Účelom verejnej anonymnej súťaže návrhov vyhlásenej Mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto bolo získať návrh architektonicko-urbanistického riešenia verejných priestorov Šafárikovo námestie a Fajnorovo nábrežie v Bratislave, ako kontaktné priestory vo väzbe na trasu realizovanej električkovej radiály do Petržalky (Štúrova ulica – Šafárikovo námestie – Bosákova ulica) v lokalite Bratislava – Staré Mesto.
Súťažný návrh spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s. a kolektív v priestore Šafárikovo námestie sa nesnaží slepo či fyzicky prvoplánovo odkazovať na každý míľnik histórie, no vytvára tzv. „white cube“, kde odkaz histórie a jeho vnímanie v prítomnom momente je ponechaný na kurátora, dramaturga či samotného účastníka prežívajúceho genius loci v špecifickom úseku času. Návrh rieši súčasnú nevyhovujúcu fragmentáciu plôch radikálne. Diagonálne je umiestnená nová ucelená trávnatá plocha, ktorá celý priestor zjednocuje, robí ho čitateľným a flexibilným. Návrh spevnených plôch tvorí rámec na rozmiestnenie funkcií – športové aktivity, drobné funkcie, relax, komunikácia, usporiadanie trhov, divadelných či hudobných podujatí. Roh pri Štúrovej ulici je akcentovaný novostavbou kultúrneho charakteru s kaviarňou v prízemí.
V priestore Fajnorovho nábrežia je riešený najzásadnejší problém – návrh prepojenia Šafárikovho námestia s nábrežím, navrhnuté je nové usporiadanie Gondovej ulice pre peší pohyb, oddychovú časť so stromoradím a cyklistickú trasu. Pozdĺžna os nábrežia nadväzuje na smer toku rieky, akcent tvorí napravo pamätník starého mosta a naľavo povrchová fontána. Popri protipovodňovom múre je navrhnutý výbeh pre psov, od Gondovej smerom k osobnému prístavu je priestor rozdelený na dve časti, ktoré sú delené sedením. Popod protipovodňový múr sa tiahne časť, ktorá je vyhradená pre mobilné „street food“ prevádzky. Hlavný priestor je venovaný multifunkčnému otvorenému priestoru, vhodného na organizáciu podujatí hudobného či kultúrneho charakteru.
Návrh vychádza z vytvárania lokálnych centier s polyfunkciou a s vytvorením mestských spoločenstiev (komunít) s pešou dochádzkou do 10-15 min. okolo električkovej osi v Petržalke, definovanej územnoplánovacou dokumentáciou. V návrhu sú uplatnené hlavné zásady:
os električky spája navrhované lokálne centrá, s dochádzkou do 10-15 min. chôdze
striedanie zastavaného územia – lokálnych centier a nezastavaného územia – kompaktných parkov vytvára pravidelný rytmus v priestore osi Petržalky,
pozdĺž Chorvátskeho ramena je navrhnutý líniový park s bezbariérovými pešími a cyklistickými trasami v zeleni, ktoré vytvárajú kontinuálne prepojenie „OD DUNAJA K DUNAJU“ cez celú Petržalku,
komunikácia pozdĺž električky je prerušená v častiach nezastavaného územia,
Navrhované polyfunkčné, lokálne centrá pozdĺž električky by sa mali v budúcnosti stať zárodkami – epicentrami ďalšieho rozvoja, budú základom účinného a trvalo udržateľného využívania zdrojov s vytvorením kompaktnej štruktúry osídlenia.
Zásady funkčného využitia:
horizontálnym aj vertikálnym miešaním funkcií vytvoriť rôznorodé urbanistické štruktúry s možnosťou vytvorenia nových pracovných príležitostí, služieb a bývania, ako aj voľnočasových, športových i kultúrnych aktivít s optimálnym napojením na MHD, pešie a cyklistické koridory
umožniť doplnenie mestskej časti Petržalka o nové formy bývania v prepojení na prácu a rekreáciu
Prepojením jednotlivých systémov dopravy, vytvorením optimálnych prestupových bodov je navrhnuté trvalo ekonomicky a ekologicky udržateľné dopravné riešenie založené na priorite mestskej hromadnej dopravy s podporením pešej a cyklistickej dopravy.
Zásady návrhu dopravy:
električková (koľajová) doprava vytvára priame severo – južné prepojenie s centrom mesta cez Starý most,
priama – rýchla kolesová doprava je vedená radiálami,
autobusová doprava vytvára priečne prepojenia, východno-západnú obslužnosť územia a napojenie autobusovej dopravy na električkovú dopravu, ktorá bude v riešenom území nosná,
v blízkosti lokálnych centier, kde je paralelne vedená električková trať a automobilová komunikácia,
cyklistická a pešia doprava -prepája verejné priestory, cyklistická aj pešia doprava pozdĺž Chorvátskeho ramena sú trasované ako kontinuálne prepojenie centrálnym územím Petržalky,
statická doprava je riešená v podzemí pod objektmi a samostatnými objektmi nadzemných garáží v takom rozsahu, aby sanovala aj nedostatok parkovacích miest v kontaktnom území.
V návrhu priestorových vzťahov je uplatnený princíp jasne diferencovaných mestských priestorov s členením na priestory súkromné, polosúkromné, poloverejné a verejné s možnosťou užívania odlišnými záujmovými skupinami podľa veku a podľa aktivít. Priamo v riešenom území boli v priestore Chorvátskeho ramena medzi lokálnymi centrami navrhnuté 4 mestské parky a bola posilnená líniová zeleň priamo popri ramene s predĺžením v severnej časti cez širšie koncipované premostenie Einsteinovej až k Dunaju a Sadu Janka Krála, aby kontinuálne prepájala územie Petržalky formou Líniového parku prírodného prostredia vody a zelene „OD DUNAJA K DUNAJU“.
Projekt rieši urbanisticko-architektonický návrh rekreačného areálu s aquaparkom, hotelom s kongresovým centrom a alternatívnym ubytovaním a s wellness centrom. Rekreačný areál zahŕňajúci aj jestvujúce kúpalisko je situovaný v prírodnom prostredí sídla Kováčová. Navrhované riešenie umožňovalo budovanie areálu v etapách. Súčasťou návrhu bolo aj riešenie statickej dopravy pri vstupnom objekte do areálu a pri hotelovej časti. Areál je členený na časť s letnou prevádzkou v priestoroch pôvodného kúpaliska a na časť s celoročnou prevádzkou pri hotelovej a kongresovej časti s wellness centrom. V celom areáli sú situované plochy pre rôzne športové aktivity. Riešenie využíva konfiguráciu terénu na osadenie prvkov aquaparku a komponovanie hmôt riešených objektov. Do celkového riešenia areálu návrh zapája aj jestvujúci termálny vrt a pamätník SNP.
Cieľom urbanistickej štúdie bolo preveriť potenciál širšieho územia areálu bývalej železničnej stanice Bratislava Filiálka vo väzbe na novonavrhovanú podzemnú rovnomennú železničnú stanicu, ktorá je súčasťou Projektu TEN-T č. 17 a výhľadovej stanice budúceho nosného systému MHD (metra). Riešenie funkčného využitia územia uvažovalo s administratívou, občianskou vybavenosťou v rozsahu obchody, služby, šport, kultúra, voľný čas, s bývaním a riešením statickej dopravy. Navrhované funkcie boli riešené s prepojením na spomínanú železničnú stanicu. Riešené územie bolo rozdelené do štyroch blokov. Pre každý blok je charakteristická iná hmotovo-priestorvá štruktúra vychádzajúca z daností pozemku, možností dopravného napojenia, svetlotechnických podmienok a z rešpektovania podzemných a nadzemných zariadení ŽSR.
Dopravno-urbanistická štúdia bola v súlade s § 4 ods.1 stavebného zákona spracovaná pre účely:
riešenia špecifických územno-technických, dopravných a urbanistických problémov vo vymedzenom území dotknutom prepojením železničných koridorov a riešenými železničnými stavbami,
zosúladenia koncepcie riešenia dopravy podľa platnej ÚPD a ÚPP v Bratislave s investíciou nového koľajového prepojenia železničných koridorovna území Bratislavy v zmysle medzinárodných dohôd TEN-T,
overenia a zdokumentovania územno – technických súvislostí a dopadov vyplývajúcich z navrhovanej koncepcie riešenia železničnej dopravy v rámci projektu TEN-T, a vplyvu na dopravný systém mesta a na priestorové usporiadanie a funkčné využitie súvisiaceho územia,
spodrobnenia dopravného a urbanistického riešenia celomestskej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou jeÚPN hl. m. SR Bratislavy,
vypracovania podkladu pre spracovanie návrhu zmien a doplnkov platnej celomestskej územnoplánovacej dokumentácie,
spracovania podkladu pre územné rozhodovanie a usmerňovanie investičnej činnosti vo vymedzenom území.
určenia prepravných vzťahov medzi:
železničnými stanicami a zastávkami vybudovanými na navrhovanom prepojení
stanicami nosného systému MHD vo vymedzenom území
NS MHD a jednotlivými subsystémami doplnkovej MHD.
Vypracovaná štúdia potvrdila možnosť a vhodnosť implementácie projektu TEN-T č. 17 do hlavného mesta SR a vypracovala podklad pre jeho premietnutie do územného plánu Bratislavy formou zmien a doplnkov. Definovala v rámci ZaD verejnoprospešné stavby pre realizáciu projektu TEN-T.
Z riešení v dopravno-urbanistickej štúdii vyplynuli požiadavky na technické riešenie NS-MHD trasa B v úsekuBosákova – Janíkov dvor. Hlavné mesto pripraví električkovú trať rozchodu 1000 mm pre úsek Šafárikovo námestie – Starý most – Bosákova ulica. V úseku Bosákova ulica – Janíkov dvor sa vybuduje združenou investíciou Železníc Slovenskej republiky a Bratislavy duálny systém rozchodu 1000 mm a 1435 mm. Železnice pripravia železničné prepojenie TEN-T koridorov, vrátane stanice a zastávok na spoločnej trase, a tiež tunel popod Dunaj. Na petržalskom brehu Dunaja sa koľaje budú rozvetvovať a zároveň sa oddelí železničná trať a trasa B NS MHD.