Projekt navrhuje podzemnú železničnú stanicu integrujúcu prevádzku medzinárodných, vnútroštátnych, regionálnych ako aj mestských vlakov, ktoré budú súčasťou systému MHD v dopravnom uzle námestia Trnavské mýto.
Železničná stanica Bratislava filiálka je navrhnutá v území nefunkčného koľajiska pôvodnej železničnej stanice. Dominantná hmota hlavného vstupu do stanice je navrhnutá v mieste súčasného parkoviska Domu odborov na Trnavskom mýte – čo najbližšie k zastávkam MHD. Ďalšie vstupy sú orientované do predpokladaných komunikačných prepojení v území. Riešenie ponecháva na povrchu rezervy vo forme zelených pásov, aby sa nezamedzilo budúcemu urbanistickému rozvoju územia.
Stanica je situovaná na priamom úseku železničnej trate. Má päť koľají a dve ostrovné nástupiská s dĺžkou nástupnej hrany 400 m, šírka nástupiska – 11,66 m. Stanica má štyri podzemné a jedno nadzemné podlažie. V najnižšom podlaží sú technické priestory, Nástupiská a koľajisko sú na 3. podzemnom podlaží. Zvislé komunikácie sú riešené ako chránené únikové cesty výťahmi, trojicami eskalátorov, prípadne schodiskom a eskalátorom. 2. podzemné podlažie má výlučne technický charakter a tvoria ho priebežné VZT odsávacie kanály, ktoré sú prístupné len pre potreby revízie a údržby. V 1. podzemnom podlaží je hlavná centrálne umiestnená staničná hala. Na tomto podlaží sa nachádzajú priestory prístupné verejnosti, priestory vybavenia stanice, sociálne priestory, technické priestory, priestory pošty a priestory policajného oddelenia sú situované po bokoch pozdĺž stanice. Komunikačné plochy vertikálnych komunikácií a verejné priestory tvoria hlavný priestor staničnej haly priebežnej po celej dĺžke stanice. Na halu nadväzujú čakacie priestory a služby pre cestujúcich. V južnej časti staničná hala v úrovni 1. podzemného podlažia prechádza pod Kukučínovou ulicou do priestoru hlavného vstupu na námestí Trnavské mýto. Na úrovni terénu sa nachádzajú tri hlavné vstupné vestibuly. Ďalšími nadzemnými objektmi sú vyústenia únikových komunikácií a evakuačných výťahov a vetracie objekty jednotlivých vyústení odvodov dymu a tepla požiarnej vzduchotechniky a pod.
Architektonický koncept vnútorných priestorov stanice je zameraný na zabezpečenie jasného a prehľadného pohybu cestujúcich vo všetkých verejných priestoroch od predstaničného priestoru po nástup do vlaku a naopak od výstupu z vlaku po výstupy do jednotlivých lokalít v území. Tejto základnej podmienke je prispôsobené dispozičné riešenie služieb pre cestujúcu verejnosť, informačný systém zahrňujúci informácie o vlakoch, nadväzujúcej MHD a službách poskytovaných v stanici a jej záujmovom území ako aj exteriérové vstupy.
Nová hala opráv bude umiestnená v jestvujúcom areáli železničnej stanice Nové Zámky. Hala opráv európskych železničných koľajových vozidiel bude slúžiť na vykonávanie opráv a údržby železničných koľajových vozidiel v rozsahu opráv a umývania skupín a agregátov vlakových vozidiel,elektronického váženia, povrchovej úpravy vozidiel, skúšok VN komponentov vozidiel a pod.
V súčasnosti v opravovni koľajových vozidiel v Nových Zámkoch nepostačujú opravárenské kapacity pre opravy zvýšeného počtu nových motorových a elektrických jednotiek – osobných súprav a osobných vozňov ZSSK. Jestvujúce koľajové zariadenia, vetvenia a napojenia už nezodpovedajú dnešnému štandardu a vek niektorých sa odhaduje na cca 40-50 rokov. Preto sa stavebník rozhodol inovovať opravárenskú základňu a postupne pristúpiť k výstavbe nových priestorov haly opráv železničných koľajových vozidiel a s tým súvisiacim novým koľajovým napojením a rozvetvením a zaústením do jestvujúcich koľají ako aj novým spojením z koľajiskom technicko-hospodárskej údržby (prvá etapa stavby – THU Nové Zámky). Nové priestory majú slúžiť na opravy ŽKV nie len z oblasti Nových Zámkov, ale aj z oblasti Humenného, Zvolena a Žiliny.
Celé koľajisko v tvare a usporiadaní ako je dnes sa znesie. Na jeho mieste je navrhnutá hala opráv s dĺžkou takmer 250 m (dlhšia časť haly) a cca 160 m (kratšia časť). Vymení sa a nanovo sa vybuduje železničný zvršok, ekologicky sa zneškodní staré koľajové lôžko, vzhľadom na neúnosné podložie sa v stavbe počíta s novým železničným spodkom. Súčasťou stavby je aj rekonštrukcia úrovňového priecestia a priľahlých úsekov vnútroareálovej komunikácie a prekládky inžinierskych sietí z dôvodu zmeny usporiadania a konfigurácie koľajiska, ktorého návrh bol na niektorých miestach limitovaný stiesnenými pomermi pri napojení do jestvujúceho koľajiska a nového koľajiska THU Nové Zámky, ako aj novej haly opráv.
Dopravno-urbanistická štúdia bola v súlade s § 4 ods.1 stavebného zákona spracovaná pre účely:
riešenia špecifických územno-technických, dopravných a urbanistických problémov vo vymedzenom území dotknutom prepojením železničných koridorov a riešenými železničnými stavbami,
zosúladenia koncepcie riešenia dopravy podľa platnej ÚPD a ÚPP v Bratislave s investíciou nového koľajového prepojenia železničných koridorovna území Bratislavy v zmysle medzinárodných dohôd TEN-T,
overenia a zdokumentovania územno – technických súvislostí a dopadov vyplývajúcich z navrhovanej koncepcie riešenia železničnej dopravy v rámci projektu TEN-T, a vplyvu na dopravný systém mesta a na priestorové usporiadanie a funkčné využitie súvisiaceho územia,
spodrobnenia dopravného a urbanistického riešenia celomestskej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou jeÚPN hl. m. SR Bratislavy,
vypracovania podkladu pre spracovanie návrhu zmien a doplnkov platnej celomestskej územnoplánovacej dokumentácie,
spracovania podkladu pre územné rozhodovanie a usmerňovanie investičnej činnosti vo vymedzenom území.
určenia prepravných vzťahov medzi:
železničnými stanicami a zastávkami vybudovanými na navrhovanom prepojení
stanicami nosného systému MHD vo vymedzenom území
NS MHD a jednotlivými subsystémami doplnkovej MHD.
Vypracovaná štúdia potvrdila možnosť a vhodnosť implementácie projektu TEN-T č. 17 do hlavného mesta SR a vypracovala podklad pre jeho premietnutie do územného plánu Bratislavy formou zmien a doplnkov. Definovala v rámci ZaD verejnoprospešné stavby pre realizáciu projektu TEN-T.
Z riešení v dopravno-urbanistickej štúdii vyplynuli požiadavky na technické riešenie NS-MHD trasa B v úsekuBosákova – Janíkov dvor. Hlavné mesto pripraví električkovú trať rozchodu 1000 mm pre úsek Šafárikovo námestie – Starý most – Bosákova ulica. V úseku Bosákova ulica – Janíkov dvor sa vybuduje združenou investíciou Železníc Slovenskej republiky a Bratislavy duálny systém rozchodu 1000 mm a 1435 mm. Železnice pripravia železničné prepojenie TEN-T koridorov, vrátane stanice a zastávok na spoločnej trase, a tiež tunel popod Dunaj. Na petržalskom brehu Dunaja sa koľaje budú rozvetvovať a zároveň sa oddelí železničná trať a trasa B NS MHD.
Projekt rieši výstavbu nových železničných zastávok v úseku Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica. Novo navrhované zastávky sú TIOP č. 1 Devínska Nová Ves zastávka, TIOP č. 2 Bratislava – Lamačská brána a TIOP č. 3 Bratislava – Patrónka. Riešené zastávky budú súčasťou IDS pre Bratislavu a priľahlé regióny. V rámci zastávok budú na jestvujúcej trati vybudované nové nástupiská, komunikácie pre bezbariérový prístup, prevádzkové súbory a stavebné objekty súvisiacej železničnej infraštruktúry a ďalšie objekty vyvolaných investícií. Dĺžka nástupištných hrán v každej zastávke je 180 m. Bezbariérový prístup na nástupiská je zabezpečený osobnými výťahmi. V rámci stavby sú budované protihlukové steny zmierňujúce negatívne účinky hluku. Pri TIOP č. 1 a TIOP č. 3 sú vybudované, resp. zrekonštruované zastávky MHD. Pri TIOP č. 2 je vybudované záchytné parkovisko.
Preložka celoštátnej jednokoľajnej železničnej trate České Velenice – Plzeň v 1,35 km dlhom úseku južne od Českých Budějovic je vyvolaná výstavbou diaľnice D3 v časti Hodějovice – Třebonín s presahom do úseku Úsilné – Hodějovice. Preložkou trate sa uvoľní priestor pre vybudovanie mimoúrovňovej križovatky (MÚK Hodějovice) s jej komplikovaným výškovým usporiadaním. Trať v novej polohe je navrhnutá na parametre novostavby, zvýši sa traťová rýchlosť z 90 km/h na 100 km/h a výhľadovo na 120 km/h. Navrhuje sa jednostranne sklonená zemná pláň a aj pláň železničného spodku, pre založenie násypov na málo únosnom, prevažne ílovitom a piesčitom podloží, sa použije kombinácia štrkových pilót a konsolidačnej vrstvy. Na preklenutie diaľnice slúži 3-poľový 125 m dlhý železničný most s rozpätím stredného poľa 70 m. Súčasťou projektu je rekultivácia opustenej železničnej trate a navrátenie reliéfu terénu do pôvodného stavu.
Projekt riešivýstavbu garáže pre historické dreziny s funkciou výstavného priestoru a priestoru pre údržbu exponátov. Objekt je situovaný v pamiatkovej zóne „Areál RD Bratislava – východ“. Garáž na prízemí pozostáva z garážového – výstavného priestoru s troma funkčnými koľajami a s jednou výstavnou koľajou. Na prízemí sa nachádza tiež príručná dielňa pre údržbu exponátov. Z dielne vedie schodisko do podkrovia s priestorom údržby exponátov. Garáž pre dreziny bude slúžiť v rámci koncepcie Slovenského národného železničného parku aj ako výstavný priestor prístupný pre verejnosť. V rámci prevádzky sa funkčné dreziny z garáže na trať dostanú vysunutím z garáže po kolmej koľaji a otočením na prevádzkovú koľaj. Prevádzka v dielni bude občasná, podľa potrieb v závislosti od vystavovaných exponátov. V rámci návrhu stavby bolo nutné rešpektovať náročné požiadavky pamiatkového úradu.