Dňa 11. marca 2026 sme sa zúčastnili odborného podujatia BIM4FREE, ktoré sa konalo na Stavebnej fakulte univerzity v Žiline (UNIZA). Podujatie je zamerané na zdieľanie skúseností a najnovších poznatkov v oblasti digitálneho projektovania a využívania metodiky BIM v stavebníctve a infraštruktúrnych projektoch.

Na konferencii vystúpil náš kolega Lukáš Sabol, ktorý vo svojej prezentácii predstavil skúsenosti našej spoločnosti s implementáciou a využívaním metodiky BIM v dopravnom projektovaní. Súčasťou prezentácie boli aj praktické príklady využitia digitálneho modelovania infraštruktúry a koordinácie dát v jednotlivých fázach projektovej prípravy.

Ďakujeme organizátorom za pozvanie a všetkým účastníkom za podnetnú odbornú diskusiu.

Naša spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. sa vo februári 2026 zúčastnila konferencie FIB Betón na Slovensku 2022-2026 ako hlavný partner podujatia. Konferencia patrí medzi významné odborné podujatia zamerané na problematiku betónových konštrukcií a rozvoj infraštruktúry na Slovensku.

Veľmi nás teší, že sme si z podujatia odniesli ocenenie Slovenského národného komitétu fib za citlivý návrh dopravnej komunikácie rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna, situovanej v environmentálne exponovanej krajine.

Toto ocenenie vnímame ako potvrdenie významu kvalitného a zodpovedného projektovania infraštruktúry, ktoré rešpektuje technické, environmentálne aj spoločenské aspekty.

Sme zároveň hrdí na to, že v odborných štruktúrach Slovenského národného komitétu fib pôsobia aj naši kolegovia. Generálny riaditeľ našej spoločnosti Ing. Martin Chrappa, riaditeľ divízie Zvolen Ing. Jaroslav Guoth a Ing. Zuzana Gimerská sú členmi výboru, čím aktívne prispievajú k rozvoju odborného prostredia v oblasti betónových konštrukcií na Slovensku.

Ďakujeme organizátorom konferencie za profesionálne pripravené podujatie a všetkým kolegom, ktorí sa podieľajú na projektoch posúvajúcich slovenskú dopravnú infraštruktúru vpred

Rekonštrukcia Hlavnej stanice v Bratislave vstúpila vo februári do oficiálnej fázy. Podpis zmluvy potvrdil začiatok prípravných prác na jednom z najvýznamnejších dopravných uzlov na Slovensku.

Naša spoločnosť bude v rámci projektu zabezpečovať spracovanie kompletnej projektovej dokumentácie, od stavebného zámeru až po realizačný stupeň. Modernizácia sa bude týkať najmä výpravnej budovy vrátane fasády, interiérov a technického zázemia.

Cieľom projektu je vytvoriť funkčný, reprezentatívny a dôstojný vstup do hlavného mesta, ktorý bude zodpovedať súčasným nárokom na bezpečnosť, efektivitu prevádzky a technickú úroveň dopravnej infraštruktúry.

Pri návrhu riešenia je zároveň dôležité citlivo pracovať s historickým charakterom stanice a jej urbanistickým kontextom. Ambíciou projektu je posunúť kvalitu verejného priestoru na vyššiu úroveň a prispieť k tomu, aby sa Hlavná stanica stala modernou bránou Bratislavy – miestom, ktoré denne spája tisíce ľudí, regióny aj príležitosti.

Naša spoločnosť zaznamenala významný úspech na galavečere Cena inžinierskej komory vo výstavbe (CING) 2025, ktorý sa konal v decembri na Bratislavskom hrade a patrí medzi najprestížnejšie odborné podujatia v oblasti stavebníctva a inžinierskych stavieb na Slovensku.

V kategórii Inžinierske stavby – dopravné (vrátane mostov a tunelov) získali projekty našej spoločnosti dve významné ocenenia:

1. miesto Rýchlostná cesta R4 – Prešov, severný obchvat, I. etapa

3. miesto Rekonštrukcia mosta M5833, Prešov

Projekt R4 – severný obchvat Prešova, I. etapa sa zároveň stal absolútnym víťazom CING 2025 v kategórii Inžinierske stavby

Tento úspech je výsledkom kvalitnej tímovej práce odborníkov, dôrazu na technickú precíznosť, funkčnosť a udržateľnosť riešení.

Ďakujeme všetkým partnerom, klientom a členom projektových tímov za dôveru a spoluprácu, ktorá umožňuje realizovať projekty s vysokou odbornou hodnotou a prínosom pre rozvoj dopravnej infraštruktúry na Slovensku.

Znie to až neuveriteľne, no DOPRAVOPROJEKT je tu už 75 rokov. Aká je to firma, akú pečať nesie? Aké to je byť projektantom na Slovensku?

DOPRAVOPROJEKT je konzultačná firma v tom najširšom slova zmysle, podnikajúca predovšetkým v oblasti dopravnej infraštruktúry. To znamená, že okrem navrhovania, ktoré je našou hlavnou činnosťou, poskytujeme aj všetky konzultačné služby týkajúce dopravnej infraštruktúry. Za celú našu 75-ročnú existenciu sme nezmenili svoje hlavné zameranie a ani spôsob, akým poskytujeme služby, t. j. snažíme sa čo najviac potrebných profesií pokrývať vlastnými zamestnancami.

Po roku 1989 sme sa museli prispôsobiť celospoločenským zmenám, zvládli sme prechod zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť, ale tento prechod bol spojený s úbytkom zamestnancov a aj so stratou činností, ktoré dovtedy naša spoločnosť poskytovala, keďže sa do roku 1989 podieľala aj na technickom vývoji.

Jeho výsledkami boli technické predpisy, ale aj napr. technické pomôcky, katalógy a pod., ktoré dodnes mnohí projektanti používajú. Táto oblasť v čisto komerčnom prostredí úplne zanikla a myslím si, že jej výsledky projektantom veľmi chýbajú. Navyše sme si na Slovensku pri značnej absencii aplikovaného výskumu v tejto oblasti nevytvorili ani vhodný systém na tvorbu kvalitných technických predpisov.

Aké to je byť projektantom na Slovensku?

Pokiaľ ide o túto otázku, tak sa môžem vyjadriť len za oblasť dopravnej infraštruktúry. Naším hlavným klientom je štát a pracujeme v podmienkach, ktoré určuje štát. V danej oblasti je to rovnaké, ako aj v iných krajinách. Systém a jeho kvalita, ktorý si vytvoril štát, má priamy vplyv na fungovanie spoločností podnikajúcich v oblasti dopravnej infraštruktúry.

Súkromné spoločnosti, pokiaľ chcú existovať a podnikať, sa vždy musia prispôsobiť podmienkam, ktoré si určí štát. Len vtedy sú podmienky a prostredie nastavené štátom dobré, ak umožňujú rozvoj súkromných firiem a modernizujú výkon štátu. Na Slovensku v tomto výrazne zaostávame, a to nielen v porovnaní s krajinami západnej Európy, ale aj napr. s Poľskom. Po 1989 sme si nevytvorili žiaden systém plánovania a prípravy výstavby dopravnej infraštruktúry.

Existujúci systém sa postupne prispôsoboval len nevyhnutným zmenám, až sa úplne vyčerpal, a v takomto prostredí dnes fungujeme. Odráža sa to na zvýšených nákladoch firiem, ale v konečnom dôsledku aj štátu. Stále je vo verejnom obstarávaní služieb spojených s projektovaním dopravnej infraštruktúry jediným kritériom cena, digitalizácia prostredia je na úrovni poslednej dekády 20. storočia, stále odovzdávame tony papierovej dokumentácie. Zaostávame, kde sa len pozrieme, takéto prostredie je pre firmu, ktorá chce ísť vpred, veľká prekážka. Jej modernizácia je limitovaná, keďže chýbajú skúsenosti, ktoré nemá kde získať.

Začiatky spoločnosti spadajú do obdobia obnovy krajiny po vojne, aké to bolo?

Nepatrím k tým, ktorí by sa na uvedené obdobie pamätali. Prvé roky existencie DOPRAVOPROJEKTU sa výstavba zameriavala na mosty, ktoré boli zničené počas vojny. Na začiatku sa neprojektovali ani nové cestné ťahy, lebo prioritou bola oprava a odstránenie lokálnych nedostatkov na existujúcich cestách.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia nastúpila po ukončení vysokej školy do štátneho ústavu DOPRAVOPROJEKT silná generácia projektantov, hlavne mostárov, ktorí sa neskôr podieľali na projektoch mostov cez Dunaj, ale aj na iných významných slovenských mostoch, napr. cez Váh. Päťdesiate a hlavne šesťdesiate roky 20. storočia boli obdobím veľmi dobrých príležitosti pre každého mladého inžiniera, ktorý chcel naštartovať a rozvíjať svoju profesionálnu kariéru.

Začal sa používať predpätý betón, a to nielen vo svete, ale aj u nás. Toto umožnilo budovať mosty väčších rozpätí v porovnaní so železobetónom, spojité nosné konštrukcie mostov, ako aj rozvoj nových technológií výstavby mostov. Aj keď dnes sú mnohé z týchto mostov na konci svojej životnosti aj dôsledku toho, že v nich boli implementované úplne nové poznatky a technológie, ktoré navyše vznikali v prostredí nedostatkovej ekonomiky, bez skúseností získaných z uvedeného obdobia by sme nemohli ako spoločenstvo vyprojektovať dnes mosty ako Lanfranconi, Prístavný most, ale aj Lužný most.

Počas bohatej histórie ste naprojektovali nespočetne veľa stavieb. Skúsite spomenúť niektoré najzaujímavejšie?

V súčasnosti je naozaj veľmi ťažké zistiť, aký presný počet projektových dokumentácií rôzneho zamerania a všetkých stupňov sme vyprojektovali za obdobie 75 rokov. Odhadujeme, že ich bolo približne tridsaťtisíc. Podieľali sme sa na návrhu veľkej väčšiny diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke.

Vyprojektovali sme prvú diaľničnú stavbu v Slovenskej republike, úsek D2 Malacky – Bratislava. Naše projekty diaľnic a ciest boli ocenené odborníkmi aj verejnosťou, spomeniem úsek D2 Lamač – Staré grunty s prvým slovenským dvojrúrovým tunelom Sitina, R1 Rudno nad Hronom – Žarnovica, D1 Prešov západ – Prešov juh s tunelom Prešov a R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa.

Naša spoločnosť sa môže pochváliť aj tým, že okrem mnohých mostov na Slovensku sa podieľala vo väčšej alebo menšej miere na projektovaní všetkých mostov cez Dunaj v Bratislave – Starý most, Most SNP (betónové predpolia mosta), Prístavný most, Most Lanfranconi, Most Apollo a Lužný most. Za naše projekty v mostnom staviteľstve sme získali ocenenia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Uvediem napr.

Európsku cenu a Cenu Americkej spoločnosti stavebných inžinierov za Most Apollo, ceny slovenského komitétu fib za estakádu nad motokrosovým areálom v Sverepci, za tunel Sitina a Most Monoštor. Minulý rok sme získali ocenenie za vynikajúcu betónovú konštrukciu (special mention) od Fédération internationale du béton (fib) za most nad veslárskou dráhou na diaľnici D4 (časť Lužného mosta).

DOPRAVOPROJEKT bol lídrom projektového združenia na prvom PPP projekte R1 – Pr1bina. Ako ste to zvládli?

Náš objednávateľ, spoločnosť Granvia Construction, presne vedel, čo chce, a detaily sa postupne dolaďovali vo vzájomných intenzívnych diskusiách. To je pre úspešnú realizáciu každého projektu nesmierne dôležité – mať partnera, ktorý má jasný cieľ a ktorý urobí všetko preto, aby ho dosiahol. Ďalej naši projektanti a zamestnanci preukázali veľkú mieru flexibility a ochoty ísť nad rámec bežných povinností. To je ďalšia veľmi dôležitá vec.

Pri projektoch vo verejnom záujme je dôležitá spolupráca s verejnou a štátnou správou. Aj tá bola dobrá. Pre projekt je vždy veľmi dôležité, aby pre všetkých zúčastnených bol primárny cieľ a hľadali sa cesty, ako k nemu dospieť, a to pri spokojnosti zúčastnených. Nikdy to nie sú jednoduché diskusie, ale na R1 Pr1bina to vyšlo.

Stavby posledných rokov sa nesú v znamení špičkových technologických postupov či používania BIM. Taká projektová dokumentácia ku Gabčíkovu pritom kedysi zaberala celé miestnosti. Čo považujete za najväčšie technologické zmeny za 75 rokov pôsobenia?

Ako som sa o tom zmienil už v prvej otázke, digitalizácia v dopravnej infraštruktúre nezodpovedá 21. storočiu. Všetko, čo existuje, je len na úrovni súkromných firiem, ktoré projektujú alebo stavajú dopravnú infraštruktúru. Do tejto oblasti spadá 3D projektovanie, BIM modelovanie, ale aj CDE na výmenu dát, napr. medzi projektantom a investorom počas vypracovávania projektu.

Až na občasné výnimky z verejnej správy náš štát o nič z uvedeného v dopravnej infraštruktúre neprejavuje záujem. Nemáme žiadnu stratégiu prechodu, žiadne predpisy a databázy. Vyzerá to tak, ako keby sa štátne investorské organizácie spoliehali na prácu, ktorá sa robí v ČR a na súkromné firmy podnikajúce v tejto oblasti. Lenže nič z toho nemôže nahradiť ich vlastnú prácu, ich vlastné skúsenosti s tvorbou systému a pod., keďže skúsenosti sú neprenosné.

Pokiaľ ide o samotné vypracovanie projektovej dokumentácie, za 75 rokov sme prešli od rysovacích dosiek a tušu až k digitálnemu vypracovaniu dokumentácie. V podstate najväčšie zmeny sú tie, ktoré ponúka 21. storočie. Softvéry na vypracovanie 3D dokumentácie a BIM modelov, ktoré sú veľmi komplexné, si vyžadujú iný spôsob myslenia projektanta, ako to bolo doposiaľ. Rozhodne ide o väčšiu zmenu než bol prechod na digitálne vypracovanie dokumentácie v 90. rokov 20. storočia.

Vznikajú nám nové profesie, napr. BIM modelár a vývojár, BIM manažér. V každom prípade treba k novinkám pristupovať s rozvahou a neustále mať na pamäti, že inžinier-statik, zodpovedný projektant ciest a pod. by mali byť v prvom rade inžiniermi, nie byť všetkým od modelárov cez programátorov až po statikov.

Už dnes sa postupne vytvára skupina projektantov v nových profesiách, ktorá bude plniť v projekte úlohy spojené s potrebnou digitalizáciou prostredia. Takéto rozdelenie úloh prinesie každému možnosť profesionálneho rastu bez toho, aby boli kompromitované inžinierske vedomosti s čoraz viac narastajúcimi potrebami profesionálneho ovládania nových softvérov vrátane programovania rôznych doplnkov.

Ktorým smerom sa to uberá dnes? Čo považujete za najväčšie výzvy?

Ako som spomínal, najväčšie zmeny v spôsobe práce a v myslení ľudí v oblasti projektovania prináša práve toto storočie. Zvládnuť tento prechod nebude pre žiadnu z firiem jednoduché, a to aj preto, lebo ubúda počet inžinierov a záujem medzi mladou generáciou o naše profesie je veľmi malý.

Verím, že to zvládneme, aj keď nefungujeme v prostredí, ktoré by týmto potrebným zmenám bolo naklonené. Ostáva mi len veriť, že sa raz zmení aj prostredie, v ktorom podnikáme, že investor vo verejnom obstarávaní dokáže zohľadniť kvalitu vykonanej práce projektanta a že sa dokáže pozrieť na svoj projekt ako celok, lebo kvalita našej práce priamo ovplyvňuje budúce investičné náklady investora.

Ing. Igor Jakubík, generálny riaditeľ

Tento rok oslavuje spoločnosť DOPRAVOPROJEKT 75 rokov svojej existencie. Je to pozoruhodne dlhá cesta. Ktoré míľniky by ste na nej spomenuli?

Takéto významné výročie je pri konzultačno-projektových spoločnostiach raritou dokonca aj v zahraničí. Dňa 1. mája 1949 sa zlúčili projektové útvary Mostoprojekt a Cestoprojekt a krátko nato boli obidva tieto útvary začlenené do projektovej organizácie pomenovanej DOPRAVOPROJEKT s pracoviskami v Bratislave, vo Zvolene a v Žiline. Hlavnou náplňou činnosti bola obnova vojnou zničených mostov a oprava lokálnych nedostatkov na existujúcich cestách. Dňa 1. júla 1960 sa stal DOPRAVOPROJEKT jedinou celoštátnou rezortnou projektovou organizáciou v Československej republike so sídlom v Bratislave. Rok 1960 bol v histórii spoločnosti zaujímavý aj tým, že sa začali spracúvať prvé štúdie diaľnic na Slovensku. V roku 1969 sa po zmene Česko-Slovenska na federáciu osamostatnili pobočky v Prahe, Brne a v Bratislave. Rozšíril sa aj rozsah služieb, pribudla mestská hromadná doprava aj jej infraštruktúra, autobusové stanice a zariadenia pre lodnú dopravu a v roku 1979 nový dopravný systém – rýchlodráha v Bratislave.

Ing. Igor Jakubík, generálny riaditeľ

Po novembrovej revolúcii v roku 1989 nastali v živote DOPRAVOPROJEKT-u významné zmeny (personálne, ekonomické a iné), ktoré vyústili do zriadenia akciovej spoločnosti k 1. máju 1992. V tomto období nastal útlm investičnej činnosti a v dôsledku toho poklesol dopyt na trhu projektových prác, ktorý pretrvával až do roku 2004. V živote DOPRAVOPROJEKT-u tak muselo prísť zákonite k prevratným zmenám najmä zmenou akcionárskej štruktúry. Nastala zmena vo vedení spoločnosti, zmena štatutárnych orgánov spoločnosti – predstavenstva a dozornej rady, podstatné zmeny nastali vo výkonnom manažmente spoločnosti vrátane vymenovania nového generálneho riaditeľa. Významné zmeny a doplnky následne nastali aj v predmete činnosti až po organizačné zmeny v skladbe jednotlivých útvarov spoločnosti.

Obdobie po roku 2004 je charakterizované dynamickým rozvojom DOPRAVOPROJEKTu, čo súviselo okrem iného aj s významnou modernizáciou technológie projektovania, jej hardvérovej a softvérovej podpory, kresliacej a reprografickej techniky. Rok 2006 bol rokom nástupu prudkého rozvoja modernej súkromnej spoločnosti a jej začlenenie do najsilnejšej projektovej skupiny v Česku a na Slovensku SUDOP GROUP Praha.

Počas bohatej histórie ste naprojektovali nespočetne veľa stavieb. Skúsite spomenúť niektoré najzaujímavejšie?

V súčasnosti je naozaj veľmi ťažko zistiť, aký presný počet projektových dokumentácií rôzneho zamerania a všetkých stupňov bolo naprojektovaných za obdobie 75 rokov. Odhadujeme, že ich bolo približne tridsaťtisíc. Podieľali sme sa projekčne na drvivej väčšine diaľnica rýchlostných ciest. Naprojektovali sme prvú diaľničnú stavbu v Slovenskej republike, úsek D2 Malacky – Bratislava. Naše projekty diaľnic
a ciest boli ocenené odborníkmi aj verejnosťou, spomeniem úsek D2 Lamač – Staré grunty s prvým slovenským dvojrúrovým tunelom Sitina, R1 Rudno nad Hronom – Žarnovica, D1 Prešov západ – Prešov juh s tunelom Prešov a R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa.

Naši projektanti sa môžu pochváliť aj tým, že okrem mnohých mostov na Slovensku, mali „prsty“ vo všetkých mostoch cez Dunaj v Bratislave – Starý most, Nový most (Most SNP), Prístavný most, Most Lafranconi, most Apollo a Lužný most. Za projekčnú činnosť v mostnom staviteľstve sme získali ocenenia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Uvediem Európsku cenu a cenu Americkej spoločnosti stavebných inžinierov za most Apollo, ceny slovenského komitétu FIB za Estakádu nad motokrosovým areálom v Sverepci, za tunel Sitina a Most Monoštor. Minulý rok sme boli ocenení Federáciou FIB Special mention price za most nad veslárskou dráhou na diaľnici D4. Nemôžem nespomenúť ani dva ukončené
PPP projekty. Prvým bola rýchlostná cesta R1 v okolí Nitry a Banskej Bystrici a druhým projektom bola diaľnica D4 okolo Bratislavy a rýchlostná cesta R7 od Bratislavy po Holice. S hrdosťou môžem vyhlásiť, že oba náročné projekty sme úspešne zvládli nielen k spokojnosti investorov, ale podľa ohlasov aj širokej verejnosti.

Spoločnosť tvoria predovšetkým ľudia. Čo pre Vás znamenajú Vaši projektanti?

Sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie. V časoch najväčšej expanzie sme zamestnávali okolo 900 ľudí, dnes je tento počet zredukovaný na 200 zamestnancov. Ich práca je zložitá a namáhavá. Nároky objednávateľov sa neustále zvyšujú, vyžadujú kvalitne odvedenú prácu a rovanko ako žijeme „rýchlejšie“,
tak aj termíny spracovania projektov sa oproti minulosti skracujú. Toto všetko sa premieta do tlaku, ktorému sú naši projektanti vystavení. A veľakrát sa ich práca nekončí v pracovnom čase. Nosia si svoju prácu v hlave aj domov, podvedome si premietajú, čo všetko ešte musia urobiť, zabezpečiť, skoordinovať,
aby projekt kontinuálne pokračoval bez komplikácií až do úspešného odovzdania objednávateľovi. Možno toto sú dôvody, pre ktoré v poslednom období evidujeme menšie počty študentov hlásiacich sa a končiacich na univerzitách technického zamerania. Musím priznať, že pociťujeme problém omladzovať náš kolektív. Hotoví ľudia na trhu práce nie sú a nechceme ísť cestou preťahovania ľudí konkurenčným firmám. Snažíme sa naberať mladých ľudí priamo zo škôl a tých si chceme vychovať s pomocou starších a skúsených projektantov. Už počas štúdia ponúkame záujemcom brigády, pracovné štipendiá a zúčastňujeme sa „kariérnych dní“ na STU s cieľom oboznámiť študentov s našou prácou. Veríme, že naša snaha bude do budúcnosti úspešná.

Kľúčovou súčasťou nášho príbehu sú naši projektanti. Spoločnosť DOPRAVOPROJEKT mala šťastie v tom, že v každom období tu boli kolektívy, ktoré boli oddané a zapálené pracovať pre firmu. Boli ochotné sa vzdelávať a profesijne napredovať, aby držali krok s dobou, s čoraz väčšími nárokmi na profesionalitu a kvalitu. Mnohokrát neváhali pracovať po pracovnom čase a po víkendoch na úkor svojho voľného času a vlastnej rodiny. Vďaka nim, vďaka ich neúnavnej práci, odhodlaniu a lojalite je DOPRAVOPROJEKT tým, čím je dnes. Uznávanou spoločnosťou, v ktorej sa všetci s hrdosťou môžeme obzrieť na to, čo sme dosiahli, a vždy máme motiváciu dosiahnuť ešte viac.

V čom vidíte Vaše prednosti oproti iným spoločnostiam a v čom ste zaujímaví pre investorov?

Možno preto, že skôr ako za zvýšeným obratom sa ženieme za kvalitou splnením požiadaviek. Ďalej chceme prepojiť projektovanie v BIM a digitalizáciu s projektovým riadením stavieb, kontrolingom a vecnými a finančnými harmonogramami. Chceme sa venovať optimalizácii projektov a schopnosti ju spočítať a preukázať tým, že naše riešenia prinesú do budúcnosti investorom úspory. A prečo by si nás mali investori vybrať? Pretože sme férová firma a na naše slovo sa možno spoľahnúť. Sme prístupní k rozumnému dialógu, sme ochotní konzultovať a riešiť vzniknuté problémy. Sme féroví nielen k investorom, ale tiež ku krajine, ľuďom a miestam, ktorých sa naša práca dotýka.

Ako vidíte budúcnosť a vízie spoločnosti DOPRAVOPROJEKT?

Aj do budúcnosti je spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s. pripravená na ďalší rast. Náš strategický plán sa zameriava na tri kľúčové oblasti: rozšírenie našej medzinárodnej prítomnosti, posilnenie našich technologických schopností a prehĺbenie nášho záväzku k environmentálnej udržateľnosti. Investujeme do inteligentných technológií vrátane umelej inteligencie a strojového učenia, aby sme mohli predvídať problémy projektov, optimalizovať návrhy a zvyšovať prevádzkovú efektívnosť. Venujeme sa znižovaniu nášho vplyvu na životné prostredie prostredníctvom udržateľných projektových postupov a podpore
zelenej infraštruktúry. Okrem toho zintenzívňujeme naše úsilie, aby všetky naše projekty nielen spĺňali, ale aj stanovovali nové kritériá ekologickej zodpovednosti. To zahŕňa prísne posudzovanie vplyvu na životné prostredie a zavádzanie ekologických technológií od základov. Naším cieľom nie je len zmierňovať
vplyv výstavby na životné prostredie, ale vytvárať projekty, ktoré majú pozitívny vplyv na svoje okolie.

Pri pohľade na uplynulých 75 rokov sme plní hrdosti na naše úspechy a prekážky, ktoré sme prekonali. Najviac nás však motivuje vízia budúcnosti. Ďalšie kapitoly príbehu spoločnosti DOPRAVOPROJEKT budú formované našimi neustálymi inováciami, naším záväzkom k udržateľnosti a našou neochvejnou oddanosťou komunitám, ktorým slúžime. Oceňujeme spoločné úsilie všetkých, ktorí boli doteraz súčasťou našej cesty – našich oddaných zamestnancov, našich dôveryhodných partnerov, verných klientov
a komunity, ktoré nás každý deň inšpirujú k lepším výkonom. Ich podpora a spolupráca sú pre nás nenahraditeľné.

Svet sa neustále mení a my s ním. Naše odhodlanie byť inovatívni a prispôsobiť sa novým výzvam zostáva neochvejné. Verím, že spoločne môžeme čeliť budúcim výzvam s rovnakým elánom a zanietením, s ktorým sme čelili tým minulým.

V apríli 2019 rozšírili rady zamestnancov spoločnosti DOPRAVOPROJEKT a. s. špecialisti na tunely a podzemné staviteľstvo, a tak poskytované projektové činnosti v oblasti projektovanie tunelov a podzemných stavieb zabezpečuje vlastnými kapacitami.

Zároveň dostala aj cenu Ministerstva dopravy a výstavby SR za celospoločenský prínos. Výsledky súťaže zverejnil jej organizátor Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia po vyhlásení ocenených stavieb v rámci 39. veľtrhu stavebníctva Coneco a 28. veľtrhu energetickej efektívnosti Racioenergia v bratislavskej Inchebe.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) odovzdala vyše štvorkilometrový žilinský úsek D3 do užívania vlani v decembri, zmluvná cena prác dosiahla 254,9 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Hlavným zhotoviteľom stavby bolo združenie spoločností Eurovia SK, a. s. (líder), Hochtief CZ, a. s., a SMS, a. s. Výstavba D3 trvala tri a pol roka od leta 2014. Súčasťou úseku je tunel Považský Chlmec v dĺžke 2,2 kilometra, dve rúry s dvoma pruhmi v každom smere sa razili štrnásť mesiacov. Estakáda nad vodnou nádržou Hričov má takmer 1,5 kilometra a ďalšia za tunelom zhruba štyristo metrov. Autormi architektonického riešenia diaľnice sú Branislav Juhás, Pavel Sliwka a Libor Mařík, projektantom architektonickej časti je spoločnosť Dopravoprojekt, a. s., a rozhodujúcej odbornej časti okrem nej aj Hochtief CZ.

Osemčlenná odborná porota udelila spolu dvanásť cien, okrem hlavnej šesť cien vyhlasovateľov súťaže, dve ceny za celospoločenský prínos a tri nominácie na hlavnú cenu. Predsedom poroty, ktorej členov nominovali vyhlasovatelia súťaže, bol zástupca vedenia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Ján Majerský.

Nomináciu na hlavnú cenu bez poradia popri úseku D3 v Žiline získali aj stavba bytového domu Nová Terasa 2 v Košiciach (stavebník Penta Real Estate, s. r. o., náklady 15 mil. eur bez DPH) a budova UNIQ v Bratislave (Cresco Group, a. s., 19 mil. eur bez DPH). Nová Terasa 2 získala aj cenu Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. – Bytový dom roka, zhotoviteľmi boli HS HSV, s. r. o., MV staving, a. s. a ďalší. UNIQ dostal cenu Stavebnej fakulty STU v Bratislave za uplatnenie vedy a techniky v realizácii, hlavným zhotoviteľom bola spoločnosť Chemkostav, a. s.

Ďalšia stavba NDS, úsek D3 Svrčinovec – Skalité, získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie. Projektantom úseku bol Dopravoprojekt, hlavným zhotoviteľom združenie na čele so spoločnosťou Váhostav – SK, a. s. Výstavba úseku D3 (vyše 12 km) na Kysuciach a v polovičnom profile trvala od októbra 2013 do septembra 2017, do užívania bol odovzdaný spolu s úsekom Svrčinovec – hranica SR a Poľska (3 km). Zmluvná cena predstavovala 329,9 mil. eur bez DPH, na úseku sú jednorúrové tunely Poľana (900 metrov) a Svrčinovec (445 metrov).

Cena Únie miest Slovenska za celospoločenský prínos patrí stavbe Terminal Vlak-Bus-Shopping v Banskej Bystrici (stavebník Primum, s. r. o., náklady 25 mil. eur bez DPH, hlavný zhotoviteľ Trilaug, s. r. o.). Cena Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska za vysokú kvalitu realizácie pripadla stavbe Eperia Shopping Mall v Prešove (Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky, a. s., 50 mil. eur bez DPH, Keraming, a. s.).

Cenu Technického a skúšobného ústavu stavebného za použitie progresívnych stavebných výrobkov získala stavba doprava a skladovanie slinku v cementárni Ladce (Považská cementáreň, a. s., 17,5 mil. eur bez DPH, Montáže Trenčín, a. s., Tažené konstrukce, s. r. o., a ViON, a. s.). Cenu Vydavateľstva EUROSTAV, s. r. o., za architektonické riešenie dostal obytný súbor Park Anička v Košiciach (MM Invest Košice, s. r. o., 11 mil. eur bez DPH, Betpres, s. r. o.). Cena verejnosti na základe hlasovania na internete patrí stavbe sídla spoločnosti PDP, s. r. o., v Nitrianskych Sučanoch. Investor realizoval stavbu za 550 tis. eur bez DPH. Hlasovanie o tejto cene sa konalo deviatykrát na portáli zoznam.sk, ocenená stavba získala 3 785 zo 42 578 hlasov.
Súťaž Stavba roka sa vyhlasuje každoročne na podporu kvality komplexnej realizácie stavebného diela ako súčasť uceleného systému zabezpečovania kvality vo výstavbe a stavebníctve s cieľom dosiahnutia európskych štandardov v reálnom čase. Jedným z gestorov tohto systému je Ministerstvo dopravy a výstavby SR a garantmi kvality jeho realizácie sú Slovenská komora stavebných inžinierov a Slovenská komora architektov.

Celoštátnu súťaž Stavba roka organizuje Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia – za účelom podpory kvality výstavby na Slovensku. Medzi vyhlasovateľov súťaže dlhodobo patrí aj Slovenská komora stavebných inžinierov. „Primeraná kvalita projektov je nevyhnutnou podmienkou primeranej kvality výsledného produktu – stavby. Zodpovednosť za kvalitu zhotovovanej stavby nesie nielen realizátor, ale aj projektant. Preto sa chceme podieľať na aktivitách, ktoré prispievajú k propagácii kvalitných stavebných diel,“ povedal prof. Vladimír Benko, predseda SKSI.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité
Porota udelila celkovo 12 cien, vrátane hlavnej ceny, na základe technickej dokumentácie predloženej prihlasovateľom a na základe obhliadky každej stavby in situ. Za vyhlasovateľa súťaže – SKSI bol súčasťou 8-člennej odbornej poroty Ing. Anton Vyskoč, podpredseda SKSI.
Jednou z udelených cien počas slávnostného galavečera Stavba roka 2017 bola cena SKSI za projektové riešenie. Tú si v tomto ročníku súťaže odniesol úsek diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité
vedie v hlbokých zárezoch masívu hrebeňa Valy na rozsiahlych mostných objektoch, medzi ktorými je v súčasnosti aj najvyšší most v strednej Európe. Celkovo sa tu nachádza 7 mostných objektov na obslužných komunikáciách a 17 mostných objektov na diaľnici, vrátane križovatky Svrčinovec. Stavba tunelov Poľana a Svrčinovec sa realizovala v polovičnom profile. Razenie tunelov bolo realizované technológiou RNTM. Riadiaci systém tunela zabezpečuje úplnú kontrolu nad všetkými procesmi technologického vybavenia. Hlavné operátorské pracovisko má dohľad nad celým úsekom D3.

„Porota ocenila najmä projektové riešenie stavebného diela v náročnom teréne, zo stavebného i dopravného hľadiska, ako aj náročné technické riešenie mostov a tunelov. Optimálne ekonomicky efektívne použitie progresívnych stavebných materiálov a technológií a citlivé zakomponovanie celého úseku do urbanistickej štruktúry územia so zachovaním kontinuity k okolitým stavbám,“ komentoval rozhodnutie poroty Anton Vyskoč.
Prestížne podujatie

Účastníkmi slávnostného odovzdávania cien Stavba roka 2017, ktoré sa konalo 11. apríla, boli významné osobnosti verejného, politického a spoločenského života, akademickej obce, ale predovšetkým tí, ktorým bol tento slávnostný večer určený, architekti, projektanti, zhotovitelia, stavebníci, developeri.

Hlavnú cenu – titul Stavba roka 2017 získala diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). V online hlasovaní udelila cenu aj široká verejnosť sídlu spoločnosti PDP, s. r. o., v Nitrianskych Sučanoch.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité
Autor architektonického riešenia: Ing. Ľubica Cigerová
Projektant v postavení hlav. projektanta: DOPRAVOPROJEKT, a. s., Hlavný inžinier projektu: Ing. Ľubica Cigerová

Hlavný zhotoviteľ: Združenie „D3 Svrčinovec – Skalité“, VÁHOSTAV-SK, a. s. – vedúci člen združenia

Hlavný stavbyvedúci: Ing. Peter Ferianec

Stavebník: Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

Technický dozor: Združenie firiem Bung Slovensko, s. r. o., Amberg Engineering Slovensko, s. r. o., Infraprojekt, s. r. o.

Celkové investičné náklady (bez DPH): 329,9 mil. eur
Doba výstavby: 10/2013 – 09/2017