Dlho očakávané odľahčenie dopravnej situácie nielen v hlavnom meste, ale aj v satelitných oblastiach v jeho okolí, sa blíži do finále. Po rokoch nejasností okolo nevysporiadaných pozemkov konečne verejnosť pozná jej konkrétne trasovanie. Už sa čaká len na záverečnú bodku – posledné pečiatky od kompetentných úradov.
Potreba výstavby vonkajšieho diaľničného obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty smerom na južné okresy Slovenska je spomínaná od deväťdesiatych rokov minulého storočia vo všetkých koncepciách územného rozvoja Slovenska. Reálna príprava diaľnice D4 Bratislava, Jarovce – Stupava, ktorá bude po dobudovaní tvoriť kompletný diaľničný obchvat Bratislavy a Rýchlostnej cesty R7 Bratislava – Dunajská Streda, sa začala v rokoch 2008 až 2010, keď Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zadala spracovanie niekoľkých technických štúdií. Tieto boli následne podkladom pre hodnotenie v rámci procesu EIA. V rokoch 2010 až 2013 boli postupne vydané záverečné stanoviská Ministerstva životného prostredia SR k navrhovaným trasám a technickým riešeniam diaľnice D4 v úsekoch D4 Bratislava, Jarovce – Rača a rýchlostnej cesty R7 v úsekoch Bratislava, Prievoz – Holice a príprava výstavby sa mohla naplno rozbehnúť.
V rokoch 2012 – 2015 intenzívne prebiehalo spracovanie projektovej dokumentácie na všetky vyššie spomínané úseky a zároveň prebiehala analýza spôsobu financovania týchto náročných a veľmi potrebných častí dopravnej infraštruktúry. Výsledkom analýzy financovania bolo zvolenie modelu verejno-súkromného partnerstva (PPP) pre výstavbu a následnú 30-ročnú prevádzku diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktorý bol verejne obstarávaný v roku 2015. V máji 2016 bola podpísaná zmluva medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy a výstavby SR (MDV SR) a spoločnosťou Zero Bypass Limited ako koncesionárom, ktorý zabezpečí financovanie, výstavbu a prevádzku budúceho obchvatu Bratislavy (koncesná zmluva).
V súčasnom období ide o jeden z najväčších PPP projektov v Európe.
Odkiaľ a kam?
Budúci diaľničný obchvat Bratislavy v dĺžke takmer 60 km, budovaný ako PPP projekt D4R7, sa bude skladať z nasledovných úsekov: Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever vrátane Preložky cesty II/572 v úsekoch predĺženia Galvaniho ulice a D4 – Most pri Bratislave, Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka, sever – Rača, Rýchlostná cesta R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz vrátane rekonštrukcie mimoúrovňovej križovatky Prievoz, Rýchlostná cesta R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná – Holice. DOPRAVOPROJEKT, a. s., ako jedna z najväčších projektových a konzultačných firiem nielen na Slovensku ale aj v európskom meradle zaoberajúca sa dopravnou infraštruktúrou, sa intenzívne podieľal na príprave takmer všetkých diaľničných úsekov od spracovania prvých technických štúdií, cez spracovanie dokumentácií na územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. Taktiež zabezpečoval inžiniersku činnosť vedúcu k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre Rýchlostnú cestu R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná – Holice.
V septembri 2016 podpísal DOPRAVOPROJEKT, a. s. zmluvu na spracovanie kompletnej projektovej dokumentácie a poskytnutie súvisiacej inžinierskej činnosti vedúcej k povoleniu výstavby a užívania stavby pre všetky úseky projektu PPP D4R7 so spoločnosťou D4R7 Construction, s. r. o., ktorá je dcérskou spoločnosťou španielskej stavebnej firmy FERROVIAL AGROMAN, S. A. a rakúskej spoločnosti Porr Bau GmbH. Medzi koncesionárom Zero Bypass Limited a spoločnosťou D4R7 Construction, s. r. o., je od júna 2016 podpísaná zmluva na výstavbu a projektovanie pre projekt PPP D4R7 (EPC Zmluva).
Pre DOPRAVOPROJEKT, a. s. je spracovanie projektovej dokumentácie pre tento PPP projekt veľkou výzvou z viacerých dôvodov: V rámci koncesnej zmluvy umožnil štát pomerne veľký rozsah zmien s cieľom čo najviac optimalizovať technické riešenie, a tak znížiť finančnú náročnosť projektu.
Všetky, už vo verejnej súťaži navrhované zmeny, je potrebné dôkladne preveriť z pohľadu ich realizovateľnosti a súladu s vyjadreniami dotknutých orgánov a stavebných povolení, ktoré ani k dnešnému dňu nie sú všetky dostupné. Všetky zmeny sú podrobne analyzované, spracovávajú sa variantné riešenia, ktoré sú podrobne vyhodnocované z technického pohľadu ako aj z pohľadu povolenia navrhovanej zmeny v zmysle Stavebného zákona. Proces analýz optimalizačných variantov a následného rozhodnutia o finálnom riešení je náročný a zdĺhavý a podrobnosť analýz je nadštandardná.Optimalizačný proces prebieha súbežne so spracovaním projektovej dokumentácie na všetkých piatich základných úsekoch stavby a je náročný na organizáciu práce a nasadenie ľudských zdrojov.
Aj cez chránené územia
Prvýkrát na Slovensku prechádza úsek diaľnice priamo cez územia Natura 2000 a významne ovplyvňuje druhy chránené sústavou Natura 2000. Ide o úsek Diaľnice D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever, ktorý prechádza v úseku od križovatky Jarovce cez Dunaj a jeho ramená Projekt D4R7 s dĺžkou ciest 59,1 kilometra, napriek kritizovanému spôsobu financovania, ktoré bude štát splácať 30 rokov, získal prestížne medzinárodné ocenenie. Bol vyhlásený za najlepšiu transakciu roka v Európe. Cenu vyhlásil prestížny magazín Project Finance International (PFI). „Ide o najprestížnejšie ocenenie v oblasti projektového financovania na celoeurópskej úrovni,“ hovorí Karolína Ducká, hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR. (km 0,000 – 4,851) cez chránené územie európskeho významu Biskupické Luhy (Natura 2000). S týmto je spojená realizácia kompenzačných opatrení a veľmi úzka spolupráca s orgánmi ochrany prírody pri návrhoch a realizácií technických riešení. Odporúčania a požiadavky ochrany prírody sú mnohokrát limitujúce a je potrebné nájsť riešenia, ktoré ich naplnia a pri tom sú stále efektívne z technického hľadiska.
Stále v procese
Žiaľ, stále nie sú k dispozícií všetky stavebné povolenia potrebné pre začiatok výstavby, a to najmä z dôvodu chýbajúceho majetkovo-právneho vysporiadania potrebných pozemkov, ktoré zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť. V súčasnosti chýba predovšetkým právoplatné stavebné povolenie pre stavbu Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever a Rýchlostnú cestu R7 Bratislava Ketelec – Bratislava, Prievoz vrátane rekonštrukcie mimoúrovňovej križovatky Prievoz. Bez povolení nie je možné naplno rozbehnúť proces spracovania projektovej dokumentácie pretože tie priamo ovplyvňujú rozsah dokumentácie a taktiež brzdia začiatok procesu povoľovania zmien technického riešenia, ktoré sú súčasťou PPP projektu.
Technicky sú jednotlivé úseky veľmi náročné a každý má svoje technické špecifiká, ktoré ovplyvňujú návrh technických riešení: Úsek diaľnice D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever, v dĺžke 22,59 km predstavuje dopravné prepojenie existujúcich diaľničných ťahov D2 a D1 v južnej a východnej časti hlavného mesta SR Bratislavy. Začína napojením na existujúcu diaľnicu D2 v križovatke „Jarovce“ a pokračuje severne od Jaroviec do križovatky „Rusovce“ s cestou I/2.
Následne pokračuje mostným objektom v dĺžke takmer 3 km ponad Dunaj a jeho ramená. Tento mostný objekt je najnáročnejším objektom stavby z pohľadu dotyku s chránenými územiami, splnenia požiadaviek ochrany prírody ako aj technických riešení a logistiky výstavby.
Trasa diaľnice ďalej pokračuje ku križovaniu s rýchlostnou cestu R7 v križovatke „Ketelec“, následne v križovatke „Rovinka“ zabezpečuje prepojenie na cestu I/63.
Medzi uvedenými križovatkami je situované veľké obojstranné odpočívadlo „Rovinka“. V križovatke „Most pri Bratislave“ sa napája na cestu II/572,mostom križuje rieku Malý Dunaj, obchádza letisko M. R. Štefánika, pokračuje v súbehu so Šúrskym kanálom do križovatky „Ivanka – západ“ s cestou I/61 Bratislava – Senec a končí v križovatke „Ivanka – sever“, napojením na existujúcu diaľnicu D1.
Všetky diaľničné križovatky sú mimoúrovňové.
Smerom na sever
Úsek diaľnice D4 Ivanka sever – Rača, v dĺžke 4,4 km predstavuje dopravné prepojenie medzi existujúcou diaľnicou D1 a cestou II/502 v severovýchodnej časti Bratislavy. Stavba začína v mieste križovania s existujúcou diaľnicou D1 v križovatke „Ivanka – sever“ v blízkosti Šúrskeho kanála, pokračuje severozápadným smerom do mimoúrovňovej križovatky „Čierna voda“ s cestou III/5021. Trasa končí v území vinohradov na východnom okraji Malých Karpát, kde sa mimoúrovňovo v križovatke „Rača“ pripája na cestu II/502.
R7
Účelom a cieľom stavby rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz, v dĺžke 6,32 km je vybudovať kapacitné prepojenie v podobe novej radiály medzi diaľnicami D4 a D1 v nadväznosti na celý úsek rýchlostnej komunikácie R7 smerom na juh Slovenska. Trasa začína v existujúcej mimoúrovňovej križovatke „Prievoz“ na diaľnici D1 pokračovaním Bajkalskej ulice, pokračuje do mimoúrovňovej križovatky „Slovnaftská“, následne vedie pozdĺž západného okraja Slovnaftu do mimoúrovňovej križovatky „Ketelec“ s diaľnicou D4. Rýchlostná cesta R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná, v dĺžke 8,23 km začína mimoúrovňovej križovatke „Ketelec“, obchádza chránené územie európskeho významu NATURA 2000, Ramsarskej lokality Dunajské Luhy a pokračuje juhovýchodným smerom k obciam Rovinka a Dunajská Lužná, končí v mimoúrovňovej križovatke Dunajská Lužná s cestou I/63.
Úsek R7 Dunajská Lužná – Holice, v dĺžke 17,38 km plynule nadväzuje na predchádzajúcu stavbu a je v celej dĺžke vedený po ľavej strane cesty I/63. V blízkosti obce Kvetoslavov križuje cestu II/503 na ktorú je pripojený cez mimoúrovňovú križovatku Šamorín. Trasa končí severne od obce Blatná na ostrove, kde sa približuje k ceste I/63 a končí medzi obcami Holice a Čechová v mimoúrovňovej križovatke Holice s napojením na cestu III/06324 a cestu I/63. V úseku sa nachádza obojstranné odpočívadlo „Blatná na Ostrove“.
Momentálne spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s. úročí všetky skúsenosti získané v predchádzajúcich rokoch ako pri príprave stavieb diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 tak aj pri projektovaní prvého PPP projektu na Slovensku R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce s cieľom zabezpečiť kvalitnú projektovú dokumentáciu spĺňajúcu všetky stanovené kritéria. A to najmä všetky zmluvné a legislatívne požiadavky vyplývajúce z koncesnej zmluvy a príslušných povolení, ktoré sleduje náročný zahraničný klient. Diaľnica a rýchlostná cesta však v budúcnosti bude slúžiť hlavne motoristom – užívateľom diaľničného obchvatu ako aj obyvateľom dotknutých obcí a častí Bratislavy, ktorých dlhodobá spokojnosť bude pre nás najdôležitejšia.
Štát celkovo za 30 rokov zaplatí za obchvat 1,9 miliardy eur s ročnou splátkou 52,8 milióna eur. Štát odhadoval, že hodnota PPP projektu dosiahne až 4,5 miliardy eur. Do financovania projektu sú však po prvýkrát v histórii okrem súkromného kapitálu zapojené peniaze z Európskych investičných a štrukturálnych fondov prostredníctvom Slovak Investment Holding a použitie prostriedkov z Európskeho fondu pre strategické investície – Junckerov fond.