Most Lafranconi cez Dunaj v Bratislave

Most Lafranconi je prvý a zatiaľ jediný betónový most cez Dunaj v riečnom km 1871,34 v Bratislave, plní funkciu diaľničného mosta a je súčasťou diaľnice D2.

Každý dopravný smer umiestnený na samostatnom moste a má priechodnú šírku 11,75 m. Za zvodidlom v úrovni vozovky na vonkajších stranách sú služobné chodníky šírky 1,25 m. Šírka medzi krajnými zvodidlami je 26,50 m a medzi krajnými zábradliami 29,74 m. Na vonkajších stranách mostov pod konzolami nosnej konštrukcie vo vzdialenosti 4,7 m rovnobežne s niveletou sú chodníky pre chodcov resp. pre cyklistov. Podobne konzolách na vnútorných stranách nosnej konštrukcie mostov sú umiestnené potrubné vedenia a káblové vedenia inžinierskych sieti.    

Pilier na bratislavskom brehu a rámová podpera  v koryte Dunaja je založená plošne v skalnom podloží. Náročné zakladanie rámovej podpery bolo vykonané v otvorenej stavebnej jame pomocou gravitačnej dvojitej štetovnicovej ohrádzky s oceľovým rozopretím. Priestor dvojitej ohrádzky medzi štetovnicami bol vyplnený zeminou a štrkovité dno rieky bolo utesnené injektážou. Základová škára je navrhnutá už so zreteľom na prípadnú úpravu dna pre vodné dielo Wolfsthal.

Spodnú stavbu tvorí sedem betónových podpier a jedna krajná opora na petržalskej strane. Hlavná nosná rámová podpera je približne v strede koryta Dunaja. Driek podpery je spoločný pre obe nosné konštrukcie, je masívny, monolitický, betónový a  po úroveň storočnej vody chránený masívnym kamenným obkladom. Vzhľadom na dominujúci význam tohto piliera v Dunaji boli čelné plochy architektonicky stvárnené do podoby rúk podopierajúcich nosnú konštrukciu. Ostatné podpery sú zo železového betónu a majú obdĺžnikový tvar.

Hornú stavbu mosta tvoria dve samostatné nosné konštrukcie jednokomorového priečneho rezu na spoločnej spodnej stavbe. Každá nosná železobetónová (B500 – C35/45) konštrukcia bola v celej dĺžke vybudovaná ako jeden dilatačný celok. Most je riešený ako sedempoľový spojitý nosník s jednou rámovou stojkou v koryte Dunaja s rozpätiami polí 83+174+172+4×83 m. Najväčšiu hrúbku má konštrukcia pri rámovej podpere, kde dosahuje 11 metrov. V hlavných poliach na dĺžke 2×100 m od podpery v rieke Dunaj sa výška parabolicky  zmenšuje na 4,7 m. Komorový priečny rez priamo pásovej časti mosta má konštantnú výšku 4,70 m. Pri budovaní hlavných polí bolo potrebné riešiť spojenie výrazne nesymetrických konzol 120 m (čo pri symetrickom statickom usporiadaní predstavuje možnosť rozpätia poľa 240 m) a 50 m čo prestavovalo náročný technicky problém, ako pri návrhu, tak hlavne pri realizácií. Každá konzola vykazovala rozdielne hodnoty deformácií  od účinkov denných zmien teploty, rozdiel bol až 45 mm. Zmonolitňované konce konzol boli vzájomne fixované oceľovou konštrukciou a horný povrch konzol sa ochladzoval postrekovaním vodou z Dunaja.