Diaľnica D3 Žilina - Strážov — Žilina - Brodno

Začiatok stavby tvorí mostná estakáda nad cestou I/18, železničnou traťou Bratislava – Žilina, rybníkom a vodným dielom Hričov. Mostná estakáda dĺžky 1500,94 m má jeden dilatačný celok a tvoria ju dve samostatné nosné konštrukcie (ľavý most dĺžky 1500,94 m s počtom polí 30 a pravý most dĺžky 1441,61 m s počtom polí 29). Technológia výstavby mostného objektu je navrhovaná v križovatke Žilina Strážov na pevnej podpernej skruži, v úseku nad rybníkom pomocou výsuvnej skruže, hlavné polia nad riekou Váh technológiou letmej betonáže a západná časť mosta budovaná pomocou výsuvnej skruže „berd“. Most je založený hĺbkovo na veľkopriemerových pilótach.

V lokalite Vrch je trasa ďalej vedená tunelom Považský Chlmec. Jeho dĺžka je viac ako 2,2 km a bol vybudovaný v dvoch tunelových rúrach s dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere.

Za východným portálom premosťuje cestu III. triedy na Vranie, rieku Kysuca a vetvy mimoúrovňovej križovatky Žilina Brodno most 224-00. Mostný objekt dĺžky 410,898 m má jeden dilatačný celok a tvorí ho samostatný pravý a ľavý mostný objekt (ľavý most dĺžky 410,898 m a pravý most dĺžky 402,041 m).

Stavba si vyžaduje špeciálne zásobovanie vodou a elektrickou energiou, najmä pre potreby výstavby tunela Považský Chlmec, všetky tieto potreby si zhotoviteľ stavby zabezpečuje sám.

Stavba Diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) získala na 23. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2017  – Cenu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,  Hlavnú cenu a titul „Stavba roka 2017“ .

Cena udelená odbornou porotou za: 

• unikátne riešenie stĺporadia na estakáde z hľadiska vplyvu na životné prostredie a ochrany  vtáctva žijúceho v okolí priehrady a estakády,
• odľahčenie dopravy na obchvate Žiliny,
• riešenie celej estakády v dĺžke 1,5 km ako jedného dilatačného celku s najdlhšími mostnými závermi doposiaľ použitými na Slovensku,
• výstavbu tunelov využitím stredovej jamy umožňujúcej razenie oboch tunelov v šiestich čelbách súčasne,
• zvládnutie zakladania až 4 m pod hladinou Hričovskej priehrady,
• použitie mobilných zvodidiel, umožňujúcich vjazd vozidiel záchrannej služby do oboch tunelov z ktorejkoľvek strany hneď po automatickom zastavení prevádzky,
• unikátne riešenie a kotvenie svahov až pod uhlom 75°, z dôvodu ochrany prírody a majetku.