Posted by & filed under Nezaradené.

V apríli 2019 rozšírili rady zamestnancov spoločnosti DOPRAVOPROJEKT a. s. špecialisti na tunely a podzemné staviteľstvo, a tak poskytované projektové činnosti v oblasti projektovanie tunelov a podzemných stavieb zabezpečuje vlastnými kapacitami.

Posted by & filed under Nezaradené.

Zároveň dostala aj cenu Ministerstva dopravy a výstavby SR za celospoločenský prínos. Výsledky súťaže zverejnil jej organizátor Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia po vyhlásení ocenených stavieb v rámci 39. veľtrhu stavebníctva Coneco a 28. veľtrhu energetickej efektívnosti Racioenergia v bratislavskej Inchebe.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) odovzdala vyše štvorkilometrový žilinský úsek D3 do užívania vlani v decembri, zmluvná cena prác dosiahla 254,9 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Hlavným zhotoviteľom stavby bolo združenie spoločností Eurovia SK, a. s. (líder), Hochtief CZ, a. s., a SMS, a. s. Výstavba D3 trvala tri a pol roka od leta 2014. Súčasťou úseku je tunel Považský Chlmec v dĺžke 2,2 kilometra, dve rúry s dvoma pruhmi v každom smere sa razili štrnásť mesiacov. Estakáda nad vodnou nádržou Hričov má takmer 1,5 kilometra a ďalšia za tunelom zhruba štyristo metrov. Autormi architektonického riešenia diaľnice sú Branislav Juhás, Pavel Sliwka a Libor Mařík, projektantom architektonickej časti je spoločnosť Dopravoprojekt, a. s., a rozhodujúcej odbornej časti okrem nej aj Hochtief CZ.

Osemčlenná odborná porota udelila spolu dvanásť cien, okrem hlavnej šesť cien vyhlasovateľov súťaže, dve ceny za celospoločenský prínos a tri nominácie na hlavnú cenu. Predsedom poroty, ktorej členov nominovali vyhlasovatelia súťaže, bol zástupca vedenia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Ján Majerský.

Nomináciu na hlavnú cenu bez poradia popri úseku D3 v Žiline získali aj stavba bytového domu Nová Terasa 2 v Košiciach (stavebník Penta Real Estate, s. r. o., náklady 15 mil. eur bez DPH) a budova UNIQ v Bratislave (Cresco Group, a. s., 19 mil. eur bez DPH). Nová Terasa 2 získala aj cenu Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. – Bytový dom roka, zhotoviteľmi boli HS HSV, s. r. o., MV staving, a. s. a ďalší. UNIQ dostal cenu Stavebnej fakulty STU v Bratislave za uplatnenie vedy a techniky v realizácii, hlavným zhotoviteľom bola spoločnosť Chemkostav, a. s.

Ďalšia stavba NDS, úsek D3 Svrčinovec – Skalité, získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie. Projektantom úseku bol Dopravoprojekt, hlavným zhotoviteľom združenie na čele so spoločnosťou Váhostav – SK, a. s. Výstavba úseku D3 (vyše 12 km) na Kysuciach a v polovičnom profile trvala od októbra 2013 do septembra 2017, do užívania bol odovzdaný spolu s úsekom Svrčinovec – hranica SR a Poľska (3 km). Zmluvná cena predstavovala 329,9 mil. eur bez DPH, na úseku sú jednorúrové tunely Poľana (900 metrov) a Svrčinovec (445 metrov).

Cena Únie miest Slovenska za celospoločenský prínos patrí stavbe Terminal Vlak-Bus-Shopping v Banskej Bystrici (stavebník Primum, s. r. o., náklady 25 mil. eur bez DPH, hlavný zhotoviteľ Trilaug, s. r. o.). Cena Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska za vysokú kvalitu realizácie pripadla stavbe Eperia Shopping Mall v Prešove (Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky, a. s., 50 mil. eur bez DPH, Keraming, a. s.).

Cenu Technického a skúšobného ústavu stavebného za použitie progresívnych stavebných výrobkov získala stavba doprava a skladovanie slinku v cementárni Ladce (Považská cementáreň, a. s., 17,5 mil. eur bez DPH, Montáže Trenčín, a. s., Tažené konstrukce, s. r. o., a ViON, a. s.). Cenu Vydavateľstva EUROSTAV, s. r. o., za architektonické riešenie dostal obytný súbor Park Anička v Košiciach (MM Invest Košice, s. r. o., 11 mil. eur bez DPH, Betpres, s. r. o.). Cena verejnosti na základe hlasovania na internete patrí stavbe sídla spoločnosti PDP, s. r. o., v Nitrianskych Sučanoch. Investor realizoval stavbu za 550 tis. eur bez DPH. Hlasovanie o tejto cene sa konalo deviatykrát na portáli zoznam.sk, ocenená stavba získala 3 785 zo 42 578 hlasov.
Súťaž Stavba roka sa vyhlasuje každoročne na podporu kvality komplexnej realizácie stavebného diela ako súčasť uceleného systému zabezpečovania kvality vo výstavbe a stavebníctve s cieľom dosiahnutia európskych štandardov v reálnom čase. Jedným z gestorov tohto systému je Ministerstvo dopravy a výstavby SR a garantmi kvality jeho realizácie sú Slovenská komora stavebných inžinierov a Slovenská komora architektov.

Posted by & filed under Nezaradené.

Celoštátnu súťaž Stavba roka organizuje Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia – za účelom podpory kvality výstavby na Slovensku. Medzi vyhlasovateľov súťaže dlhodobo patrí aj Slovenská komora stavebných inžinierov. „Primeraná kvalita projektov je nevyhnutnou podmienkou primeranej kvality výsledného produktu – stavby. Zodpovednosť za kvalitu zhotovovanej stavby nesie nielen realizátor, ale aj projektant. Preto sa chceme podieľať na aktivitách, ktoré prispievajú k propagácii kvalitných stavebných diel,“ povedal prof. Vladimír Benko, predseda SKSI.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité
Porota udelila celkovo 12 cien, vrátane hlavnej ceny, na základe technickej dokumentácie predloženej prihlasovateľom a na základe obhliadky každej stavby in situ. Za vyhlasovateľa súťaže – SKSI bol súčasťou 8-člennej odbornej poroty Ing. Anton Vyskoč, podpredseda SKSI.
Jednou z udelených cien počas slávnostného galavečera Stavba roka 2017 bola cena SKSI za projektové riešenie. Tú si v tomto ročníku súťaže odniesol úsek diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité
vedie v hlbokých zárezoch masívu hrebeňa Valy na rozsiahlych mostných objektoch, medzi ktorými je v súčasnosti aj najvyšší most v strednej Európe. Celkovo sa tu nachádza 7 mostných objektov na obslužných komunikáciách a 17 mostných objektov na diaľnici, vrátane križovatky Svrčinovec. Stavba tunelov Poľana a Svrčinovec sa realizovala v polovičnom profile. Razenie tunelov bolo realizované technológiou RNTM. Riadiaci systém tunela zabezpečuje úplnú kontrolu nad všetkými procesmi technologického vybavenia. Hlavné operátorské pracovisko má dohľad nad celým úsekom D3.

„Porota ocenila najmä projektové riešenie stavebného diela v náročnom teréne, zo stavebného i dopravného hľadiska, ako aj náročné technické riešenie mostov a tunelov. Optimálne ekonomicky efektívne použitie progresívnych stavebných materiálov a technológií a citlivé zakomponovanie celého úseku do urbanistickej štruktúry územia so zachovaním kontinuity k okolitým stavbám,“ komentoval rozhodnutie poroty Anton Vyskoč.
Prestížne podujatie

Účastníkmi slávnostného odovzdávania cien Stavba roka 2017, ktoré sa konalo 11. apríla, boli významné osobnosti verejného, politického a spoločenského života, akademickej obce, ale predovšetkým tí, ktorým bol tento slávnostný večer určený, architekti, projektanti, zhotovitelia, stavebníci, developeri.

Hlavnú cenu – titul Stavba roka 2017 získala diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). V online hlasovaní udelila cenu aj široká verejnosť sídlu spoločnosti PDP, s. r. o., v Nitrianskych Sučanoch.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité
Autor architektonického riešenia: Ing. Ľubica Cigerová
Projektant v postavení hlav. projektanta: DOPRAVOPROJEKT, a. s., Hlavný inžinier projektu: Ing. Ľubica Cigerová

Hlavný zhotoviteľ: Združenie „D3 Svrčinovec – Skalité“, VÁHOSTAV-SK, a. s. – vedúci člen združenia

Hlavný stavbyvedúci: Ing. Peter Ferianec

Stavebník: Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

Technický dozor: Združenie firiem Bung Slovensko, s. r. o., Amberg Engineering Slovensko, s. r. o., Infraprojekt, s. r. o.

Celkové investičné náklady (bez DPH): 329,9 mil. eur
Doba výstavby: 10/2013 – 09/2017

Posted by & filed under Nezaradené.

Na konferencii Betón na Slovensku 2014-2018, ktorú organizoval Slovenský národný komitét FIB a ktorá sa konala v máji 2018 v Žiline, za účasti prezidenta asociácie FIB (Fédération internationale du béton so sídlom v Laussane) pána Huga Corresa, spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s. spolu so spoločnosťou Váhostav-SK, a.s, bolo udelené ocenenie za inovatívny prístup k návrhu a realizácii mostného objektu Dubná Skala na diaľnici D1 Dubná Skala – Turany. Okrem toho spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. a jej dvaja zamestnanci, Ing. Jaroslav Guoth a Ing. Zuzana Gimerská, boli ocenení za dlhodobú a významnú spoluprácu pamätnou medailou príležitosti 25. výročia založenia Slovenského národného komitétu FIB.

Posted by & filed under Nezaradené.

Dlho očakávané odľahčenie dopravnej situácie nielen v hlavnom meste, ale aj v satelitných oblastiach v jeho okolí, sa blíži do finále. Po rokoch nejasností okolo nevysporiadaných pozemkov konečne verejnosť pozná jej konkrétne trasovanie. Už sa čaká len na záverečnú bodku – posledné pečiatky od kompetentných úradov.

Potreba výstavby vonkajšieho diaľničného obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty smerom na južné okresy Slovenska je spomínaná od deväťdesiatych rokov minulého storočia vo všetkých koncepciách územného rozvoja Slovenska. Reálna príprava diaľnice D4 Bratislava, Jarovce – Stupava, ktorá bude po dobudovaní tvoriť kompletný diaľničný obchvat Bratislavy a Rýchlostnej cesty R7 Bratislava – Dunajská Streda, sa začala v rokoch 2008 až 2010, keď Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zadala spracovanie niekoľkých technických štúdií. Tieto boli následne podkladom pre hodnotenie v rámci procesu EIA. V rokoch 2010 až 2013 boli postupne vydané záverečné stanoviská Ministerstva životného prostredia SR k navrhovaným trasám a technickým riešeniam diaľnice D4 v úsekoch D4 Bratislava, Jarovce – Rača a rýchlostnej cesty R7 v úsekoch Bratislava, Prievoz – Holice a príprava výstavby sa mohla naplno rozbehnúť.

V rokoch 2012 – 2015 intenzívne prebiehalo spracovanie projektovej dokumentácie na všetky vyššie spomínané úseky a zároveň prebiehala analýza spôsobu financovania týchto náročných a veľmi potrebných častí dopravnej infraštruktúry. Výsledkom analýzy financovania bolo zvolenie modelu verejno-súkromného partnerstva (PPP) pre výstavbu a následnú 30-ročnú prevádzku diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktorý bol verejne obstarávaný v roku 2015. V máji 2016 bola podpísaná zmluva medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy a výstavby SR (MDV SR) a spoločnosťou Zero Bypass Limited ako koncesionárom, ktorý zabezpečí financovanie, výstavbu a prevádzku budúceho obchvatu Bratislavy (koncesná zmluva).
V súčasnom období ide o jeden z najväčších PPP projektov v Európe.

Odkiaľ a kam?
Budúci diaľničný obchvat Bratislavy v dĺžke takmer 60 km, budovaný ako PPP projekt D4R7, sa bude skladať z nasledovných úsekov: Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever vrátane Preložky cesty II/572 v úsekoch predĺženia Galvaniho ulice a D4 – Most pri Bratislave, Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka, sever – Rača, Rýchlostná cesta R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz vrátane rekonštrukcie mimoúrovňovej križovatky Prievoz, Rýchlostná cesta R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná – Holice. DOPRAVOPROJEKT, a. s., ako jedna z najväčších projektových a konzultačných firiem nielen na Slovensku ale aj v európskom meradle zaoberajúca sa dopravnou infraštruktúrou, sa intenzívne podieľal na príprave takmer všetkých diaľničných úsekov od spracovania prvých technických štúdií, cez spracovanie dokumentácií na územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. Taktiež zabezpečoval inžiniersku činnosť vedúcu k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre Rýchlostnú cestu R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná – Holice.

V septembri 2016 podpísal DOPRAVOPROJEKT, a. s. zmluvu na spracovanie kompletnej projektovej dokumentácie a poskytnutie súvisiacej inžinierskej činnosti vedúcej k povoleniu výstavby a užívania stavby pre všetky úseky projektu PPP D4R7 so spoločnosťou D4R7 Construction, s. r. o., ktorá je dcérskou spoločnosťou španielskej stavebnej firmy FERROVIAL AGROMAN, S. A. a rakúskej spoločnosti Porr Bau GmbH. Medzi koncesionárom Zero Bypass Limited a spoločnosťou D4R7 Construction, s. r. o., je od júna 2016 podpísaná zmluva na výstavbu a projektovanie pre projekt PPP D4R7 (EPC Zmluva).

Pre DOPRAVOPROJEKT, a. s. je spracovanie projektovej dokumentácie pre tento PPP projekt veľkou výzvou z viacerých dôvodov: V rámci koncesnej zmluvy umožnil štát pomerne veľký rozsah zmien s cieľom čo najviac optimalizovať technické riešenie, a tak znížiť finančnú náročnosť projektu.
Všetky, už vo verejnej súťaži navrhované zmeny, je potrebné dôkladne preveriť z pohľadu ich realizovateľnosti a súladu s vyjadreniami dotknutých orgánov a stavebných povolení, ktoré ani k dnešnému dňu nie sú všetky dostupné. Všetky zmeny sú podrobne analyzované, spracovávajú sa variantné riešenia, ktoré sú podrobne vyhodnocované z technického pohľadu ako aj z pohľadu povolenia navrhovanej zmeny v zmysle Stavebného zákona. Proces analýz optimalizačných variantov a následného rozhodnutia o finálnom riešení je náročný a zdĺhavý a podrobnosť analýz je nadštandardná.Optimalizačný proces prebieha súbežne so spracovaním projektovej dokumentácie na všetkých piatich základných úsekoch stavby a je náročný na organizáciu práce a nasadenie ľudských zdrojov.

Aj cez chránené územia
Prvýkrát na Slovensku prechádza úsek diaľnice priamo cez územia Natura 2000 a významne ovplyvňuje druhy chránené sústavou Natura 2000. Ide o úsek Diaľnice D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever, ktorý prechádza v úseku od križovatky Jarovce cez Dunaj a jeho ramená Projekt D4R7 s dĺžkou ciest 59,1 kilometra, napriek kritizovanému spôsobu financovania, ktoré bude štát splácať 30 rokov, získal prestížne medzinárodné ocenenie. Bol vyhlásený za najlepšiu transakciu roka v Európe. Cenu vyhlásil prestížny magazín Project Finance International (PFI). „Ide o najprestížnejšie ocenenie v oblasti projektového financovania na celoeurópskej úrovni,“ hovorí Karolína Ducká, hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR. (km 0,000 – 4,851) cez chránené územie európskeho významu Biskupické Luhy (Natura 2000). S týmto je spojená realizácia kompenzačných opatrení a veľmi úzka spolupráca s orgánmi ochrany prírody pri návrhoch a realizácií technických riešení. Odporúčania a požiadavky ochrany prírody sú mnohokrát limitujúce a je potrebné nájsť riešenia, ktoré ich naplnia a pri tom sú stále efektívne z technického hľadiska.

Stále v procese
Žiaľ, stále nie sú k dispozícií všetky stavebné povolenia potrebné pre začiatok výstavby, a to najmä z dôvodu chýbajúceho majetkovo-právneho vysporiadania potrebných pozemkov, ktoré zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť. V súčasnosti chýba predovšetkým právoplatné stavebné povolenie pre stavbu Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever a Rýchlostnú cestu R7 Bratislava Ketelec – Bratislava, Prievoz vrátane rekonštrukcie mimoúrovňovej križovatky Prievoz. Bez povolení nie je možné naplno rozbehnúť proces spracovania projektovej dokumentácie pretože tie priamo ovplyvňujú rozsah dokumentácie a taktiež brzdia začiatok procesu povoľovania zmien technického riešenia, ktoré sú súčasťou PPP projektu.

Technicky sú jednotlivé úseky veľmi náročné a každý má svoje technické špecifiká, ktoré ovplyvňujú návrh technických riešení: Úsek diaľnice D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever, v dĺžke 22,59 km predstavuje dopravné prepojenie existujúcich diaľničných ťahov D2 a D1 v južnej a východnej časti hlavného mesta SR Bratislavy. Začína napojením na existujúcu diaľnicu D2 v križovatke „Jarovce“ a pokračuje severne od Jaroviec do križovatky „Rusovce“ s cestou I/2.
Následne pokračuje mostným objektom v dĺžke takmer 3 km ponad Dunaj a jeho ramená. Tento mostný objekt je najnáročnejším objektom stavby z pohľadu dotyku s chránenými územiami, splnenia požiadaviek ochrany prírody ako aj technických riešení a logistiky výstavby.
Trasa diaľnice ďalej pokračuje ku križovaniu s rýchlostnou cestu R7 v križovatke „Ketelec“, následne v križovatke „Rovinka“ zabezpečuje prepojenie na cestu I/63.
Medzi uvedenými križovatkami je situované veľké obojstranné odpočívadlo „Rovinka“. V križovatke „Most pri Bratislave“ sa napája na cestu II/572,mostom križuje rieku Malý Dunaj, obchádza letisko M. R. Štefánika, pokračuje v súbehu so Šúrskym kanálom do križovatky „Ivanka – západ“ s cestou I/61 Bratislava – Senec a končí v križovatke „Ivanka – sever“, napojením na existujúcu diaľnicu D1.

Všetky diaľničné križovatky sú mimoúrovňové.
Smerom na sever
Úsek diaľnice D4 Ivanka sever – Rača, v dĺžke 4,4 km predstavuje dopravné prepojenie medzi existujúcou diaľnicou D1 a cestou II/502 v severovýchodnej časti Bratislavy. Stavba začína v mieste križovania s existujúcou diaľnicou D1 v križovatke „Ivanka – sever“ v blízkosti Šúrskeho kanála, pokračuje severozápadným smerom do mimoúrovňovej križovatky „Čierna voda“ s cestou III/5021. Trasa končí v území vinohradov na východnom okraji Malých Karpát, kde sa mimoúrovňovo v križovatke „Rača“ pripája na cestu II/502.

R7
Účelom a cieľom stavby rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz, v dĺžke 6,32 km je vybudovať kapacitné prepojenie v podobe novej radiály medzi diaľnicami D4 a D1 v nadväznosti na celý úsek rýchlostnej komunikácie R7 smerom na juh Slovenska. Trasa začína v existujúcej mimoúrovňovej križovatke „Prievoz“ na diaľnici D1 pokračovaním Bajkalskej ulice, pokračuje do mimoúrovňovej križovatky „Slovnaftská“, následne vedie pozdĺž západného okraja Slovnaftu do mimoúrovňovej križovatky „Ketelec“ s diaľnicou D4. Rýchlostná cesta R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná, v dĺžke 8,23 km začína mimoúrovňovej križovatke „Ketelec“, obchádza chránené územie európskeho významu NATURA 2000, Ramsarskej lokality Dunajské Luhy a pokračuje juhovýchodným smerom k obciam Rovinka a Dunajská Lužná, končí v mimoúrovňovej križovatke Dunajská Lužná s cestou I/63.

Úsek R7 Dunajská Lužná – Holice, v dĺžke 17,38 km plynule nadväzuje na predchádzajúcu stavbu a je v celej dĺžke vedený po ľavej strane cesty I/63. V blízkosti obce Kvetoslavov križuje cestu II/503 na ktorú je pripojený cez mimoúrovňovú križovatku Šamorín. Trasa končí severne od obce Blatná na ostrove, kde sa približuje k ceste I/63 a končí medzi obcami Holice a Čechová v mimoúrovňovej križovatke Holice s napojením na cestu III/06324 a cestu I/63. V úseku sa nachádza obojstranné odpočívadlo „Blatná na Ostrove“.

Momentálne spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s. úročí všetky skúsenosti získané v predchádzajúcich rokoch ako pri príprave stavieb diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 tak aj pri projektovaní prvého PPP projektu na Slovensku R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce s cieľom zabezpečiť kvalitnú projektovú dokumentáciu spĺňajúcu všetky stanovené kritéria. A to najmä všetky zmluvné a legislatívne požiadavky vyplývajúce z koncesnej zmluvy a príslušných povolení, ktoré sleduje náročný zahraničný klient. Diaľnica a rýchlostná cesta však v budúcnosti bude slúžiť hlavne motoristom – užívateľom diaľničného obchvatu ako aj obyvateľom dotknutých obcí a častí Bratislavy, ktorých dlhodobá spokojnosť bude pre nás najdôležitejšia.

Štát celkovo za 30 rokov zaplatí za obchvat 1,9 miliardy eur s ročnou splátkou 52,8 milióna eur. Štát odhadoval, že hodnota PPP projektu dosiahne až 4,5 miliardy eur. Do financovania projektu sú však po prvýkrát v histórii okrem súkromného kapitálu zapojené peniaze z Európskych investičných a štrukturálnych fondov prostredníctvom Slovak Investment Holding a použitie prostriedkov z Európskeho fondu pre strategické investície – Junckerov fond.

Posted by & filed under Nezaradené.

Ako uviedol Ing. arch. Gabriel Koczkáš, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva najväčšej projektovej a konzultačno-inžinierskej spoločnosti na Slovensku DOPRAVOPROJEKT, a.s., dňa 30. septembra 2016 došlo medzi spoločnosťami DOPRAVOPROJEKT, a.s. a D4R7 Construction, s.r.o (ako zástupcom španielsko-rakúskeho konzorcia pre prípravu projektu a realizáciu stavebných prác) k aktu podpísania spoločnej zmluvy o vypracovaní kompletnej projektovej dokumentácie a súvisiacich inžinierskych činnostiach pre projekt PPP D4R7. Obchvat bude realizovaný ako PPP projekt medzinárodným konzorciom, s ktorým štát uzatvoril koncesnú zmluvu v lete tohto roku.

Na príprave projektovej dokumentácie diela začala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. pracovať v júni tohto roku, po uzavretí koncesnej zmluvy. Na základe zmluvy o vypracovaní projektovej dokumentácie a súvisiacich inžinierskych činnostiach bude spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. zabezpečovať celú projektovú prípravu uvedenej stavby.

Posted by & filed under Nezaradené.

Tento úsek rýchlostnej cesty je ďalším z pripravovaných úsekov medzi mestami Zvolen a Košice. Pre plánované vydanie stavebného povolenia koncom roka 2017 a následnú výstavbu treba v blízkej budúcnosti ukončiť prebiehajúce procesy projektovej prípravy vypracovaním dokumentácie na stavebné povolenie a procesy investičnej prípravy stavby, predovšetkým v oblasti majetkovoprávneho vyrovnania.

Doterajšia príprava úseku diaľnice

Tunel Soroška s priľahlým úsekom rýchlostnej cesty bol predmetom štúdií v 90. rokoch. Jeho presnejšia poloha bola neskôr navrhnutá v technickej štúdii z roku 2009, ktorej súčasťou bol okrem tunelového variantu aj povrchový variant. Na základe správy o hodnotení vplyvov stavby na životné prostredie bolo v roku 2010 vydané Záverečné stanovisko MŽP SR s odporúčaným tunelovým variantom vzhľadom na situovanie úseku rýchlostnej cesty cez Národný park Slovenský kras. V roku 2012 bola spracovaná dokumentácia na územné rozhodnutie a v roku 2014 bolo vydané právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby. V roku 2014 bola spracovaná štúdia realizovateľnosti úseku R2 Tornaľa – Včeláre (jej súčasťou je aj úsek s tunelom Soroška), ktorá zároveň potvrdila opodstatnenosť prípravy uvedeného úseku rýchlostnej cesty.

V súčasnosti prebieha proces prípravy spracovania dokumentácie na stavebné povolenie s predpokladaným vydaním tohto povolenia v roku 2017. Plánovaný začiatok výstavby úseku rýchlostnej cesty je v roku 2018 a predpokladané uvedenie do užívania v roku 2023. Za obmedzujúce faktory prípravy úseku diaľnice sa považujú územný plán VÚC Košického samosprávneho kraja a proces EIA. Rýchlostná cesta R2 prechádza z Rožňavskej kotliny do Košickej kotliny, pričom tunelom Soroška prekonáva Slovenský kras. Územie sa v súčasnosti z väčšej časti využíva na poľnohospodárske účely, no nachádza sa tu aj niekoľko významných chránených veľkoplošných a maloplošných území, území NATURA 2000, vodných zdrojov a krasových jaskýň zapísaných v zozname UNESCO.

Technické riešenie

Začiatok rýchlostnej cesty je situovaný v mimoúrovňovej križovatke Rožňava na ceste I/50 na južnom okraji mesta Rožňava. Poloha rýchlostnej cesty je v súlade s územným plánom VÚC Košického samosprávneho kraja. Do etapovito budovanej križovatky Rožňava sa v budúcnosti zapojí úsek Gombasek – Rožňava. Križovatka Rožňava, juh zabezpečí dopravné prepojenie celého regiónu Rožňavskej kotliny s cestami I/50 a I/67. Z križovatky Rožňava smeruje rýchlostná cesta južným smerom cez k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice a Lipovník. Západný portál tunela Soroška sa nachádza západne od obce Lipovník, v ochrannom pásme Národného parku Slovenský kras. Východný portál tunela Soroška sa nachádza v údolí potoka Turňa, západne od obce Jablonov nad Turňou, mimo územia Národného parku Slovenský kras. Východne od obce Jablonov nad Turňou sa v rovnomennej križovatke napája rýchlostná cesta na cestu I/50. Tu sa zároveň plánuje stredisko správy a údržby rýchlostných ciest (SSÚR). Celková dĺžka navrhovanej rýchlostnej cesty je 14,1 km.

Rozhodujúce časti stavby

Stavba pozostáva z 213 častí, medzi ktoré patria 2 mimoúrovňové križovatky, tunel Soroška s dĺžkou 4 282 m, 12 mostných objektov, stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Jablonov nad Turňou, jednostranné veľké odpočívadlo Jovice, 7 prístupových ciest na stavbou rozdelené pozemky a 3 objekty oporných a zárubných múrov. Rozhodujúcimi časťami stavby sú:

Rýchlostná cesta R2

Kategória navrhovanej rýchlostnej cesty je R 24,5/120 s polomermi smerových oblúkov od 1 800 do 6 000 m a s pozdĺžnym sklonom od 0,64 do 3,47 %. Výhľadové dopravné zaťaženie predmetného úseku rýchlostnej cesty v roku 2040 je podľa predpokladov 13 045 vozidiel/24 hod. v oboch smeroch. Na základe predpokladanej intenzity dopravného prúdu do roku 2040 a v zmysle výsledkov štúdie realizovateľnosti sa bude pravdepodobne tento úsek rýchlostnej cesty budovať etapovite v polovičnom profile s jednou tunelovou rúrou. Na diaľnici sa navrhuje asfaltový kryt vozovky.

Mimoúrovňová križovatka Rožňava

Mimoúrovňová križovatka Rožňava s deltovitým tvarom je situovaná na južnom okraji zastavaného územia mesta Rožňava a zabezpečuje prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestami I/50 (smerom na Zvolen a Krásnohorské Podhradie) a I/67 (smerom na Dobšinú). Vetvy mimoúrovňovej križovatky sú napojené na okružnú križovatku s piatimi ramenami. V rámci výhľadového pokračovania úseku R2 Gombasek – Rožňava sa nad okružnou križovatkou a železničnou traťou vybuduje mostný objekt. Križovatka zabezpečí úplné prepojenie všetkých smerov. Zároveň predstavuje poslednú križovatku pred tunelom Soroška, takže v prípade jeho uzávierky sa doprava v tejto križovatke odkloní na pôvodnú cestu I/50 cez horský priechod Soroška. Križovatka má spolu 7 vetiev s celkovou súhrnnou dĺžkou 2,43 km.

Tunel Soroška

Tunel Soroška s dĺžkou 4 282 m (južná tunelová rúra má dĺžku 4 282 m, severná tunelová rúra 4 270 m) má podľa DÚR navrhované dve samostatné tunelové rúry určené na jednosmernú premávku. Tunel je zaradený do kategórie 2T 8,0/100 s pozdĺžnym sklonom tunelových rúr 1,71 %, klesajúcim z Rožňavskej kotliny do Košickej kotliny. Prevýšenie medzi západným a východným portálom je približne 100 m, takže sa tu výraznejšie prejavuje „komínový“ efekt. Tunelové rúry sú vedené v osovej vzdialenosti 40 m, v mieste portálových objektov je to asi 25 m. V tuneli sa navrhuje 5 núdzových zálivov s prejazdnými priečnymi prepojeniami, 5 priechodných priečnych prepojení, 7 priechodných priečnych prepojení s rozvodňami technológie tunela a 1 priečne prepojenie na odvetranie tunelových rúr do vetracej šachty. Vzhľadom na svoju dĺžku má tunel navrhovanú vetraciu šachtu s výduchovým objektom v blízkosti vrcholu horského priechodu Soroška.

S ohľadom na predpokladané dopravné zaťaženie a pozdĺžny sklon tunelových rúr sa počas prevádzky navrhuje pozdĺžne vetranie, pričom približne 1/3 tunela je odvetrávaná cez východný portál a približne 2/3 sú odvetrávané cez západný portál. V prípade mimoriadnej situácie v tuneli bude tunel odvetrávaný pomocou vetracej šachty. Tunel je rozdelený na 15 stavebných a 23 technologických častí. Približne v 1/3 od východného portálu križuje tunel jestvujúci železničný tunel, pričom ho podchádza vo výškovej vzdialenosti približne 50 m. V blízkosti východného portálu tunela sa nachádza chránená krasová Hrušovská jaskyňa, zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zároveň sa tu nachádzajú aj významné vodné zdroje Jablonova nad Turňou, tieto lokality však nie sú priamo dotknuté tunelom a jeho výstavbou.

Vzhľadom na veľkú šikmosť kríženia rýchlostnej cesty s traťou ŽSR bolo potrebné premostiť hlavným poľom s dĺžkou 47 m.

Informačný diaľnice

Vzhľadom na situovanie tunela Soroška na úseku rýchlostnej cesty a najmä s ohľadom na chýbajúce nadväzné úseky R2 je súčasťou stavby aj riadiace centrum v navrhovanom SSÚR Jablonov nad Turňou, z ktorého sa bude aj prostredníctvom informačného systému rýchlostnej cesty s pevnými a premennými dopravnými značkami riadiť premávka v tuneli Soroška a na priľahlých úsekoch rýchlostných ciest.

Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Jablonov nad Turňou

V rámci stavby sa bude realizovať aj výstavba strediska správy a údržby rýchlostných ciest Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou sú aj prevádzkové budovy správcu komunikácie, Policajného zboru SR a Hasičského a záchranného zboru SR. Medzi prevádzkovou budovou správcu komunikácie a prevádzkovou budovou Policajného zboru SR sa bude nachádzať operátorské pracovisko zabezpečujúce riadenie premávky a prevádzky tunela Soroška a rýchlostnej cesty R2. V areáli SSÚR sa budú nachádzať garáže pre techniku, sklady a opravovne techniky, sklady soli, ako aj technické a technologické vybavenie strediska. Stredisko bude v križovatke Jablonov nad Turňou napojené priamo na cestu I/50 s výhľadovým zabezpečením prevádzky priľahlých navrhovaných úsekov rýchlostnej cesty R2.

Most 203 premosťuje trať ŽSR č. 160 Košice – Zvolen.

Mostné objekty

Na predmetnom úseku R2 je navrhnutých 12 mostných objektov, 10 z nich je navrhnutých na rýchlostnej ceste, jeden na vetve križovatky a jeden na prístupovej ceste.
Aj keď tento úsek
rýchlostnej cesty nepatrí medzi mostársky náročné, celková dĺžka mostov na ňom predstavuje 1 100 m. V návrhu sa uvažuje o použití troch typov nosných konštrukcií, a to:

nosná konštrukcia z predpätých tyčových prefabrikátov spriahnutých železobetónovou doskou,
    monolitická dvojtrámová nosná konštrukcia,
    spriahnutá oceľobetónová nosná konštrukcia.

K najzaujímavejším mostom na rýchlostnej ceste patria mosty SO 206 a SO 203.

Most 206 je najdlhším mostom stavby s celkovou dĺžkou 380 m. Mostný objekt s 11 poľami premosťuje údolie, prístupovú cestu a potok Čremošná. Nosná konštrukcia je navrhnutá ako dvojtrámová, z monolitického predpätého betónu s rozpätiami polí 27,0 + 9 × 35,0 + 27,0 m. Výška mosta nad terénom je 18 m. Postup výstavby nosnej konštrukcie je navrhnutý technológiou na podpernej skruži systémom pole/konzola.
Most 203 premosťuje trať ŽSR č. 160 Košice – Zvolen. Vzhľadom na veľkú šikmosť kríženia
rýchlostnej cesty s traťou ŽSR bolo potrebné premostiť hlavným poľom s dĺžkou 47 m. Z dôvodu eliminácie pomocných konštrukcií a obmedzení na trati ŽSR bola nosná konštrukcia navrhnutá ako spriahnutá oceľobetónová s rozpätiami polí 37,0 + 47,0 + 37,0 m.

Odpočívadlo Jovice

Súčasťou stavby je aj veľké jednostranné odpočívadlo Jovice situované vľavo od rýchlostnej cesty R2, napojené z oboch smerov v k. ú. Jovice, v km 2,0 medzi Majstrovským potokom a železničnou traťou Košice – Zvolen. Na kríženie dopravného napojenia z pravého jazdného pásu sa využíva mostný objekt cez Majstrovský potok v km 1,9. Lokalita odpočívadla sa nachádza na miernej vyvýšenine s výhľadom na hrad Krásna Hôrka. V súčasnosti sa tu nachádzajú poľnohospodársky využívané pozemky s prístupom od obce Jovice cez podjazd železničnej trate.

Odpočívadlo je rozdelené na 13 stavebných častí. Z hľadiska vybavenia obsahuje:

plochu pre výhľadovú čerpaciu stanicu pohonných hmôt na vstupe na odpočívadlo,
    objekt rýchleho občerstvenia,
    odstavné plochy pre 71 osobných vozidiel (z toho 2 státia na dobíjanie elektromobilov) a 4 karavany,
    odstavné plochy pre 9 autobusov,
    odstavné plochy pre 33 nákladných vozidiel,
    odpočinkové plochy a detské ihrisko,
    chodníky a plochy zelene.

Odpočívadlo Jovice

Riešenie úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou je vzhľadom na situovanie v horskom masíve Slovenského krasu a blízkosť významných chránených území jedným z najnáročnejších úsekov na R2. Jeho výstavba prispeje k zvýšeniu bezpečnosti, cestovného komfortu či rýchlosti, najmä však k odstráneniu prejazdu cez horský priechod Soroška, situovaný priamo v Národnom parku Slovenský kras.

Posted by & filed under Nezaradené.

Aktivita investorov bola v počte ukončených verejných obstarávaní na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, avšak ich celková hodnota zaznamenala výrazný tretinový pokles. Vyplýva to z najnovšej analýzy spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research na základe údajov poskytnutých Úradom pre verejné obstarávanie ku koncu decembra 2015.

V roku 2015 vyhlásili verejní obstarávatelia, obstarávatelia a subjekty, ktorým bola poskytnutá dotácia, celkom 7 331 verejných obstarávaní. To predstavuje v medziročnom porovnaní desatinový pokles (9,1 percenta) a zároveň ide o rekordne najnižší ročný počet vyhlásených verejných obstarávaní za posledné štyri roky, teda za sledovanú dobu (8 916 v roku 2012, 9 919 v roku 2013, 8 064 v roku 2014).

Objem investícií však dosiahol takmer 7,7 miliardy EUR, čo oproti roku 2014 predstavuje nárast o 15,7 percenta. Ako povedal Gabriel Koczkáš, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva najväčšej projektovej spoločnosti na Slovensku DOPRAVOPROJEKT, a.s.: „Takýto objem investorom ponúknutých prác na našom trhu je i v oblasti prípravy projektov, predovšetkým líniových stavieb, výnimočný a za posledných 12 rokov rekordný. Len DOPRAVOPROJEKT, a.s. v roku 2015 uskutočnil tržby z projektovej činnosti za viac ako 25 miliónov Eur.“

V decembri 2015 vyhlásili verejní obstarávatelia, obstarávatelia a subjekty, ktorým bola poskytnutá dotácia celkom 1 212 obstarávaní v celkovej hodnote 628 miliónov EUR. To predstavuje rekordný mesačný počet vyhlásených obstarávaní za rok 2015. V porovnaní s odpovedajúcim obdobím roka 2014 ide o nárast o 69,7 percenta, respektíve 40,3 percenta. Najväčšiu zákazku tohto mesiaca v hodnote 88 miliónov EUR vyhlásilo mesto Košice na modernizáciu električkových tratí. „Decembrové výsledky sú veľmi priaznivé, pokiaľ by zvýšené počty a objemy vyhlasovali verejní investori tiež v nasledujúcich mesiacoch, malo by to určite priaznivý vplyv na ekonomický vývoj,“ komentuje Mário Červenka, riaditeľ O.M.C. Invest.

Za dvanásť mesiacov roka 2015 bolo investormi ukončených a konkrétnym firmám zadaných spolu 5 861 verejných obstarávaní v celkovej hodnote 4,5 miliardy EUR. Aj keď v medziročnom porovnaní je počet ukončených obstarávaní takmer totožný s predchádzajúcim rokom (rozdiel je iba 1,7 percenta), ich objem zaznamenal výrazný tretinový pokles (30,7 percenta). Tento nepomer je daný predovšetkým tým, že investori v roku 2015 ukončovali prevažne menšie zákazky. Niektoré verejné obstarávania stále prebiehajú a preto treba očakávať, že v ďalších mesiacoch ešte dôjde k aktualizácii a upresnení dát.

Posted by & filed under Nezaradené.

Počet vyhlásených verejných obstarávaní v januári tohto roka medziročne vzrástol trojnásobne na 1 015. Oproti prvému mesiacu vlaňajška to predstavuje nárast o 204,8 %. Predpokladaný objem začatých verejných obstarávaní v uvedenom mesiaci tohto roka dosiahol 503 mil. eur, čo je medziročne o 78,9 % viac. V oboch prípadoch ide o najvyššie januárové hodnoty za posledné štyri roky. Informovala o tom v pondelok  analytická spoločnosť CEEC Research na základe údajov Úradu pre verejné obstarávanie ku koncu januára 2016.

Najväčšiu zákazku v celkovej predpokladanej hodnote 140 mil. eur vyhlásilo v januári ministerstvo vnútra na vypracovanie návrhu, vybudovanie a technickú správu systému pre kontrolu a evidenciu dodržiavania pravidiel cestnej premávky technickými prostriedkami Policajného zboru SR v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti.

Z počtu obstarávaní, ktoré investori vyhlásili v januári, boli zatiaľ zrušené dve percentá. „To predstavuje jedno percento z celkovej hodnoty zákaziek vyhlásených v januári. Rast objemu verejných investícií je dobrou správou. Dôjde tak k podpore rastu slovenského HDP, čo bude mať pozitívny vplyv aj na zamestnanosť,“ uviedol riaditeľ spoločnosti O.M.C. Invest, spol. s r. o. Mário Červenka. Riziko vidí v tom, aby boli verejní investori schopní takto veľký objem vyhlásených výberových konaní aj efektívne zrealizovať a dokončiť.

Aktivita investorov v ukončovaní verejných obstarávaní bola naopak veľmi nízka a vytvorila nové mesačné štvorročné minimum. V januári bolo ukončených 190 verejných obstarávaní v zmluvnom objeme 96 mil. eur. Celkový počet zadaných zákaziek medziročne klesol o 41,4 % a ich objem o 69,2 %. Niektoré verejné obstarávania stále pokračujú, a preto podľa CEEC Research treba očakávať, že v ďalších mesiacoch budú údaje aktualizované.

Generálny riaditeľ projektovo-inžinierskej spoločnosti Dopravoprojekt, a.s. Gabriel Koczkáš upozornil, že investori líniových stavieb, s ktorými hlavne spolupracujú na projektových prípravách, sú mnohokrát v ukončovaní obstarávania bezmocní. „Celý proces obstarávania sa musí riadiť zákonom o verejnom  obstarávaní a nie je možné veľakrát dodržať plánované termíny ukončenia obstarávania a podpisu zmluvy s vybratým uchádzačom z procesných dôvodov. Tie sa pri obstarávaní dajú ťažko predpokladať,“ priblížil Koczkáš.

Preto aj plánovaná realizácia predmetu obstarávania samotnými uchádzačmi sa podľa šéfa Dopravoprojektu mnohokrát  dostáva do problémov z dôvodu nedostatočných kapacít v neplánovanom čase obstarávania, alebo aj naopak z prebytočných kapacít, ktoré boli pôvodne plánované na predpokladaný termín obstarávania a ten sa nedodržal. „Tento problém veľakrát zamotal situáciu i v našej spoločnosti, aj keď disponujeme s najväčšími kapacitami projektových prác na Slovensku,“ dodal Koczkáš.

V minulom roku bolo vyhlásených 7 331 verejných obstarávaní v celkovom predpokladanom objeme 7,66 mld. eur. Počet začatých verejných obstarávaní medziročne klesol o 9,1 % a ich očakávaný objem sa zvýšil o 15,7 %. Uvedené množstvo začatých verejných obstarávaní bolo najnižšie za posledné štyri roky. Z vlaňajšieho počtu vyhlásených verejných obstarávaní bolo v minulom roku aj ukončených 44 % v celkovej hodnote takmer 2 mld. eur, čo predstavuje 26 % predpokladaného objemu začatých obstarávaní. V roku 2015 bolo zároveň ukončených 5 861 verejných obstarávaní v objeme 4,509 mld. eur. Celkový počet zadaných zákaziek medziročne klesol o 1,7 % a ich objem o 30,7 %.

Posted by & filed under Nezaradené.

BRATISLAVA 23. mája (SITA) – Najväčšia domáca projektová a konzultačno-inžinierska spoločnosť Dopravoprojekt, a. s. so sídlom v Bratislave v minulom roku dosiahla účtovný zisk pred zdanením vo výške 1,678 mil. eur. V porovnaní s rokom 2014 to znamená nárast o 110,6 %, resp. o 881,5 tis. eur. Ako vyplýva z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2015, zisk po zdanení v objeme 1,329 mil. eur medziročne vzrástol o 99,8 %, alebo o 664 tis. eur. Dopravoprojekt dokázal vlani zdvojnásobiť zisk napriek stále náročnej situácii na stavebnom trhu.
Čistý obrat
Dopravoprojektu v uplynulom roku predstavoval 25,521 mil. eur a medziročne bol vyšší o 43,7 %. Uvedený objem pripadol na tržby z predaja služieb. Celkové výnosy z hospodárskej činnosti dosiahli 24,505 mil. eur pri zvýšení o 31 % a náklady vo výške 22,809 mil. eur vzrástli o 26,9 %. Náklady na služby v objeme 15,191 mil. eur vzrástli o 44,8 %, osobné náklady za 6,588 mil. eur stúpli o 21,7 %, z toho mzdové za 4,782 mil. eur o 21 %. Zisk z hospodárskej činnosti 1,696 mil. eur bol vyšší o 133 %. Pridaná hodnota predstavovala 8,766 mil. eur a zvýšila sa o 12,2 %.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ
Dopravoprojektu Gabriel Koczkáš zhodnotil rok 2015 z hľadiska činnosti spoločnosti ako náročný, ktorý ju dôkladne preveril. „Za nami je rok, ktorý nám dôkladne otestoval kapacitu našej firmy, ale aj kvalitu našej práce. Zvládli sme významné a časovo náročné projekty, napríklad nultý obchvat Bratislavy – diaľnica D4 v stupni dokumentácia na stavebné povolenie za extrémne krátky čas,“ priblížil Koczkáš.
Výsledky minulého roku podľa šéfa
Dopravoprojektu jednoznačne ukazujú splnenie ambicióznych cieľov spoločnosti, ale aj ich výrazné prekročenie nad rámec očakávaní. „Ekonomicky môžeme skonštatovať, že spoločnosť zaznamenala výrazný úspech, keď rovnako ako v roku 2014 aj v rok 2015 naplnila svoje plány a zaznamenala medziročné zvýšenie výsledku hospodárenia o 100 %,“ poznamenal Koczkáš. „Trend stabilizovania stavebného trhu pokračoval v roku 2015 a oblasť prípravy líniových stavieb nebola výnimkou. Situácia je omnoho lepšia ako v období rokov 2013 a 2014,“ dodal generálny riaditeľ spoločnosti.
Koczkáš predpokladá, že jednou z priorít vlády v rokoch 2016 až 2020 bude výstavba dopravnej infraštruktúry a podpora moderných a efektívnych spôsobov dopravy. „Očakávam, že špeciálnu pozornosť bude vláda venovať výstavbe a modernizácii dopravnej infraštruktúry v regiónoch, ktoré patria medzi menej rozvinuté, keďže dostupnosť dopravnej siete je jedným zo základných predpokladov ich ďalšieho rozvoja,“ uviedol Koczkáš. To by podľa neho potom vytváralo predpoklady, že na trhu projektových prác bude dostatok práce.
Dopravoprojekt mal ku koncu roka 2015 majetok v hodnote 14,826 mil. eur, medziročne viac o 956,48 tis. eur. Vlastné imanie vo výške 8,849 mil. eur vzrástlo o 911,46 tis. eur a majetok krylo na 59,7 %. Záväzky spoločnosti v objeme 5,977 mil. eur sa zvýšili o 45,06 tis. eur a na majetku mali podiel 40,3 %. Spoločnosť mala v závere minulého roka 204 zamestnancov, o dvanásť viac ako rok predtým.
Spoločnosť Dopravoprojekt, a. s. je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I od 1. mája 1992. Vykonáva projektové, prieskumné, inžinierske, konzultačné, expertízne a poradenské služby, vrátane stavebného dozoru so zameraním najmä na dopravnú infraštruktúru, pozemné, ekologické a vodohospodárske stavby. Majoritným akcionárom Dopravoprojektu je holandská spoločnosť Sudoup International B. V. so sídlom v Barendrechte s podielom 99,46 %. Spoločnosť má základné imanie 1 956 530 eur. Jej vznik siaha do mája 1949 vo vtedajšom Československu. Dopravoprojekt ako štátny podnik vznikol v júli 1989. Ako súkromná akciová spoločnosť funguje od mája 1992, tá sa v novembri 2006 stala členom skupiny Sudoup Group.