory prípravy úseku diaľnice sa považujú územný plán VÚC Košického samosprávneho kraja a proces EIA. Rýchlostná cesta R2 prechádza z Rožňavskej kotliny do Košickej kotliny, pričom tunelom Soroška prekonáva Slovenský kras. Územie sa v súčasnosti z väčšej časti využíva na poľnohospodárske účely, no nachádza sa tu aj niekoľko významných chránených veľkoplošných a maloplošných území, území NATURA 2000, vodných zdrojov a krasových jaskýň zapísaných v zozname UNESCO.

Technické riešenie

Začiatok rýchlostnej cesty je situovaný v mimoúrovňovej križovatke Rožňava na ceste I/50 na južnom okraji mesta Rožňava. Poloha rýchlostnej cesty je v súlade s územným plánom VÚC Košického samosprávneho kraja. Do etapovito budovanej križovatky Rožňava sa v budúcnosti zapojí úsek Gombasek – Rožňava. Križovatka Rožňava, juh zabezpečí dopravné prepojenie celého regiónu Rožňavskej kotliny s cestami I/50 a I/67. Z križovatky Rožňava smeruje rýchlostná cesta južným smerom cez k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice a Lipovník. Západný portál tunela Soroška sa nachádza západne od obce Lipovník, v ochrannom pásme Národného parku Slovenský kras. Východný portál tunela Soroška sa nachádza v údolí potoka Turňa, západne od obce Jablonov nad Turňou, mimo územia Národného parku Slovenský kras. Východne od obce Jablonov nad Turňou sa v rovnomennej križovatke napája rýchlostná cesta na cestu I/50. Tu sa zároveň plánuje stredisko správy a údržby rýchlostných ciest (SSÚR). Celková dĺžka navrhovanej rýchlostnej cesty je 14,1 km.

Rozhodujúce časti stavby

Stavba pozostáva z 213 častí, medzi ktoré patria 2 mimoúrovňové križovatky, tunel Soroška s dĺžkou 4 282 m, 12 mostných objektov, stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Jablonov nad Turňou, jednostranné veľké odpočívadlo Jovice, 7 prístupových ciest na stavbou rozdelené pozemky a 3 objekty oporných a zárubných múrov. Rozhodujúcimi časťami stavby sú:

Rýchlostná cesta R2

Kategória navrhovanej rýchlostnej cesty je R 24,5/120 s polomermi smerových oblúkov od 1 800 do 6 000 m a s pozdĺžnym sklonom od 0,64 do 3,47 %. Výhľadové dopravné zaťaženie predmetného úseku rýchlostnej cesty v roku 2040 je podľa predpokladov 13 045 vozidiel/24 hod. v oboch smeroch. Na základe predpokladanej intenzity dopravného prúdu do roku 2040 a v zmysle výsledkov štúdie realizovateľnosti sa bude pravdepodobne tento úsek rýchlostnej cesty budovať etapovite v polovičnom profile s jednou tunelovou rúrou. Na diaľnici sa navrhuje asfaltový kryt vozovky.

Mimoúrovňová križovatka Rožňava

Mimoúrovňová križovatka Rožňava s deltovitým tvarom je situovaná na južnom okraji zastavaného územia mesta Rožňava a zabezpečuje prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestami I/50 (smerom na Zvolen a Krásnohorské Podhradie) a I/67 (smerom na Dobšinú). Vetvy mimoúrovňovej križovatky sú napojené na okružnú križovatku s piatimi ramenami. V rámci výhľadového pokračovania úseku R2 Gombasek – Rožňava sa nad okružnou križovatkou a železničnou traťou vybuduje mostný objekt. Križovatka zabezpečí úplné prepojenie všetkých smerov. Zároveň predstavuje poslednú križovatku pred tunelom Soroška, takže v prípade jeho uzávierky sa doprava v tejto križovatke odkloní na pôvodnú cestu I/50 cez horský priechod Soroška. Križovatka má spolu 7 vetiev s celkovou súhrnnou dĺžkou 2,43 km.

Tunel Soroška

Tunel Soroška s dĺžkou 4 282 m (južná tunelová rúra má dĺžku 4 282 m, severná tunelová rúra 4 270 m) má podľa DÚR navrhované dve samostatné tunelové rúry určené na jednosmernú premávku. Tunel je zaradený do kategórie 2T 8,0/100 s pozdĺžnym sklonom tunelových rúr 1,71 %, klesajúcim z Rožňavskej kotliny do Košickej kotliny. Prevýšenie medzi západným a východným portálom je približne 100 m, takže sa tu výraznejšie prejavuje „komínový“ efekt. Tunelové rúry sú vedené v osovej vzdialenosti 40 m, v mieste portálových objektov je to asi 25 m. V tuneli sa navrhuje 5 núdzových zálivov s prejazdnými priečnymi prepojeniami, 5 priechodných priečnych prepojení, 7 priechodných priečnych prepojení s rozvodňami technológie tunela a 1 priečne prepojenie na odvetranie tunelových rúr do vetracej šachty. Vzhľadom na svoju dĺžku má tunel navrhovanú vetraciu šachtu s výduchovým objektom v blízkosti vrcholu horského priechodu Soroška.

S ohľadom na predpokladané dopravné zaťaženie a pozdĺžny sklon tunelových rúr sa počas prevádzky navrhuje pozdĺžne vetranie, pričom približne 1/3 tunela je odvetrávaná cez východný portál a približne 2/3 sú odvetrávané cez západný portál. V prípade mimoriadnej situácie v tuneli bude tunel odvetrávaný pomocou vetracej šachty. Tunel je rozdelený na 15 stavebných a 23 technologických častí. Približne v 1/3 od východného portálu križuje tunel jestvujúci železničný tunel, pričom ho podchádza vo výškovej vzdialenosti približne 50 m. V blízkosti východného portálu tunela sa nachádza chránená krasová Hrušovská jaskyňa, zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zároveň sa tu nachádzajú aj významné vodné zdroje Jablonova nad Turňou, tieto lokality však nie sú priamo dotknuté tunelom a jeho výstavbou.

Vzhľadom na veľkú šikmosť kríženia rýchlostnej cesty s traťou ŽSR bolo potrebné premostiť hlavným poľom s dĺžkou 47 m.

Informačný diaľnice

Vzhľadom na situovanie tunela Soroška na úseku rýchlostnej cesty a najmä s ohľadom na chýbajúce nadväzné úseky R2 je súčasťou stavby aj riadiace centrum v navrhovanom SSÚR Jablonov nad Turňou, z ktorého sa bude aj prostredníctvom informačného systému rýchlostnej cesty s pevnými a premennými dopravnými značkami riadiť premávka v tuneli Soroška a na priľahlých úsekoch rýchlostných ciest.

Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Jablonov nad Turňou

V rámci stavby sa bude realizovať aj výstavba strediska správy a údržby rýchlostných ciest Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou sú aj prevádzkové budovy správcu komunikácie, Policajného zboru SR a Hasičského a záchranného zboru SR. Medzi prevádzkovou budovou správcu komunikácie a prevádzkovou budovou Policajného zboru SR sa bude nachádzať operátorské pracovisko zabezpečujúce riadenie premávky a prevádzky tunela Soroška a rýchlostnej cesty R2. V areáli SSÚR sa budú nachádzať garáže pre techniku, sklady a opravovne techniky, sklady soli, ako aj technické a technologické vybavenie strediska. Stredisko bude v križovatke Jablonov nad Turňou napojené priamo na cestu I/50 s výhľadovým zabezpečením prevádzky priľahlých navrhovaných úsekov rýchlostnej cesty R2.

Most 203 premosťuje trať ŽSR č. 160 Košice – Zvolen.

Mostné objekty

Na predmetnom úseku R2 je navrhnutých 12 mostných objektov, 10 z nich je navrhnutých na rýchlostnej ceste, jeden na vetve križovatky a jeden na prístupovej ceste.
Aj keď tento úsek rýchlostnej cesty nepatrí medzi mostársky náročné, celková dĺžka mostov na ňom predstavuje 1 100 m. V návrhu sa uvažuje o použití troch typov nosných konštrukcií, a to:

nosná konštrukcia z predpätých tyčových prefabrikátov spriahnutých železobetónovou doskou,
    monolitická dvojtrámová nosná konštrukcia,
    spriahnutá oceľobetónová nosná konštrukcia.

K najzaujímavejším mostom na rýchlostnej ceste patria mosty SO 206 a SO 203.

Most 206 je najdlhším mostom stavby s celkovou dĺžkou 380 m. Mostný objekt s 11 poľami premosťuje údolie, prístupovú cestu a potok Čremošná. Nosná konštrukcia je navrhnutá ako dvojtrámová, z monolitického predpätého betónu s rozpätiami polí 27,0 + 9 × 35,0 + 27,0 m. Výška mosta nad terénom je 18 m. Postup výstavby nosnej konštrukcie je navrhnutý technológiou na podpernej skruži systémom pole/konzola.
Most 203 premosťuje trať ŽSR č. 160 Košice – Zvolen. Vzhľadom na veľkú šikmosť kríženia rýchlostnej cesty s traťou ŽSR bolo potrebné premostiť hlavným poľom s dĺžkou 47 m. Z dôvodu eliminácie pomocných konštrukcií a obmedzení na trati ŽSR bola nosná konštrukcia navrhnutá ako spriahnutá oceľobetónová s rozpätiami polí 37,0 + 47,0 + 37,0 m.

Odpočívadlo Jovice

Súčasťou stavby je aj veľké jednostranné odpočívadlo Jovice situované vľavo od rýchlostnej cesty R2, napojené z oboch smerov v k. ú. Jovice, v km 2,0 medzi Majstrovským potokom a železničnou traťou Košice – Zvolen. Na kríženie dopravného napojenia z pravého jazdného pásu sa využíva mostný objekt cez Majstrovský potok v km 1,9. Lokalita odpočívadla sa nachádza na miernej vyvýšenine s výhľadom na hrad Krásna Hôrka. V súčasnosti sa tu nachádzajú poľnohospodársky využívané pozemky s prístupom od obce Jovice cez podjazd železničnej trate.

Odpočívadlo je rozdelené na 13 stavebných častí. Z hľadiska vybavenia obsahuje:

plochu pre výhľadovú čerpaciu stanicu pohonných hmôt na vstupe na odpočívadlo,
    objekt rýchleho občerstvenia,
    odstavné plochy pre 71 osobných vozidiel (z toho 2 státia na dobíjanie elektromobilov) a 4 karavany,
    odstavné plochy pre 9 autobusov,
    odstavné plochy pre 33 nákladných vozidiel,
    odpočinkové plochy a detské ihrisko,
    chodníky a plochy zelene.

Odpočívadlo Jovice

Riešenie úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou je vzhľadom na situovanie v horskom masíve Slovenského krasu a blízkosť významných chránených území jedným z najnáročnejších úsekov na R2. Jeho výstavba prispeje k zvýšeniu bezpečnosti, cestovného komfortu či rýchlosti, najmä však k odstráneniu prejazdu cez horský priechod Soroška, situovaný priamo v Národnom parku Slovenský kras.

Aktivita investorov bola v počte ukončených verejných obstarávaní na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, avšak ich celková hodnota zaznamenala výrazný tretinový pokles. Vyplýva to z najnovšej analýzy spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research na základe údajov poskytnutých Úradom pre verejné obstarávanie ku koncu decembra 2015.

V roku 2015 vyhlásili verejní obstarávatelia, obstarávatelia a subjekty, ktorým bola poskytnutá dotácia, celkom 7 331 verejných obstarávaní. To predstavuje v medziročnom porovnaní desatinový pokles (9,1 percenta) a zároveň ide o rekordne najnižší ročný počet vyhlásených verejných obstarávaní za posledné štyri roky, teda za sledovanú dobu (8 916 v roku 2012, 9 919 v roku 2013, 8 064 v roku 2014).

Objem investícií však dosiahol takmer 7,7 miliardy EUR, čo oproti roku 2014 predstavuje nárast o 15,7 percenta. Ako povedal Gabriel Koczkáš, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva najväčšej projektovej spoločnosti na Slovensku DOPRAVOPROJEKT, a.s.: „Takýto objem investorom ponúknutých prác na našom trhu je i v oblasti prípravy projektov, predovšetkým líniových stavieb, výnimočný a za posledných 12 rokov rekordný. Len DOPRAVOPROJEKT, a.s. v roku 2015 uskutočnil tržby z projektovej činnosti za viac ako 25 miliónov Eur.“

V decembri 2015 vyhlásili verejní obstarávatelia, obstarávatelia a subjekty, ktorým bola poskytnutá dotácia celkom 1 212 obstarávaní v celkovej hodnote 628 miliónov EUR. To predstavuje rekordný mesačný počet vyhlásených obstarávaní za rok 2015. V porovnaní s odpovedajúcim obdobím roka 2014 ide o nárast o 69,7 percenta, respektíve 40,3 percenta. Najväčšiu zákazku tohto mesiaca v hodnote 88 miliónov EUR vyhlásilo mesto Košice na modernizáciu električkových tratí. „Decembrové výsledky sú veľmi priaznivé, pokiaľ by zvýšené počty a objemy vyhlasovali verejní investori tiež v nasledujúcich mesiacoch, malo by to určite priaznivý vplyv na ekonomický vývoj,“ komentuje Mário Červenka, riaditeľ O.M.C. Invest.

Za dvanásť mesiacov roka 2015 bolo investormi ukončených a konkrétnym firmám zadaných spolu 5 861 verejných obstarávaní v celkovej hodnote 4,5 miliardy EUR. Aj keď v medziročnom porovnaní je počet ukončených obstarávaní takmer totožný s predchádzajúcim rokom (rozdiel je iba 1,7 percenta), ich objem zaznamenal výrazný tretinový pokles (30,7 percenta). Tento nepomer je daný predovšetkým tým, že investori v roku 2015 ukončovali prevažne menšie zákazky. Niektoré verejné obstarávania stále prebiehajú a preto treba očakávať, že v ďalších mesiacoch ešte dôjde k aktualizácii a upresnení dát.

Počet vyhlásených verejných obstarávaní v januári tohto roka medziročne vzrástol trojnásobne na 1 015. Oproti prvému mesiacu vlaňajška to predstavuje nárast o 204,8 %. Predpokladaný objem začatých verejných obstarávaní v uvedenom mesiaci tohto roka dosiahol 503 mil. eur, čo je medziročne o 78,9 % viac. V oboch prípadoch ide o najvyššie januárové hodnoty za posledné štyri roky. Informovala o tom v pondelok  analytická spoločnosť CEEC Research na základe údajov Úradu pre verejné obstarávanie ku koncu januára 2016.

Najväčšiu zákazku v celkovej predpokladanej hodnote 140 mil. eur vyhlásilo v januári ministerstvo vnútra na vypracovanie návrhu, vybudovanie a technickú správu systému pre kontrolu a evidenciu dodržiavania pravidiel cestnej premávky technickými prostriedkami Policajného zboru SR v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti.

Z počtu obstarávaní, ktoré investori vyhlásili v januári, boli zatiaľ zrušené dve percentá. „To predstavuje jedno percento z celkovej hodnoty zákaziek vyhlásených v januári. Rast objemu verejných investícií je dobrou správou. Dôjde tak k podpore rastu slovenského HDP, čo bude mať pozitívny vplyv aj na zamestnanosť,“ uviedol riaditeľ spoločnosti O.M.C. Invest, spol. s r. o. Mário Červenka. Riziko vidí v tom, aby boli verejní investori schopní takto veľký objem vyhlásených výberových konaní aj efektívne zrealizovať a dokončiť.

Aktivita investorov v ukončovaní verejných obstarávaní bola naopak veľmi nízka a vytvorila nové mesačné štvorročné minimum. V januári bolo ukončených 190 verejných obstarávaní v zmluvnom objeme 96 mil. eur. Celkový počet zadaných zákaziek medziročne klesol o 41,4 % a ich objem o 69,2 %. Niektoré verejné obstarávania stále pokračujú, a preto podľa CEEC Research treba očakávať, že v ďalších mesiacoch budú údaje aktualizované.

Generálny riaditeľ projektovo-inžinierskej spoločnosti Dopravoprojekt, a.s. Gabriel Koczkáš upozornil, že investori líniových stavieb, s ktorými hlavne spolupracujú na projektových prípravách, sú mnohokrát v ukončovaní obstarávania bezmocní. „Celý proces obstarávania sa musí riadiť zákonom o verejnom  obstarávaní a nie je možné veľakrát dodržať plánované termíny ukončenia obstarávania a podpisu zmluvy s vybratým uchádzačom z procesných dôvodov. Tie sa pri obstarávaní dajú ťažko predpokladať,“ priblížil Koczkáš.

Preto aj plánovaná realizácia predmetu obstarávania samotnými uchádzačmi sa podľa šéfa Dopravoprojektu mnohokrát  dostáva do problémov z dôvodu nedostatočných kapacít v neplánovanom čase obstarávania, alebo aj naopak z prebytočných kapacít, ktoré boli pôvodne plánované na predpokladaný termín obstarávania a ten sa nedodržal. „Tento problém veľakrát zamotal situáciu i v našej spoločnosti, aj keď disponujeme s najväčšími kapacitami projektových prác na Slovensku,“ dodal Koczkáš.

V minulom roku bolo vyhlásených 7 331 verejných obstarávaní v celkovom predpokladanom objeme 7,66 mld. eur. Počet začatých verejných obstarávaní medziročne klesol o 9,1 % a ich očakávaný objem sa zvýšil o 15,7 %. Uvedené množstvo začatých verejných obstarávaní bolo najnižšie za posledné štyri roky. Z vlaňajšieho počtu vyhlásených verejných obstarávaní bolo v minulom roku aj ukončených 44 % v celkovej hodnote takmer 2 mld. eur, čo predstavuje 26 % predpokladaného objemu začatých obstarávaní. V roku 2015 bolo zároveň ukončených 5 861 verejných obstarávaní v objeme 4,509 mld. eur. Celkový počet zadaných zákaziek medziročne klesol o 1,7 % a ich objem o 30,7 %.

BRATISLAVA 23. mája (SITA) – Najväčšia domáca projektová a konzultačno-inžinierska spoločnosť Dopravoprojekt, a. s. so sídlom v Bratislave v minulom roku dosiahla účtovný zisk pred zdanením vo výške 1,678 mil. eur. V porovnaní s rokom 2014 to znamená nárast o 110,6 %, resp. o 881,5 tis. eur. Ako vyplýva z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2015, zisk po zdanení v objeme 1,329 mil. eur medziročne vzrástol o 99,8 %, alebo o 664 tis. eur. Dopravoprojekt dokázal vlani zdvojnásobiť zisk napriek stále náročnej situácii na stavebnom trhu.
Čistý obrat Dopravoprojektu v uplynulom roku predstavoval 25,521 mil. eur a medziročne bol vyšší o 43,7 %. Uvedený objem pripadol na tržby z predaja služieb. Celkové výnosy z hospodárskej činnosti dosiahli 24,505 mil. eur pri zvýšení o 31 % a náklady vo výške 22,809 mil. eur vzrástli o 26,9 %. Náklady na služby v objeme 15,191 mil. eur vzrástli o 44,8 %, osobné náklady za 6,588 mil. eur stúpli o 21,7 %, z toho mzdové za 4,782 mil. eur o 21 %. Zisk z hospodárskej činnosti 1,696 mil. eur bol vyšší o 133 %. Pridaná hodnota predstavovala 8,766 mil. eur a zvýšila sa o 12,2 %.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Dopravoprojektu Gabriel Koczkáš zhodnotil rok 2015 z hľadiska činnosti spoločnosti ako náročný, ktorý ju dôkladne preveril. „Za nami je rok, ktorý nám dôkladne otestoval kapacitu našej firmy, ale aj kvalitu našej práce. Zvládli sme významné a časovo náročné projekty, napríklad nultý obchvat Bratislavy – diaľnica D4 v stupni dokumentácia na stavebné povolenie za extrémne krátky čas,“ priblížil Koczkáš.
Výsledky minulého roku podľa šéfa Dopravoprojektu jednoznačne ukazujú splnenie ambicióznych cieľov spoločnosti, ale aj ich výrazné prekročenie nad rámec očakávaní. „Ekonomicky môžeme skonštatovať, že spoločnosť zaznamenala výrazný úspech, keď rovnako ako v roku 2014 aj v rok 2015 naplnila svoje plány a zaznamenala medziročné zvýšenie výsledku hospodárenia o 100 %,“ poznamenal Koczkáš. „Trend stabilizovania stavebného trhu pokračoval v roku 2015 a oblasť prípravy líniových stavieb nebola výnimkou. Situácia je omnoho lepšia ako v období rokov 2013 a 2014,“ dodal generálny riaditeľ spoločnosti.
Koczkáš predpokladá, že jednou z priorít vlády v rokoch 2016 až 2020 bude výstavba dopravnej infraštruktúry a podpora moderných a efektívnych spôsobov dopravy. „Očakávam, že špeciálnu pozornosť bude vláda venovať výstavbe a modernizácii dopravnej infraštruktúry v regiónoch, ktoré patria medzi menej rozvinuté, keďže dostupnosť dopravnej siete je jedným zo základných predpokladov ich ďalšieho rozvoja,“ uviedol Koczkáš. To by podľa neho potom vytváralo predpoklady, že na trhu projektových prác bude dostatok práce.
Dopravoprojekt mal ku koncu roka 2015 majetok v hodnote 14,826 mil. eur, medziročne viac o 956,48 tis. eur. Vlastné imanie vo výške 8,849 mil. eur vzrástlo o 911,46 tis. eur a majetok krylo na 59,7 %. Záväzky spoločnosti v objeme 5,977 mil. eur sa zvýšili o 45,06 tis. eur a na majetku mali podiel 40,3 %. Spoločnosť mala v závere minulého roka 204 zamestnancov, o dvanásť viac ako rok predtým.
Spoločnosť Dopravoprojekt, a. s. je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I od 1. mája 1992. Vykonáva projektové, prieskumné, inžinierske, konzultačné, expertízne a poradenské služby, vrátane stavebného dozoru so zameraním najmä na dopravnú infraštruktúru, pozemné, ekologické a vodohospodárske stavby. Majoritným akcionárom Dopravoprojektu je holandská spoločnosť Sudoup International B. V. so sídlom v Barendrechte s podielom 99,46 %. Spoločnosť má základné imanie 1 956 530 eur. Jej vznik siaha do mája 1949 vo vtedajšom Československu. Dopravoprojekt ako štátny podnik vznikol v júli 1989. Ako súkromná akciová spoločnosť funguje od mája 1992, tá sa v novembri 2006 stala členom skupiny Sudoup Group.

* Ktoré minuloročné projekty sa najviac podpísali pod vaše výborné výsledky za rok 2015?

Minulý rok priniesol po dlhšej dobe opäť viac pracovných príležitostí, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na tržbách našej spoločnosti. Najdôležitejšou a nosnou zákazkou pre nás v minulom roku bolo spracovanie dokumentácie na stavebné povolenie pripravovaného diaľničného obchvatu Bratislavy – Diaľnice D4 v úseku Jarovce – Rača. Druhou dôležitou časťou našej pracovnej náplne bolo zabezpečovanie projektovej dokumentácie, vrátane inžinierskej činnosti a doplňujúceho majetkovoprávneho vysporiadania, ktoré je potrebné pri výstavbe v súčasnosti realizovaných úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií. V úlohe generálneho dodávateľa projektových prác sme pracovali pre realizačné stavebné združenia na stavbách diaľnice v úsekoch D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka; D1 Dubná Skala – Turany; D1 Hubová -Ivachnová; D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno); D3 Svrčinovec – Skalité a rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša; R2 Pstruša – Kriváň. Ďalším významným a ostro sledovaným projektom, ktorý sme zabezpečovali, bolo vypracovanie projektovej dokumentácie v stupni DSP a DP pre stavbu Strategického parku Nitra, v ktorom okrem iných bude sídliť aj automobilka Jaguar Land Rover. Naše aktivity v oblasti koľajových a pozemných stavieb sa sústredili najmä na terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave, záchytné parkoviská pre Integrovaný dopravný systém BSK a rekonštrukcia Hangárov „B, C, D“ Letisko M. R. Štefánika Bratislava.

* Ako máte pokrytú zákazkovú náplň na tento rok?

V tomto roku budeme pokračovať v spracovaní potrebnej projektovej dokumentácie a poskytovaní inžinierskej činnosti aj na už spomenutých diaľničných úsekoch a úsekoch rýchlostných komunikácií vo výstavbe, ale hlavne budeme spracovávať nové projektové dokumentácie pre nášho najväčšieho klienta – Národnú diaľničnú spoločnosť prípadne Železnice Slovenskej republiky. Očakávame, že v najbližších dňoch príde k uzatvoreniam zmlúv vzišlých z verejného obstarávania a budeme sa môcť pustiť do práce. Určite významnú pracovnú náplň pre našu spoločnosť bude predstavovať aj projekt „PPP D4/R7“ (obchvat Bratislavy), na ktorom s najväčšou pravdepodobnosťou budeme zabezpečovať komplexne celú prípravu PD pre víťazného koncesionára.

* Na akých zákazkách pracujete v súčasnosti?

V týchto týždňoch dokončujeme predovšetkým projektové práce pre realizáciu diaľnic, D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno), D3 Svrčinovec – Skalité, R2 Zvolen východ – Pstruša, R2 Mníchova Lehota – Ruskovce, ako aj D1 Turany – Hubová.

* Ako ste boli úspešní vo vypísaných súťažiach?

Aj napriek silnému konkurenčnému prostrediu sa nám podarilo byť úspešnými vo viacerých verejných obstarávaniach, čo dáva predpoklad, že základná pracovná náplň pre našich zamestnancov v najbližšom období bude zabezpečená.

* Ako hodnotíte súčasný stav v stavebníctve?

V súčasnosti sa stále realizuje množstvo stavieb, ktoré sú financované z fondov EÚ a boli začaté v rokoch 2012 – 2015. Viaceré procesy verejného obstarávania na realizáciu stavieb a prípravu projektových dokumentácií, ktoré boli začaté v minulom roku, zatiaľ nie sú ukončené. Ak by sa však naplnili všetky tieto predpoklady, o rozvoj stavebníctva sa nebojím.

* Čo by mohlo pomôcť k zlepšeniu podmienok vášho podnikania v oblasti stavebníctva?

Naša spoločnosť pracuje v rozhodujúcej miere na príprave dopravnej infraštruktúry, t. j. na zákazkách zadávaných verejným sektorom. Jednou z podmienok férového a dobrého podnikania v rámci týchto zákaziek je aj kvalitné zadefinovanie podmienok v procesoch verejného obstarávania. Podmienky by mali umožňovať, aby sa súťaží zúčastňovali len relevantné firmy, ktoré pôsobia v danom segmente, majú vlastné referencie, dostatok vlastných kapacít, potrebných na kvalitné a včasné zrealizovanie diela. Dôležité je, aby počas realizácie zákazky, či už spracovania projektovej dokumentácie alebo realizácie stavby, nedochádzalo k zmenám pravidiel. Objednávateľ by mal trvať na tom, aby dielo bolo realizované výrobnými kapacitami a personálom, deklarovaným v ponuke, najmä referenciách poskytnutých tzv. tretími stranami. Ďalším vylepšením by mohla byť plynulosť prípravy výstavby bez zbytočných zásahov tretích strán alebo aj politických rozhodnutí.

* Už dlhodobo sa kritizujú neúmerne nízke ceny za projektové práce, na ktoré tlačia investori. Zaznamenali ste zmenu v nastavení cenových hladín za projekty?

V uplynulých rokoch sme prešli obdobím s nedostatkom pracovných príležitostí v príprave a realizácií stavieb, ktoré malo za následok prudký pokles cien prác. Následne museli investori riešiť množstvo problémov s kvalitou prác a ich realizáciou, v zmysle predpokladaných časových harmonogramov. V súčasnosti je zreteľný posun verejných aj súkromných investorov v pohľade na výber budúceho zmluvného partnera. Aj aprílová novela zákona o verejnom obstarávaní výraznejšie otvára možnosti na používanie viacerých kritérií vyhodnotenia zákaziek a snáď sa končí obdobie, keď jediným kritériom na výber bola najnižšia cena. Dúfame, že sa v najbližších rokoch nebude opakovať situácia nedostatku pracovných príležitostí v stavebníctve a práve naopak, ich dostatok a kontinuita bude mať pozitívny vplyv aj na zreálnenie cien za projektové práce. Treba si uvedomiť, že cena je vždy úmerná primeranej kvalite alebo naopak.

* V stavebníctve je veľkou budúcnosťou nasadenie BIM technológie nielen v pozemnom ale aj inžinierskom a dopravnom staviteľstve. Uvažujete so širším využívaním BIM v projektoch, ktoré pripravujete?

BIM je „len“ iný spôsob prezentácie výsledku procesu návrhu. Jeho zavedenie v architektúre a v pozemnom staviteľstve bude oveľa jednoduchšie ako v dopravnom staviteľstve. Aj keď sa to laikom nezdá, každá naša stavba je unikátom, špeciálne navrhnutým na dané geografické, geomorfologické, geologické, klimatické a iné podmienky, so zohľadnením všetkých národných špecifík – od noriem až po zaužívané postupy stavebného priemyslu. Naviac, v dopravnom staviteľstve v porovnaní s pozemným, sa používa málo výrobkov. Z týchto dôvodov vytvorenie knižnice prvkov, ktorá je nevyhnutným základom pre BIM, predovšetkým jeho vyšších foriem, ako D5, bude závisieť aj od kvality softvéru, jeho spoľahlivosti, užívateľského komfortu a požiadaviek na hardvér. V každom prípade naša spoločnosť uvažuje o rozsiahlejšom nasadení Civilu 3D pre cestné a mostné objekty, ktorý je podporou pre BIM. Ako prví na Slovensku ideme nasadiť BIM technológie v procese projektovania líniových stavieb a to na úseku D1 Budimír Bidovce pre firmu Skanska.

* Dopravoprojekt, a.s., sa prioritne zameriava na inžiniersko-projektovú činnosť. Máte ambíciu vstúpiť aj na pôdu pozemného staviteľstva?

My sme na pôde pozemného stavebníctva. Navrhujeme strediská správy a údržby, odpočívadlá pri diaľniciach a rýchlostných cestách, terminály integrovanej osobnej prepravy a železničné stanice, ale aj priemyselné parky, prevádzkové a administratívne budovy. Naša divízia pozemných stavieb, kde dominujú architekti a statici, je vybavená so všetkými profesiami, ktoré sú potrebné pre návrh bežných, ale aj špeciálnych budov v odbore pozemných stavieb. Táto divízia je konkurencieschopná aj tým najväčším projektovým ateliérom na Slovensku. V budúcnosti by sme sa chceli viac venovať urbanizmu a Smart City infraštruktúre, založenej na ekonomickej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, ale predovšetkým komplexnému riešeniu hromadnej prepravy v mestách, v čom napr. Bratislava už dnes výrazne zaostáva.