Rekonštrukcia kaštieľa Rusovce vrátane priľahlého areálu

Posted by & filed under .

Areál národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Rusovce sa nachádza v mestskej časti Bratislava Rusovce v zastavanom území obce.

Projektová dokumentácia rieši komplexnú rekonštrukciu a obnovu historického objektu kaštieľa a priľahlého parku v určenom rozsahu. Navrhnutý je samostatný uzavretý a oplotený areál o rozlohe 3,7 ha s objektom kaštieľa v centre dispozície.

Kaštieľ má po návrhu komplexnej pamiatkovej rekonštrukcie, sanácii a po zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej spoločenskej úrovni, významné medzinárodné návštevy, organizáciu seminárov za účasti najvyšších ústavných činiteľov.

Vnútorné priestory kaštieľa okrem podkrovia budú riešené ako účelové a reprezentačné. Technické a technologické zázemie bude situované v technicko prevádzkovom objekte a trafostanici s náhradným zdrojom, ktoré sú situované mimo plochu kaštieľa ako výlučne podzemné objekty, ktoré nerušia priehľady z okolia na kaštieľ.

V rámci obnovy kaštieľa boli súčasťou projektových prác aj špecifické časti dokumentácie – podchytenie základov, sanácia drevených stropov, opatrenia na odstránenie drevokazných húb, výmena poškodených prvkov krovy, sanácia zavlhnutého muriva. Veľký rozsah dokumentácie sa zaoberá návrhom na reštaurovanie, vybavenie priestorov mobiliárom.

Zrekonštruovaná existujúca vrátnica a nový objekt vstupného pavilónu budú slúžiť na zabezpečenie špeciálneho režimu vstupu osôb a tovarov z hľadiska bezpečnosti a ochrany osôb a majetku.

V rámci stavby budú obnovené spevnené plochy v potrebnom rozsahu a vydláždené komunikácie. Priľahlá časť záhrad a parku bude revitalizovaná a obnovená do podoby v zmysle historických fotografií. Novým prvkom bude oplotenie s presklenou transparentnou výplňou oddeľujúcou areál od verejnej časti parku.

Rekonštrukcia a preložka cesty III/50310 (Obchvat obce Rohožník)

Posted by & filed under .

Technická špecifikácia:

Účelom stavby je rekonštrukcia cesty III/1113 v jestvujúcom koridore, s optimalizáciou smerového a výškového vedenia, z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy. Hlavným účelom je vybudovanie kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty pre potreby regionálnej dopravy, najmä nákladnej. Existujúca cesta III/1113 nevyhovuje dnešnému dopravnému zaťaženiu na tejto ceste z hľadiska technického, stavebného a z hľadiska šírkového usporiadania. Cesta III/1113 je strategickým napojením na ostatnú cestnú sieť pre viaceré výrobné závody spoločností pôsobiace v oblasti.

Vybudovanie cesty v kategórii C9,5/80 v optimálnej trase z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy, ako aj z hľadiska vplyvu výstavby a prevádzky na obyvateľstvo a prírodné prostredie. Hlavným účelom je výstavba kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty, ktorá preberie všetku tranzitnú a regionálnu, najmä nákladnú dopravu. Existujúca cesta III/1113, po odľahčení od nákladnej dopravy, bude plniť funkciu miestnej komunikácie, v prípade potreby ako súbežná cesta v prípade nepredvídaných udalostí na preložke. Záujmové územie preložky cesty III/1113 sa nachádza prevažne vo Vojenskom obvode Záhorie a sčasti vedie po poľnohospodárskych pozemkoch.

DOPRAVOPROJEKT, a.s. spracoval aj dokumentáciu pre územné rozhodnutie (02/2013) a dokumentáciu na stavebné povolenie (05/2013)

Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Lovinobaňa, Tomášovce

Posted by & filed under .

Jedným z podkladov pre vypracovanie projektovej dokumentácie v záujmovom úseku bola Dokumentácia pre územné rozhodnutie R2 Kriváň – Lovinobaňa, Tomášovce, ktorú vypracoval Dopravoprojekt a.s., Bratislava, 04/2010. Ďalšie podklady tvorili projektové dokumentácie predchádzajúceho (R2 Pstruša – Kriváň, DSP, DRS, DP, AD) a nasledujúceho úseku (R2 Tomášovce – Ožďany, DUR), ktorej spracovateľom bola tiež spoločnosť Dopravoprojekt, a.s.

Dotknutý úsek rýchlostnej cesty R2 sa nachádza v okrese Lučenec a prechádza katastrálnymi územiami obcí Mýtna, Divín, Lovinobaňa, Uderiná, Podrečany a Tomášovce.

Rýchlostná cesta R2 začína v dočasnom prepojení R2 s cestou I/16 v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Medzi obcami Mýtna a Divín sa v trase R2 nachádza mimoúrovňová križovatka Mýtna (km 10,500), ktorá po dobudovaní rýchlostnej cesty R2 v úseku Kriváň – Mýtna (úsek vedený Pilianskou dolinou v súbehu s Krivánskym potokom) bude jediným dopravným uzlom medzi MUK Mýtna a výhľadovej MUK Tomášovce. Koniec úseku je situovaný v km 21,760 vo výhľadovej MÚK Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce – Ožďany. Výhľadová MUK Tomášovce je v súčasnosti navrhnutá pre dočasné riešenie zabezpečujúce napojenie rýchlostnej cesty na cestu I/16 pri obci Tomášovce.

Trasa rýchlostnej cesty R2 v záujmovom úseku je vedená nížinou otvárajúceho sa údolia Krivánskeho potoka, v súbehu so žel. traťou Zvolen – Fiľakovo a cestou I/16, pričom obchádza samotnú obec Mýtna z juhozápadu. Po vykrižovaní s cestou I/16 a žel. traťou, pričom rýchlostná cesta je vedená ponad oba dopravné koridory, vchádza trasa do katastra obce Divín. Pre osadenie trasy v dĺžke cca 3,5 km sa javilo ako primerané využitie úzkeho pásu na úpätí pahorkov Divínskeho hája. Bolo to jediné miesto v koridore žel. trate, Krivánskeho potoka a jestvujúcej zástavby s akceptovateľným dopadom na životné prostredie. Dôsledkom umiestenia stavby vznikla potreba na vybudovanie objektov vhodných pre migráciu zveri. Po opustení Divínskeho hája a prekrižovaní širokého údolia Krivánskeho potoka a žel. trate pokračuje trasa severovýchodne od obce Podrečany, v súbehu s cestou I/16 až do konca úseku R2, kde vo vzájomnom krížení vytvárajú dočasné prepojenie – úrovňovú stykovú križovatku s cestou I/16. Toto územie je charakteristické intenzívne obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami.

Rýchlostná cesta R2 Zvolen východ – Pstruša

Posted by & filed under .

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16.5.2017. Uvedený úsek sa nachádza medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A. a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila  zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostného ťahu v smere Trenčín – Prievidza – Zvolen – Lučenec – Košice. Výstavba uvedeného úseku je v súlade so strategickými cieľmi rozvoja diaľničnej a cestnej infraštruktúry SR a vytvára predpoklady pre nadväznú výstavbu rýchlostnej cesty R2 v smere na Lučenec. Do sprejazdnenia úseku bola celá tranzitná doprava v predmetnom území vedená po ceste I/16, ktorá prechádza intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš – časť Pstruša, čo malo negatívny dopad na dopravnú nehodovosť a životné prostredie v ich okolí. Novobudovaná rýchlostná cesta prevzala podstatnú časť tranzitnej dopravy, čím sa výrazne odľahčila cesta I/16 pre účely zdrojovej a cieľovej dopravy. Uvažované dopravné zaťaženie na tomto úseku rýchlostnej cesty predpokladá pri uvedení do prevádzky intenzitu dopravy v profile 13 514 voz/24 hod. a 18 834 voz/24 hod. v roku 2030. Jej dobudovaním sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky v tomto úseku a znížil sa negatívny vplyv dopravy na životné prostredie, ako aj na život obyvateľov priľahlých obcí, čo boli hlavné ciele výstavby.

Úsek má dĺžku 7,850 km. Rozhodujúcimi časťami stavby je okrem samotnej rýchlostnej cesty jedna mimoúrovňová križovatka vrátane privádzača rýchlostnej cesty, zabezpečujúceho prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/16, a 7 mostov. Súčasťou je aj 8 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 3 objekty protihlukových stien s dĺžkou 3,5 km a  4 zárubné múry. Rýchlostná cesta je vybavená cestnou kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok a informačným systémom.

Rýchlostná cesta R2 a súvisiace križovatky – technické riešenie

Navrhovaná stavba je prevažne vedená po južných pahorkovitých svahoch Zvolenskej kotliny a na konci úseku údolím rieky Slatina.  Prechádza katastrami obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš, v prevažnej miere pozemkami intenzívne poľnohospodársky využívanými. Jej začiatok rešpektuje polohu plánovaného obchvatu mesta Zvolen – stavby R2 Zvolen západ – Zvolen východ – v mimoúrovňovej križovatke Zvolenská Slatina. V záreze prekonáva sedlo pahorkatiny nad cestou II/591, ktorú prekrižuje mostom spolu so Slatinským potokom. Zľava obchádza obec Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 400 až 550 m od najbližšej zástavby. V ďalšom vedení trasa pokračuje striedavo v menších zárezoch a násypoch, pričom križuje miestne potoky – Rybný, bezmenný a Vígľašský. V km 2,936  križuje podjazdom cestu preložky III/050 90. Pravostranným oblúkom obchádza zo severu obec Vígľaš vo vzdialenosti 350 až 550 m od najbližšej zástavby. Po prekonaní dvoch zárezových úsekov rýchlostná cesta križuje miestnu komunikáciu v km 5,629. V priamom koncovom úseku obchádza CHA Hrončiačka, križuje potok Hradná, žel. vlečku, žel. trať Zvolen-Fiľakovo, rieku Slatina a v mimoúrovňovej križovatke Pstruša sa napája na vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň.

Úsek R2 Zvolen východ – Pstruša je vybudovaný v návrhovej kategórii R 24,5/120 s asfaltobetónovou vozovkou a spevneným, cementobetónovým stredným deliacim pásom. V strednom deliacom páse sú navrhnuté obojstranné betónové zvodidlá. Celá trasa je striedavo vedená v zárezoch a na násypoch rôznych výšok.  V dôsledku vývoja predchádzajúcich stupňov projektovej prípravy a snahy o minimalizáciu trvalých záberov sú násypy v prevažnej časti budované technológiou vystužených zemných konštrukcií systémom Green Terramesh so sklonom líca 1:1.

Z pohľadu geologickej skladby je horninové prostredie značne heterogénne. Kvartérny pokryv je zväčša zastúpený deluviálnymi sedimentami prezentovanými vrstvami ílov a siltov rôznych mocností, miestami s organickou prímesou. Pod deluviálnym komplexom sú zväčša vrstvy neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov prípadne fluviálno – terasové sedimenty prekrývajúce neogénne podložie. Predkvartérne podložie pod deluviálnym komplexom tvorí zväčša molasová formácia neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov. Tam, kde bola zistená hladina podzemnej vody, táto mala napätý resp. mierne napätý charakter.

Geologická skladba spolu s polohou hladín podzemnej vody si vyžiadala návrh sanačných opatrení smerujúcich k zvýšeniu únosnosti a k urýchleniu konsolidácie podložia.

Na zvýšenie stability zárezových svahov boli na vybraných úsekoch vybudované svahové rebrá.

Ochrana päty násypového telesa v inundačnom území Slatiny a  potoka Hradná proti eróznej činnosti a poškodeniu svahu telesa rýchlostnej cesty pri vybrežení toku je zrealizovaná zo spevnenia päty vystuženého svahu kamenivom  bez zahumusovania na výšku 0,8 m nad úroveň hladiny Q100.

Napojenie na existujúci komunikačný systém zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky:

Mimoúrovňová križovatka „Zvolenská Slatina“ na začiatku úseku je navrhnutá ako trúbkovitá križovatka. Zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov medzi rýchlostnou cestou R2 a  cestou I/16 prostredníctvom privádzača rýchlostnej cesty a okružnej križovatky umiestnenej na ceste I/16 v extraviláne medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou.

V predmetnej stavbe sa nachádza spolu 6 mostných objektov na rýchlostnej ceste a 1 mostný objekt ponad rýchlostnú cestu vedúcu zo Zvolenskej slatiny do Očovej. Všetky mostné objekty sú založené na veľkopriemerových pilótach priemeru 1200mm s výnimkou presypaného tenkostenného oceľového rámu nad Rybným potokom, ktorý je založený plošne.

Opory mostov sú väčšinou riešené ako úložné prahy založené na veľkopriemerových pilótach.  Drieky pilierov sú kruhového alebo obdĺžnikového tvaru.  Pri križovaní rieky Slatina sú drieky pilierov vyložené kamenným obkladom. Nosné konštrukcie dvoch mostných objektov sú z predpätých  tyčových prefabrikátov spriahnutých so železobetónovou doskou. Jeden z mostov je dodatočne predpätý 3-poľový trámový. Ďalší mostný objekt ponad rýchlostnú cestu je navrhnutý ako 2-poľový monolitický trám, z dodatočne predpätého betónu s nábehom nad stredným pilierom . Pilier je do nosnej konštrukcie votknutý.

Mostný objekt nad potokom Hradná a železničnou vlečkou je dlhý 202m a jedná sa o dodatočne predpätú monolitickú dosku s premennou hrúbkou a obojstrannými konzolami.

Najdlhším mostným objektom stavby je 10-poľový most na rýchlostnej ceste, ponad rieku Slatina a železničnú trať ŽSR, s dĺžkou takmer 450 m . Medziľahlé piliere sú tvorené železobetónovou stenou, votknutou do základového bloku piliera založené na veľkopriemerových pilótach. Nosná konštrukcia mosta je tvorená spojitým monolitickým predpätým komôrkovým nosníkom konštantnej výšky 3m. Jednotlivé polia ľavého mosta majú 28m, 40m, 6x52m, 40m a 28m a pravého mosta 28m 3x40m 5x52m a 40 m.

Cieľom výstavby prezentovaného úseku rýchlostnej cesty R2 bolo odľahčiť existujúcu cestu I/16 prechádzajúcu intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, zvýšiť jej bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života ľudí v týchto obciach. Napriek tomu, že sa jedná o relatívne krátky úsek s dĺžkou necelých 8 km, zabezpečí obyvateľom Zvolenskej Slatiny a Vígľaša kvalitnejšie životné prostredie a tranzitujúcim vozidlám odhadovanú úsporu času 3 minúty. K zatraktívneniu tohto úseku by výrazne prispelo dobudovanie predchádzajúcej časti rýchlostnej cesty R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ, čím by sa predmetný úsek prepojil s rýchlostnou cestou R1. Na opačnej strane, v prípade dobudovania úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce, ktorý je dnes v procese prípravy a ktorý sa priamo napája na už vybudovaný úsek R2 Pstruša – Kriváň, by vznikol súvislý úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 50 km, ktorý by spolu s už vybudovanými obchvatmi obcí Ožďany a Tornaľa výraznejšie zvýšil  atraktivitu južného prepojenia Zvolena a Košíc.

Mostná estakáda nad cestou I/18, Železničnou traťou Bratislava – Žilina, rybníkom a vodným dielom Hričov

Posted by & filed under .

Začiatok stavby tvorí mostná estakáda nad cestou I/18, železničnou traťou Bratislava – Žilina, rybníkom a vodným dielom Hričov. Mostná estakáda dĺžky 1500,94 m má jeden dilatačný celok a tvoria ju dve samostatné nosné konštrukcie (ľavý most dĺžky 1500,94 m s počtom polí 30 a pravý most dĺžky 1441,61 m s počtom polí 29). Technológia výstavby mostného objektu je navrhovaná v križovatke Žilina Strážov na pevnej podpernej skruži, v úseku nad rybníkom pomocou výsuvnej skruže, hlavné polia nad riekou Váh technológiou letmej betonáže a západná časť mosta budovaná pomocou výsuvnej skruže „berd“. Most je založený hĺbkovo na veľkopriemerových pilótach.

 

Stavba Diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) získala na 23. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2017  – Cenu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,  Hlavnú cenu a titul „Stavba roka 2017“ .

 

Cena udelená odbornou porotou za: 

  • unikátne riešenie stĺporadia na estakáde z hľadiska vplyvu na životné prostredie, a ochrany  vtáctva žijúceho v okolí priehrady a estakády,
  • odľahčenie dopravy na obchvate Žiliny,
  • riešenie celej estakády v dĺžke 1,5 km ako jedného dilatačného celku s najdlhšími mostnými závermi doposiaľ použitými na Slovensku,
  • výstavbu tunelov využitím stredovej jamy umožňujúcej razenie oboch tunelov v šiestich čelbách súčasne,
  • zvládnutie zakladania až 4 m pod hladinou Hričovskej priehrady,
  • použitie mobilných zvodidiel, umožňujúcich vjazd vozidiel záchrannej služby do oboch tunelov z ktorejkoľvek strany hneď po automatickom zastavení prevádzky,
  • unikátne riešenie a kotvenie svahov až pod uhlom 75°, z dôvodu ochrany prírody a majetku.

Diaľnica D3 Žilina – Strážov — Žilina – Brodno

Posted by & filed under .

Začiatok stavby tvorí mostná estakáda nad cestou I/18, železničnou traťou Bratislava – Žilina, rybníkom a vodným dielom Hričov. Mostná estakáda dĺžky 1500,94 m má jeden dilatačný celok a tvoria ju dve samostatné nosné konštrukcie (ľavý most dĺžky 1500,94 m s počtom polí 30 a pravý most dĺžky 1441,61 m s počtom polí 29). Technológia výstavby mostného objektu je navrhovaná v križovatke Žilina Strážov na pevnej podpernej skruži, v úseku nad rybníkom pomocou výsuvnej skruže, hlavné polia nad riekou Váh technológiou letmej betonáže a západná časť mosta budovaná pomocou výsuvnej skruže „berd“. Most je založený hĺbkovo na veľkopriemerových pilótach.

V lokalite Vrch je trasa ďalej vedená tunelom Považský Chlmec. Jeho dĺžka je viac ako 2,2 km a bol vybudovaný v dvoch tunelových rúrach s dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere.

Za východným portálom premosťuje cestu III. triedy na Vranie, rieku Kysuca a vetvy mimoúrovňovej križovatky Žilina Brodno most 224-00. Mostný objekt dĺžky 410,898 m má jeden dilatačný celok a tvorí ho samostatný pravý a ľavý mostný objekt (ľavý most dĺžky 410,898 m a pravý most dĺžky 402,041 m).

Stavba si vyžaduje špeciálne zásobovanie vodou a elektrickou energiou, najmä pre potreby výstavby tunela Považský Chlmec, všetky tieto potreby si zhotoviteľ stavby zabezpečuje sám.

 

Stavba Diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) získala na 23. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2017  – Cenu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,  Hlavnú cenu a titul „Stavba roka 2017“ .

 

Cena udelená odbornou porotou za: 

  • unikátne riešenie stĺporadia na estakáde z hľadiska vplyvu na životné prostredie a ochrany  vtáctva žijúceho v okolí priehrady a estakády,
  • odľahčenie dopravy na obchvate Žiliny,
  • riešenie celej estakády v dĺžke 1,5 km ako jedného dilatačného celku s najdlhšími mostnými závermi doposiaľ použitými na Slovensku,
  • výstavbu tunelov využitím stredovej jamy umožňujúcej razenie oboch tunelov v šiestich čelbách súčasne,
  • zvládnutie zakladania až 4 m pod hladinou Hričovskej priehrady,
  • použitie mobilných zvodidiel, umožňujúcich vjazd vozidiel záchrannej služby do oboch tunelov z ktorejkoľvek strany hneď po automatickom zastavení prevádzky,
  • unikátne riešenie a kotvenie svahov až pod uhlom 75°, z dôvodu ochrany prírody a majetku.

Diaľnica D1 Sverepec - Vrtižer, križovatka centrum, mestská estakáda

Diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer

Posted by & filed under .

Diaľnica D1 Svetepec – Vrtižer je celá vedená inundačným územím medzi riekou Váh a Hričovským kanálom, v časti na estakádach, s dvoma diaľničnými križovatkami. Súčasťou stavby bola aj preložka cesty II/517, úprava miestnych komunikácií v meste Považská Bystrica, vrátane 5-tich nových križovatiek.

Diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer, 1. Úsek bola realizovaná v dvoch etapách. V prvej etape bola vybudovaná vlastná diaľnica D1 v šírej trase a mosty. V druhej etape, pripravenej ako samostatná stavba, boli realizované vetvy križovatky Považská Bystrica – juh, preložke cesty I/61 a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica.

 

Významné ocenenia:

  • Hlavná cenu a titul Stavby roka 2010
  • Cena ministra hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky 2010
  • Cena Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity 2010

Darwin projekt - Príprava strategického parku Nitra

Darwin projekt – Príprava strategického parku Nitra

Posted by & filed under .

Stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra – Sever, v blízkostí obcí Lužianky, Drážovce a katastrálnych územiach: Lužianky, Dražovce, Zbehy, Čakajovce, Zobor. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov, je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť na rozvoj územia danej lokality. Komunikácie budú napojené na nadradenú cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1A) ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom území. Navrhovaná vonkajšia infraštruktúra bude po ukončení ich výstavby slúžiť ako verejná infraštruktúra.

Stavba bola rozdelená na dve fázy

Fáza 1: Predmetom tohto projektu je zriadenie trvalej vonkajšej infraštruktúry, vrátane ciest, mostov, múrov, protihlukových stien prekládok potokov,  zriadenie verejného osvetlenia, NN prípojok, odvodnenia, preložiek inžinierskych sietí zasahujúcich do budúcich ciest, vegetačné úpravy.

Fáza 2 – Predmetom bolo vybudovanie parkovísk pre nákladné autá ,  to zabezpečuje parkovanie pre 200 nákladných a 22 osobných áut. Parkovisko bude oplotené vybavené s objektom  vybavenia, vrátnicou,  zdrojom požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, kamerovým systémom, parkovacím systémom. Z nových sietí bude NN prípojka, verejné osvetlenie, dažďová kanalizácia, splašková kanalizácia, vegetačné úpravy. Všetky prípojky budú napojené na už vyprojektované siete v rámci predchádzajúcich etáp prípravy Strategického parku.

Parkovisko pre nákladné autá pri budúcom „Terminály intermodálnej prepravy (TIP) Lužianky(stavba ŽSR), bude zriadené pre 50 nákladných áut.

Z dôvodu zabezpečenia parkovania osobných automobilov pre potreby navrhovaného priemyselného parku sa navrhuje „Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parkovanie Strategický park), fáza 2.), ktorý nadväzuje na „Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parkovanie Strategický park), I. fáza). V rámci fázy 1. sa vybuduje 36 parkovacích státí a vybudujú sa parkoviskové komunikácie. Vo fáze 2. bude dobudovaných 3264 parkovacích státí (súčet oboch fáz – 3300 parkovacích státí) a dobudujú sa prepojovacie parkoviskové komunikácie a chodníky. Ďalej je tu počítané so zriadením dažďovej kanalizácie, verejného osvetlenia,  prístreškov – bezdažďový koridor pre chodcov, vegetačné úpravy.

Diaľnica D4 Bratislava, križovatka Ivanka sever

Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever

Posted by & filed under .

Účelom navrhovanej stavby je vybudovanie diaľnice D4  v úseku Bratislava, Jarovce – Ivanka sever, o celkovej dĺžke 22,590 km, v kategórii D26,5/120, D33,5/120, v úseku križovatka Ivanka-západ až križovatka Ivanka-sever v kategórii D26,5/120 + kolektory. Súčasťou stavby je 6 mimoúrovňových križovatiek, 19 mostov na D4 dĺžky 5,40 m až 897 m, 8 mostov na križ. vetvách dĺ. 51 m až 211 m, 4 mosty na kolektoroch D4 dĺ. 73,89 až 82,36 m, 6 mostných objektov nad D4 dĺžky 62 m až 81,2 m, 7 mostov dĺ. 5,40 až 167,25;  preložky ciest I, II a III. triedy, poľných ciest, výstavba veľkého odpočívadla, protihlukové steny a preložky inž. sietí. Celkove 368 stavebných objektov a 18 prevádzkových súborov.

Najvýznamnejšie objekty stavby:

Objekt 101-01 Diaľnica D4, úsek km 0,000 – 6,500, objekt 101-02 Diaľnica D4, úsek km 6,500 – 11,000 a objekt 101-03 Diaľnica D4, úsek km 11,000 – 22,590.

Jedná sa o výstavbu diaľnice D4 okolo hl. m. SR Bratislavy v kategórii D 26,5/120 (4-pruh) a v kategórii D 33,5/120 (6-pruh) o celkovej dĺžke 22,590 km s množstvom mimoúrovňových križovaní – diaľnica D2 a D1, rýchlostná cesta R7, cesta I/2, I/63, I/61, c.II/572, c.III/1020, c.III/1030, tri železničné trate, vodné toky (Jarovské rameno, veslárska dráha, rieka Dunaj, Biskupické rameno, Malý Dunaj), s potrebou rešpektovania ochranných pásiem letiska M.R.Štefánika.

108 Križovatka  „Ivanka – sever“

Jedná sa o mimoúrovňovú križovatku dvoch najvýznamnejších a dopravne najviac zaťažených diaľnic na Slovensku (diaľnice D4 s diaľnicou D1), v ktorej sa výhľadovo očakáva veľmi vysoké dopravné zaťaženie. Križovatka je navrhnutá ako mimoúrovňová, špirálovitá križovatka typového tvaru. Diaľnica D4 a všetky križovatkové vetvy križujúce diaľnicu D1 sú vedené popod D1. V priestore križovatky diaľnica D4 križuje mimoúrovňovo žel. trať Bratislava – Galanta. Prepojenie diaľnic je navrhnuté cez osem križovatkových vetiev, ktoré sú navrhnuté ako dvojpruhové,  jednosmerné, pre návrhovú rýchlosť 60 km/h.

204 Most na D4 v km 2,244 – 2,752 nad preložkou cesty I/2 v križovatke „Rusovce“

Mostný objekt tvoria dve súbežné diaľničné estakády. Nosné konštrukcie tvorí spojitý nosník s rozpätiami polí pre ľavý aj pravý most: 38,00+9×48,00+38,00m. Celková dĺžka mosta je 520,30 m. Nosná konštrukcia má komorový priečny rez z monolitického dodatočne predpätého betónu s prefabrikovanými vzperami podopierajúcimi mostovkovú dosku. Tvarová koncepcia priečneho rezu je zosúladená s tvarom priečneho rezu objektu 200 Most na D4 v km 4,028 cez rieku Dunaj. Výška NK bude konštantná 2,80 m pre oba mosty. Šírka NK pre ľavý most bude konštantná 18,59 m a pre pravý most premenná od 17,09 m až po 18,59 m.

205 Most na D4 v km 2,757 – 3,357 nad Jarovským ramenom

Prekážku tvoria vodné objekty. Konštrukciu mosta tvorí 9-poľový spojitý nosník s rozpätiami 51,70 + 7×70,50 + 51,70 m pre celú šírku diaľnice D4. Celková dĺžka mosta je 604,05 m. Priečny rez mosta tvorí jednokomorový monolit s prefabrikovanými vzperami, ktoré podopierajú dobetónovanú mostovku. Celková šírka konštrukcie v úrovni hornej dosky je po celej dĺžke konštantná 40,16 m, v úrovni spodnej dosky je šírka 12,00 m. Hrúbka spodnej dosky a trámov je po dĺžke mosta premenná. Hornú dosku budú dopĺňať rebrá s výškou 0,75 m, ktoré sú od seba vzdialené 2,35m v pozdĺžnom smere mosta. Výška prierezu je v pozdĺžnom smere konštantná 5,0 m.

200 Most na D4 v km 4,028 cez rieku Dunaj

Prekážku tvoria vodné toky a vodné plochy. Mostný objekt tvoria dva dilatačné celky DC1 a DC2. Každý celok predstavuje  päťpoľový zavesený oceľový most s 2 pylónmi a každý so 7 pármi závesov. Nosná konštrukcia dilatačného celku má komorový prierez s rozpätiami polí: 46,50+66,00+222,00+66,00+46,50 m. Dĺžka mosta DC1+DC2 je 450,65 m + 450,65 m. Šírka nosnej konštrukcie bude 42,20 m ( na celú šírku diaľnice a priľahlých chodníkov ), výška nosnej konštrukcie bude 5,00 m. Podpery mosta pod pylónmi sú stenové a pod ostatnými podperami tvorené dvojicou stien. Na ľavej strane mosta je navrhnutý chodník pre peších šírky 3,0 m, na pravej strane chodník pre cyklistov šírky 3,0 m a na obidvoch stranách mosta v priestore medzi clonami proti vtákom a zvodidlami bude umiestnený služobný chodník šírky 0,75 m.

206 Most na D4 v km 4,259 – 4,719 nad Biskupickým ramenom

Prekážku tvorí Biskupické rameno, ľavostranný priesakový kanál, ľavostranná hrádza a ľavostranná zátoka Dunaja. Mostný objekt tvoria dva dilatačné celky DC1 a DC2. Konštrukciu mosta tvorí 7-poľový spojitý nosník s rozpätiami 51,70 + 5×70,50 + 51,70 m pre celú šírku diaľnice D4. Priečny rez mosta bude tvoriť jednokomorový monolit s prefabrikovanými vzperami, ktoré podopierajú dobetónovanú mostovku.  Výška prierezu je v pozdĺžnom smere konštantná 5,0 m. Celková šírka konštrukcie v úrovni hornej dosky je po celej dĺžke konštantná 40,16 m, v úrovni spodnej dosky je šírka 12,00 m. Hrúbka spodnej dosky a trámov je po dĺžke mosta premenná. Hornú dosku budú dopĺňať rebrá s výškou 0,75 m, ktoré sú od seba vzdialené 2,35m v pozdĺžnom smere mosta. Konzoly hornej dosky sú v priečnom smere podopierané prefabrikovanými vzperami. Na ľavej strane mosta je navrhnutý chodník pre peších šírky 3,0 m, na pravej strane chodník pre cyklistov šírky 3,0 m a obslužný chodník 0,75 m na oboch stranách mosta.

071 až 077 Objekty kompenzačných opatrení

Podmienky Záverečného stanoviska MŽP SR (č. 318/2010-3.4/ml) zo dňa 28.9.2011 z posudzovania vplyvov variantných riešení diaľnice D4 na ŽP sa premietli do technického riešenia v dokumentácii na stavebné povolenie. V rámci objektov kompenzačných opatrení sú navrhnuté opatrenia, ktoré majú charakter výsadby nových lesných porastov ako náhrady za vyrúbané lesné pozemky, výsadby nových trávnych porastov ako náhrady za záber a likvidáciu existujúcich trávnych porastov a revitalizáciu či obnovenie vodných plôch (sprietočnenie Biskupického ramena v celkovej dĺžke 1,198 km) ako náhradu za zásah do vodných plôch a tokov v predmetnom území.

Predchádzajúce stupne dokumentácie, ktoré spracoval DOPRAVOPROJEKT, a.s.

  • Dopravno-urbanistická štúdia nultého okruhu okolo Bratislavy“, ďalej DUŠ, DOPRAVOPROJEKT, a.s. v 02.2002
  • Štúdia realizovateľnosti a účelnosti pre ťah D4 Bratislava Jarovce – Ivanka sever – Stupava juh – št. hr. SR/RR, DOPRAVOPROJEKT, a.s., 09.2009
  • TŠ „Diaľnica D4 Bratislava, km 15,0 križovatka Ivanka sever – križovatka Rača“, vypracovalo Združenie „D4 Bratislava, Jarovce-Rača“ 10.2012
  • DÚR Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever (S-JTSK 03), Združenie „D4 Bratislava, Jarovce – Rača“ 03/2014

Diaľnica D4 Bratislava, križovatka Rača

Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever – Rača

Posted by & filed under .

Účelom navrhovanej stavby je vybudovanie diaľnice D4  v úseku Bratislava, Ivanka sever – Rača, o celkovej dĺžke 4,4 km, v kategórii D 26,5/120 a D33,5/120. Súčasťou stavby sú dve mimoúrovňové križovatky, 4 mosty na D4 dĺžky 58,40 m; 51,40 m; 11,6 m; 117,38 m, 3 mosty nad D4 dĺžky 67,22 m; 62,70 m; 100,00 m, 5 mostov dĺ. 100,00 m; 42,37 m; 47,48 m; 8,80 m; 38,80m;  preložky ciest II a III. triedy, poľných ciest,  protihlukové steny a preložky inž. sietí. Celkove 112 stavebných objektov a 4 prevádzkové súbory.

Najvýznamnejšie objekty stavby:

101 Diaľnica D4, úsek km 0,000 – 4,400

Jedná sa časť výstavby diaľnice D4 okolo hl.m. SR Bratislavy v kategórii D 26,5/120 (4-pruh) a v kategórii D 33,5/120 (6-pruh) o celkovej dĺžke 4,400 km s mimoúrovňovými križovaniami – cesta III/1082, miestna komunikácia, c.II/502, železničná trať Bratislava – Žilina, vodné toky (Vajnorský potok, Račiansky potok, potok Javorník).

102 Križovatka  „Čierna voda“

Križovatka D4 s cestou III/1082 je navrhnutá v tvare deltovitej mimoúrovňovej križovatky, v polohe severozápadne od súčasnej cesty III/1082, kde novú plánovanú urbanizáciu zóny Nemecká dolina bude možné dopravne priamo napojiť do MÚK „Čierna voda“, rovnako i ďalšiu výhľadovú zástavbu vo Vajnoroch cez novú obojsmernú, dvojpruhovú miestnu komunikáciou (CEPIT,…). Cesta III/1082 od Čiernej vody a od starých Vajnor je napojená samostatnými trasami do MÚK „Čierna voda“. Výhľadová doprava z novourbanizovaných častí Vajnor bude vedená mimo obytnú zástavbu starých Vajnor, bezkolízne je aj vedenie cyklotrasy vedenej pozdĺž preložky c.III/1082, mostom ponad D4 až po napojenie na existujúci most na c.III/1082 nad Šúrskym kanálom. V rámci II. etapy stavby „MALOKARPATSKO-ŠÚRSKA CYKLOMAGISTRÁLA – JURAVA“, sa počíta s vybudovaním cyklolávky ponad Šúrsky kanál s napojením na už vybudovanú cyklistickú trasu na ľavej hrádzi Šúrskeho kanála. Prepojenie jednotlivých dopravných smerov je navrhnuté cez štyri križovatkové vetvy a dve okružné križovatky na preložku cesty III/1082 v MÚK „Čierna voda“.

103 Križovatka  „Rača“

Križovatka D4 s cestou II/502 je navrhnutá ako mimoúrovňová v tvare modifikovanej deltovitej križovatky. Križovatka je umiestnená severozápadne od cesty II/502, v priestore existujúcich vinohradov. Nedávno modernizovaná žel. trať Bratislava – Žilina je mimoúrovňovo prekrižovaná jedným mostným objektom na diaľnici D4, ktorým sa zároveň mimoúrovňovo prekrižuje aj cesta II/502. Polovica cesty II/502 (smer Pezinok) ostáva zachovaná v súčasnej polohe, riešenie rešpektuje existujúce vzdušné vedenie ZVN 400 kV a vytvára priestor pre zrealizovanie plánovaného zámeru ZSE, a.s. a SEPS-u, a.s. – novej elektrickej stanice Tr 400/110/22 kV Vajnory. Križovatka Rača zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov a skladá sa z 10 križovatkových vetiev.

204-01 Ekodukt v km 1,948 D4

204-02 Ekodukt nad MK v km 1,948 D4

Účelom ekoduktu je vytvorenie zelenej zóny pre ľudí a zároveň umožnenie migrácie zveri ponad diaľnicu D4 a miestnu komunikáciu vedenú súbežne s diaľnicou D4. Premostenie ponad miestnou komunikáciou rieši súbežny ekodukt – stavebný objekt 204-02. Nosná konštrukcia ekoduktu ponad D4 je navrhnutá ako monolitická železobetónová rámová presypaná konštrukcia s dvomi poľami. Zvislé steny nosnej konštrukcie budú votknuté do základových pásov. Krídla tvoria predĺženia krajných stien a sú mierne odklonené smerom od premosťujúcej komunikácie. Celková dĺžka nosnej konštrukcie je navrhnutá 36,50m. Výška nosnej konštrukcie vrátane zvislých stien je v celej šírke ekoduktu rovnaká. Celková šírka ekoduktu vrátane krídel je 100,0m. Šírka nosnej konštrukcie v osi premosťovanej komunikácie je 70,0m.

207 Most na D4 v km 4,160 nad  traťou ŽSR Bratislava – Žilina v žkm 10,760

Most premosťuje vetvy križovatky Rača, dve koľaje trate ŽSR  Bratislava – Košice a potok Javorník vrátane jeho inundácie. Typ konštrukcie bol zvolený tak, aby výstaba mosta minimálne obmedzovala premávku na železničnej trati pod budúcim mostom. Z totho dôvodu pola zvolená konštrukcia z pozdĺžnych prefabrikátov – nosníkov. Rozpätia polí sú  38,11m – 38,82m – 37,98m. Šírka mosta medzi zvodidlami je 16,75m. Šírka konštrukcie je 19,05m. Stavebná výška je 3,0 m. Dĺžka mosta 131,39 m.

Predchádzajúce stupne dokumentácie, ktoré spracoval DOPRAVOPROJEKT, a.s.

  • Dopravno-urbanistická štúdia nultého okruhu okolo Bratislavy“, ďalej DUŠ, DOPRAVOPROJEKT, a.s. v 02.2002
  • Štúdia realizovateľnosti a účelnosti pre ťah D4 Bratislava Jarovce – Ivanka sever – Stupava juh – št. hr. SR/RR, DOPRAVOPROJEKT, a.s., 09.2009
  • TŠ „Diaľnica D4 Bratislava, km 15,0 križovatka Ivanka sever – križovatka Rača“, vypracovalo Združenie „D4 Bratislava, Jarovce-Rača“ 10.2012
  • DÚR Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever – Rača, (S-JTSK 03), Združenie „D4 Bratislava, Jarovce – Rača“, 03/2014