Most Ružín - odstránenie havarijného stavu mosta II/547020 Ružín

Posted by & filed under .

Mostný objekt bol vybudovaný v roku 1967. Nosnú konštrukciu tvorí trojpoľová rámová konštrukcia s rozpätiami 38,5+77,0+38,5m s kĺbom uprostred stredného poľa. V priečnom smere tvorí nosnú konštrukciu dvojkomorový nosník s premenou výškou od 1,4m do 4,0m. Nosná konštrukcia bola budovaná technológiou letmej montáže z prefabrikovaný segmentov. Na predpínanie konštrukcie boli použité hladké oceľové drôty, ťahané za studena.

Rekonštrukcia mosta primárne spočívala v zmene statického systému a vnesení dodatočného predpätia do nosnej konštrukcie. Zmena statického systému pozostávala v zmonolitnení stredového kĺbu. Vnesenie dodatočného predpätia je realizované prostredníctvom voľnej predpínacej výstuže. Predpínacie káble boli rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina káblov pozostáva zo 4ks lán 15xLs15,7/1860 vedených priamo v hornej časti dvojkomorového prierezu. Druhá skupina káblov pozostáva zo 4ks deviovaných lán 15xLs15,7/1860. V krajných poliach sú káble deviované k spodným doskám dvojkomorového nosíka prostredníctvom vybudovaných betónových deviátorov. Nad podperami sú káble zdvíhané k horným doskám dvojkomorového nosníka prostredníctvom pôvodných nadpodperových priečnikoch, ktoré boli zosilnené z pôvodných 0,3m na 0,5m. V strednom poli káble vychádzajú z dvojkomorového nosníka a sú deviované prostredníctvom oceľových deviátorov umiestnených v 1/3 rozpätia pod NK. Obidve skupiny káblov sú vedené kontinuálne cez celú NK a sú kotvené v zosilnených koncových priečnikov, odkiaľ bolo realizované aj samotné predpínanie. Na krajných oporách bola zrealizovaná výmena kyvných ŽB stien za hrncové ložiská. Výmena mostného zvršku pozostávala z vybudovania spádovej vrstvy, odvodňovacieho a izolačného systému, chodníkových dosiek, bezpečnostných zariadení, vozovky a mostných záverov.

 

Stavba Most Ružín, rekonštrukcia získala na 24. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2018
– Cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov

 

Odborná porota ocenila:

  • výnimočné a progresívne projektové riešenie stavebného diela a vysoko náročné technické riešenie rekonštrukcie a modernizácie objektu mosta,
  • ekonomickú efektívnosť riešenia, zvýšenie zaťažiteľnosti a zvýšenie bezpečnosti premávky pri požadovanej životnosti mosta,
  • vysokú kvalitu diela s kvalitným technickým spracovaním a použitie progresívnych technológií voľne vedenej predpínacej výstuže,
  • za optimálne použitie progresívnych stavebných materiálov v realizácii stavebného diela.

Posted by & filed under .

Stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty je technickou základňou pre údržbu cesty R2, ktoré bude v budúcnosti spravovať zverený úsek dlhý cca 54 km, úsek R4 v úseku okružná križovatka R4 s cestou I/17 – štátna hranica SR/MR, dĺžka 14,175 km  a úsek R2 v úseku Moldava nad Bodvou – Košické Olšany, dĺžka úseku 39,84 km.

V zmysle aktualizovanej koncepcie rozmiestnenia stredísk správy a údržby na diaľniciach a rýchlostných cestách SR stredisko pri Šebastovciach bude strediskom základného typu. Areál bude patriť pod správu SSÚR Košice ako vysunuté stredisko. V dôsledku toho je v areály znížený rozsah priestorov pre vedenie SSÚR a ďalšie doplnkové administratívne funkcie.

Hlavnou činnosťou strediska bude zabezpečiť podmienky pre bezpečnú, plynulú a hospodárnu prevádzku rýchlostnej cesty a zabrániť postupnému zhoršovaniu jej stavebného stavu vplyvom účinku dopravy, poveternostných vplyvov a ďalších fyzikálno-mechanických, alebo fyzikálno-chemických vplyvov. V rámci letnej údržby budú vykonávané činnosti ako sú čistenie a upratovanie vozoviek, odpočívadiel a ostatných dopravných plôch obslužných zariadení, čistenie a udržovanie odvodňovacieho a kanalizačného systému, ošetrovanie mostných ložísk a dilatácií, čistenie dopravných značiek, smerových stĺpikov a nástavcov, zvodidiel, údržba slaboprúdových a silnoprúdových zariadení a ošetrovanie trávnatých plôch a ostatnej výsadby. V rámci zimnej údržby sa budú vykonávať činnosti ako sú zabezpečenie zjazdnosti a funkcia všetkých príslušných zariadení a dopravného značenia, odstraňovanie a zmierňovanie následkov zimných poveternostných podmienok a vytváranie optimálnych možností plynulej a bezpečnej premávky.

Areál SSUR je dopravne napojený na cestu I/17 Košice – Milhosť, ktorá spolu s rýchlostnými cestami R2 a R4 vytvára križovatku Košice – juh.

Pri vstupe do areálu SSÚR sa nachádza objekt prevádzkovej budovy strediska, odkiaľ sa vykonáva kontrola vstupu do areálu. Orientácia strediska je pozdĺžna v smere sever – juh, Územie je v  zábere vymedzené z východu cestou I/17, zo severozápadu rýchlostnou cestou R4 a z juhu násypom širokorozchodnej trate.

Objekty v stredisku sú umiestnené v troch radoch. Prvý rad objektov situovaných súbežne s rýchlostnou cestou R4 tvoria udržovňa vozidiel a mechanizmov a prevádzková budova SSUR s kontrolovaným vjazdom vozidiel a osôb. Za prevádzkovou budovou sa nachádza garáž a prístrešok pre osobné vozidlá. Od vjazdu do areálu sú objekty rovnobežné so štátnou cestou funkčne určené ako prístrešky, garáže, sklad odpadov, inertného materiálu, šrotovisko. V čele v severnej časti areálu sa nachádzajú silá pre skladovanie soli a príprava soľanky. V čele na južnej strane je situovaná čerpacia stanica pohonných hmôt a váha.

Doprava je v celom areály jednosmerná, šírka komunikácií postačuje na prejazd vozidiel s radlicou a spevnené plochy pred garážami poskytujú dostatočný priestor pre bezpečný vjazd a výjazd z garáží. Z areálu vedie núdzový výjazd. Návrh veľkosti objektov bol odvodený od veľkosti automobilov a mechanizmov používaných pri údržbe ciest, od požiadaviek na výkon činností a skladovanie materiálov a rozostupy objektov rešpektujú požiadavky technologickej prevádzky vozidiel a mechanizmov

Posted by & filed under .

Stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty je technickou základňou pre údržbu cesty R2, ktoré bude v budúcnosti spravovať zverený úsek dlhý cca 72 km a to od  križovatky Lipovník po križovatku Šaca. Stredisko je umiestnené v km 14,5 riešeného úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou.

V zmysle aktualizovanej koncepcie rozmiestnenia stredísk správy a údržby na diaľniciach a rýchlostných cestách SR stredisko pri Jablonove bude strediskom základného typu, pričom jeho hlavnou činnosťou bude zabezpečiť podmienky pre bezpečnú, plynulú a hospodárnu prevádzku rýchlostnej cesty a zabrániť postupnému zhoršovaniu jej stavebného stavu vplyvom účinku dopravy, poveternostných vplyvov a ďalších fyzikálno-mechanických, alebo fyzikálno-chemických vplyvov. V rámci letnej údržby budú vykonávané činnosti ako sú čistenie a upratovanie vozoviek, odpočívadiel a ostatných dopravných plôch obslužných zariadení, čistenie a udržovanie odvodňovacieho a kanalizačného systému, ošetrovanie mostných ložísk a dilatácií, čistenie dopravných značiek, smerových stĺpikov a nástavcov, zvodidiel, údržba slaboprúdových a silnoprúdových zariadení a ošetrovanie trávnatých plôch a ostatnej výsadby. V rámci zimnej údržby sa budú vykonávať činnosti ako sú zabezpečenie zjazdnosti a funkcia všetkých príslušných zariadení a dopravného značenia, odstraňovanie a zmierňovanie následkov zimných poveternostných podmienok a vytváranie optimálnych možností plynulej a bezpečnej premávky.

Prístupová komunikácia do areálu sa napája na cestu I/50, na jej ľavej strane sa nachádzajú parkovacie plochy pre osobné vozidlá, ktoré slúžia pre verejnosť a pre zamestnancov SSÚR, HaZZ a DOPZ. Prístupová cesta na parkoviská je zároveň prístupovou cestou do areálu HaZZ a DOPZ.

V areáli HaZZ je umiestnená prevádzková budova slúžiaca potrebám HaZZ, za prevádzkovou budovou HaZZ je umiestnený areál DOPZ, v ktorom sa nachádza prístrešok pre havarované vozidlá a  prevádzková budova, obidva objekty slúžia potrebám DOPZ.

Pri vstupe do areálu SSÚR sa nachádza objekt prevádzkovej budovy strediska, odkiaľ sa vykonáva kontrola vstupu do areálu. Orientácia strediska je pozdĺžna v smere východ – západ, severná pozdĺžna strana areálu susedí s telesom cesty I/50, západná strana je ohraničená prístupovou komunikáciou vedúcou do strediska. Východná hranica susedí s privádzačom Jablonov, na juhu pokračujú poľnohospodársky využívané polia.

Objekty v stredisku sú umiestnené v troch radoch. Na severnej strane sú v rade umiestnené prístrešky a prístrešky so skladom značiek. V strednom rade sú umiestnené garáže pre sypače a garáže pre vozidlá a mechanizmy so vstupmi z dvoch pozdĺžnych protiľahlých strán, silá na soľ, objekt prípravy soľanky a požiarna nádrž. Na južnej strane sa nachádza udržovňa vozidiel a mechanizmov a čerpacia stanica pohonných hmôt. Na východnej strane vo výbežku uzavretom cestou I/50 a privádzačom sú umiestnené sklady s posypovým materiálom, sklad odpadov a šrotovisko. Doprava je v celom areáli jednosmerná, šírka komunikácií postačuje na prejazd vozidiel s radlicou a spevnené plochy pred garážami poskytujú dostatočný priestor pre bezpečný vjazd a výjazd z garáží. Z areálu nevedie núdzový výjazd. Návrh veľkosti objektov bol odvodený od veľkosti automobilov a mechanizmov používaných pri údržbe ciest, od požiadaviek na výkon činností a skladovanie materiálov a rozostupy objektov rešpektujú požiadavky technologickej prevádzky vozidiel a mechanizmov

Posted by & filed under .

Objekt jednotného centra riadenia dopravy (ďalej len JCRD) je spracovaný podľa záväzného podkladu „Koncepcia jednotného centra riadenia dopravy.

Cieľom uvedeného záväzného podkladu je navrhnúť a popísať koncepciu jednotného centra riadenia dopravy na úsekoch diaľničného prieťahu Bratislavou a v širšom okolí. Diaľnice a rýchlostné cesty, v rámci prieťahu na území hlavného mesta SR Bratislavy a širšom okolí, sú zložené z už vybudovaných a pripravovaných úsekov a zasahujú až na územia Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja v dĺžke 374,35 km vrátane dvoch tunelov Sitina 1 440 m a Karpaty 10 990 m.

V jednotnom centre riadenia dopravy v Bratislave budú zoskupené viaceré zložky dohľadu a riadenia dopravy vrátane bezpečnostných zložiek. Jadrom celej budovy JCRD bude riadiace centrum dopravy (RCD). Riadiace centrum dopravy bude koncipované ako veľká centrálna operátorská miestnosť – sála riadenia dopravy, v ktorej budú integrované v rámci spoločného operátorského pracoviska nasledovné pracoviská:

  • centrálne operátorské pracovisko (COP),
  • regionálne operátorské pracovisko pre región západ a (čiastočne) stred (ROP),
  • lokálne operátorské pracovisko pre Bratislavu, tunel Sitina a tunel Karpaty – vrátane novo budovanej PPP diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 (LOP),
  • pracovisko PZ SR, spoločné s priestorom pre riadenie krízových situácií.

 

Priestorové rozdelenie jednotlivých pracovísk sa odvíja od rozmerov a usporiadania centrálnej veľkoplošnej zobrazovacej steny, ktorá je zdieľaná jednotlivým pracoviskám. Pre zobrazovanie spoločne zdieľaných bude navrhnutá videostena so spätnou projekciou v konfigurácii 4 x 10 zobrazovacích jednotiek s rozmerom 72“.

Riadiace centrum dopravy bude celkovo vybavené 11 operátorskými stanicami. Tieto operátorské stanice sú založené na báze počítačov PC ako klientských staníc, ktoré komunikujú so servermi vizualizácie umiestnenými v serverovni budovy JCRD (serverovňa A) a serverovni v existujúcich priestoroch budovy NDS na Domkárskej č.9 (serverovňa B). Prevádzka bude zabezpečovaná nepretržite 24/7/365.

Ku skupine miestností riadiaceho centra dopravy radíme aj kanceláriu pre pracovníkov Call centra. Miestnosť bude vybavená dvomi pracovnými miestami pre administratívne práce a obsluhu PC. Funkciu Call centra budú zabezpečovať 2 pracovníci na zmenu, prevádzka Call centra bude zabezpečovaná nepretržite 24/7/365.

Z dôvodu zabezpečenia maximálnej bezpečnosti riadenia dopravy v riešenej oblasti, bude existujúce riadiace centrum na Domkárskej č.9 zachované a technicky preorganizované tak, aby mohlo byť použité ako dočasné (záložné) pracovisko pre riadenie dopravy.

Pre zabezpečenie chodu uvedených činností je pre pracovníkov potrebné zabezpečiť prislúchajúce priestory pre oddych a hygienu, vzdelávacie a rokovacie miestnosti, potrebné technické a technologické priestory.

Posted by & filed under .

  • Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ – Selenec
  • Rýchlostná cesta R1 Selenec – Beladice
  • Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica, severný obchvat

 

Predmetom „PPP projektu Rýchlostná cesta R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica severný obchvat“ bolo vypracovanie projektovej dokumentácie na stupni DRS, DSZD, DSVS, konzultačné práce a výkon technického dozoru projektanta na úsekoch projektu: Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ – Selenec, Rýchlostná cesta R1 Selenec – Beladice,   Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica, severný obchvat. Tento projekt je súčasťou rýchlostnej cesty R1 Trnava – Banská Bystrica – Ružomberok, ktorá je jednou z hlavných dopravných trás na Slovensku a tiež súčasťou európskych ciest E58, E77, E571, E572.

Celková dĺžka je 33 910 m; kategórie: R 22,5/120, R 22,5/100, R 22,5/80, MR 20/60. Na časti projektu sa nachádza 8 mimoúrovňových križovatiek na rýchlostnej ceste, jedno mimoúrovňové napojenie strediska správy a údržby na rýchlostnú cestu , 43 mostov, z ktorých spoločnosť DOPRAVOPROJEKT a.s. vypracovala dokumentáciu pre 35 mostov, vrátane 21 novostavieb mostov a jednej rekonštrukcie mosta na rýchlostnej ceste a 10 novostavieb mostov a 3 rekonštrukcií mostov nad rýchlostnou cestou, na vetvách križovatiek, na preložkách ciest a miestnych komunikácií a na trati ŽSR. Súčasťou projektu je stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty Selenec, 26 oporných a zárubných múrov celkovej dĺžky 4 928 m, 32 objektov protihlukových stien celkovej dĺžky 28 231 m a 2 objekty clon proti oslneniu celkovej dĺžky 1 516m. V celej trase bola navrhnutá a zrealizovaná cestná kanalizácia s odlučovačmi ropných látok a informačný systém rýchlostnej cesty. Ďalšie objekty, ktoré boli súčasťou projektu sú: vegetačné úpravy, rekultivácie, úpravy vodných tokov, oplotenie rýchlostnej cesty, preložky inžinierskych sietí ( závlahové potrubia, vodovody, kanalizácie, slaboprúdové a silnoprúdové vedenia, plynovody) a asanácie. Trasa bola zrealizovaná v zložitých geologických podmienkach a lokálne prechádzala aj zosuvnými územiami. Zabezpečenie stability zemných, stavebných konštrukcií a lokálnych zosuvov si vyžiadalo návrh rozsiahlych sanačných a geotechnických opatrení zameraných na zníženie hladiny podzemnej vody, zlepšenie zemín použitých do násypov, úpravu podložia násypov a urýchlenie konsolidácie podložia.

Posted by & filed under .

Areál národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Rusovce sa nachádza v mestskej časti Bratislava Rusovce v zastavanom území obce.

Projektová dokumentácia rieši komplexnú obnovu parku na ploche 13,2 ha, objektu čeľadníka s plochou 3 800 m2 a ďalších objektov nachádzajúcich sa v parku.

Rekonštrukcia a obnova parku je zameraná na pôvodné krajinárske riešenia anglického lesoparku a historických záhrad z roku 1900. Zároveň však zohľadňuje novú funkčnú náplň objektu, ktorý bude slúžiť ako park prístupný verejnosti a rekreačné zázemie Rusoviec a celej Bratislavy. Jeho základ tvorí komunikačná sieť, ktorá sa po dlhom vývoji a rôznych prestavbách ustálila na súčasnom stave. Vzhľadom na fakt, že park bude rozdelený na verejnú a neverejnú časť je potrebné vytvoriť nové komunikačné prepojenia, ktoré umožnia vstup do parku a aj vstup na pôvodné chodníky. Novým chodníkom bude sprístupnené Rusovské rameno. Riešenie pozostáva z arboristických zásahov, úpravy krajinnej architektúry, zabezpečenie vybavenia parku vonkajším osvetlením, rozvodom vody i prvkami drobnej architektúry. Obnovená bude terasová záhrada, doplnená fontánou i bezbariérovým prístupom k nej. Novo navrhnuté v pôvodnom nezachovanom duchu budú historizujúce pergoly, treláže a altány. V navrhovanom riešení sa uvažuje s rekonštrukciou vodnej veže na rozhľadňu. Obnova objektu čeľadníka formou rekonštrukcie a obnovy zabezpečí v  nadzemnej časti pôvodný vzhľad objektu. Pôvodné oplotenie s cimburím, ktoré je v súčasnosti ukončené pri západnom nároží objektu čeľadníka bude formou kópie jestvujúceho pokračovať až po koniec pozemku v južnom cípe. Napojí sa na existujúce oplotenie kostola Sv. Víta, ktoré je pletivové.

Objekt čeľadníka je rozsiahlou obdĺžnikovou stavbou s otvoreným nádvorím. Po obnove bude slúžiť hlavne verejnosti. Na prízemí sú navrhnuté priestory pre múzeum, komunitné centrum, sobášnu sieň, viacúčelové sály pre podujatia obce, reštaurácia. Objekt bude hlavným vstupom návštevníkov do parku, ktorí v ňom môžu využívať služby poznania, občerstvenia i hygieny. Suterénne priestory slúžia pre technické a technologické vybavenie objektu i údržbu parku. Vybrané suterénne klenuté priestory sú určené pre verejnosť. Priestory v podkroví sú neverejné, zamerané hlavne na prechodné ubytovanie a správu areálu.

Posted by & filed under .

Areál národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Rusovce sa nachádza v mestskej časti Bratislava Rusovce v zastavanom území obce.

Projektová dokumentácia rieši komplexnú rekonštrukciu a obnovu historického objektu kaštieľa a priľahlého parku v určenom rozsahu. Navrhnutý je samostatný uzavretý a oplotený areál o rozlohe 3,7 ha s objektom kaštieľa v centre dispozície.

Kaštieľ má po návrhu komplexnej pamiatkovej rekonštrukcie, sanácii a po zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej spoločenskej úrovni, významné medzinárodné návštevy, organizáciu seminárov za účasti najvyšších ústavných činiteľov.

Vnútorné priestory kaštieľa okrem podkrovia budú riešené ako účelové a reprezentačné. Technické a technologické zázemie bude situované v technicko prevádzkovom objekte a trafostanici s náhradným zdrojom, ktoré sú situované mimo plochu kaštieľa ako výlučne podzemné objekty, ktoré nerušia priehľady z okolia na kaštieľ.

V rámci obnovy kaštieľa boli súčasťou projektových prác aj špecifické časti dokumentácie – podchytenie základov, sanácia drevených stropov, opatrenia na odstránenie drevokazných húb, výmena poškodených prvkov krovy, sanácia zavlhnutého muriva. Veľký rozsah dokumentácie sa zaoberá návrhom na reštaurovanie, vybavenie priestorov mobiliárom.

Zrekonštruovaná existujúca vrátnica a nový objekt vstupného pavilónu budú slúžiť na zabezpečenie špeciálneho režimu vstupu osôb a tovarov z hľadiska bezpečnosti a ochrany osôb a majetku.

V rámci stavby budú obnovené spevnené plochy v potrebnom rozsahu a vydláždené komunikácie. Priľahlá časť záhrad a parku bude revitalizovaná a obnovená do podoby v zmysle historických fotografií. Novým prvkom bude oplotenie s presklenou transparentnou výplňou oddeľujúcou areál od verejnej časti parku.

Posted by & filed under .

Technická špecifikácia:

Účelom stavby je rekonštrukcia cesty III/1113 v jestvujúcom koridore, s optimalizáciou smerového a výškového vedenia, z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy. Hlavným účelom je vybudovanie kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty pre potreby regionálnej dopravy, najmä nákladnej. Existujúca cesta III/1113 nevyhovuje dnešnému dopravnému zaťaženiu na tejto ceste z hľadiska technického, stavebného a z hľadiska šírkového usporiadania. Cesta III/1113 je strategickým napojením na ostatnú cestnú sieť pre viaceré výrobné závody spoločností pôsobiace v oblasti.

Vybudovanie cesty v kategórii C9,5/80 v optimálnej trase z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy, ako aj z hľadiska vplyvu výstavby a prevádzky na obyvateľstvo a prírodné prostredie. Hlavným účelom je výstavba kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty, ktorá preberie všetku tranzitnú a regionálnu, najmä nákladnú dopravu. Existujúca cesta III/1113, po odľahčení od nákladnej dopravy, bude plniť funkciu miestnej komunikácie, v prípade potreby ako súbežná cesta v prípade nepredvídaných udalostí na preložke. Záujmové územie preložky cesty III/1113 sa nachádza prevažne vo Vojenskom obvode Záhorie a sčasti vedie po poľnohospodárskych pozemkoch.

DOPRAVOPROJEKT, a.s. spracoval aj dokumentáciu pre územné rozhodnutie (02/2013) a dokumentáciu na stavebné povolenie (05/2013)

Posted by & filed under .

Jedným z podkladov pre vypracovanie projektovej dokumentácie v záujmovom úseku bola Dokumentácia pre územné rozhodnutie R2 Kriváň – Lovinobaňa, Tomášovce, ktorú vypracoval Dopravoprojekt a.s., Bratislava, 04/2010. Ďalšie podklady tvorili projektové dokumentácie predchádzajúceho (R2 Pstruša – Kriváň, DSP, DRS, DP, AD) a nasledujúceho úseku (R2 Tomášovce – Ožďany, DUR), ktorej spracovateľom bola tiež spoločnosť Dopravoprojekt, a.s.

Dotknutý úsek rýchlostnej cesty R2 sa nachádza v okrese Lučenec a prechádza katastrálnymi územiami obcí Mýtna, Divín, Lovinobaňa, Uderiná, Podrečany a Tomášovce.

Rýchlostná cesta R2 začína v dočasnom prepojení R2 s cestou I/16 v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Medzi obcami Mýtna a Divín sa v trase R2 nachádza mimoúrovňová križovatka Mýtna (km 10,500), ktorá po dobudovaní rýchlostnej cesty R2 v úseku Kriváň – Mýtna (úsek vedený Pilianskou dolinou v súbehu s Krivánskym potokom) bude jediným dopravným uzlom medzi MUK Mýtna a výhľadovej MUK Tomášovce. Koniec úseku je situovaný v km 21,760 vo výhľadovej MÚK Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce – Ožďany. Výhľadová MUK Tomášovce je v súčasnosti navrhnutá pre dočasné riešenie zabezpečujúce napojenie rýchlostnej cesty na cestu I/16 pri obci Tomášovce.

Trasa rýchlostnej cesty R2 v záujmovom úseku je vedená nížinou otvárajúceho sa údolia Krivánskeho potoka, v súbehu so žel. traťou Zvolen – Fiľakovo a cestou I/16, pričom obchádza samotnú obec Mýtna z juhozápadu. Po vykrižovaní s cestou I/16 a žel. traťou, pričom rýchlostná cesta je vedená ponad oba dopravné koridory, vchádza trasa do katastra obce Divín. Pre osadenie trasy v dĺžke cca 3,5 km sa javilo ako primerané využitie úzkeho pásu na úpätí pahorkov Divínskeho hája. Bolo to jediné miesto v koridore žel. trate, Krivánskeho potoka a jestvujúcej zástavby s akceptovateľným dopadom na životné prostredie. Dôsledkom umiestenia stavby vznikla potreba na vybudovanie objektov vhodných pre migráciu zveri. Po opustení Divínskeho hája a prekrižovaní širokého údolia Krivánskeho potoka a žel. trate pokračuje trasa severovýchodne od obce Podrečany, v súbehu s cestou I/16 až do konca úseku R2, kde vo vzájomnom krížení vytvárajú dočasné prepojenie – úrovňovú stykovú križovatku s cestou I/16. Toto územie je charakteristické intenzívne obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami.

Posted by & filed under .

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16.5.2017. Uvedený úsek sa nachádza medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A. a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila  zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostného ťahu v smere Trenčín – Prievidza – Zvolen – Lučenec – Košice. Výstavba uvedeného úseku je v súlade so strategickými cieľmi rozvoja diaľničnej a cestnej infraštruktúry SR a vytvára predpoklady pre nadväznú výstavbu rýchlostnej cesty R2 v smere na Lučenec. Do sprejazdnenia úseku bola celá tranzitná doprava v predmetnom území vedená po ceste I/16, ktorá prechádza intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš – časť Pstruša, čo malo negatívny dopad na dopravnú nehodovosť a životné prostredie v ich okolí. Novobudovaná rýchlostná cesta prevzala podstatnú časť tranzitnej dopravy, čím sa výrazne odľahčila cesta I/16 pre účely zdrojovej a cieľovej dopravy. Uvažované dopravné zaťaženie na tomto úseku rýchlostnej cesty predpokladá pri uvedení do prevádzky intenzitu dopravy v profile 13 514 voz/24 hod. a 18 834 voz/24 hod. v roku 2030. Jej dobudovaním sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky v tomto úseku a znížil sa negatívny vplyv dopravy na životné prostredie, ako aj na život obyvateľov priľahlých obcí, čo boli hlavné ciele výstavby.

Úsek má dĺžku 7,850 km. Rozhodujúcimi časťami stavby je okrem samotnej rýchlostnej cesty jedna mimoúrovňová križovatka vrátane privádzača rýchlostnej cesty, zabezpečujúceho prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/16, a 7 mostov. Súčasťou je aj 8 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 3 objekty protihlukových stien s dĺžkou 3,5 km a  4 zárubné múry. Rýchlostná cesta je vybavená cestnou kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok a informačným systémom.

Rýchlostná cesta R2 a súvisiace križovatky – technické riešenie

Navrhovaná stavba je prevažne vedená po južných pahorkovitých svahoch Zvolenskej kotliny a na konci úseku údolím rieky Slatina.  Prechádza katastrami obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš, v prevažnej miere pozemkami intenzívne poľnohospodársky využívanými. Jej začiatok rešpektuje polohu plánovaného obchvatu mesta Zvolen – stavby R2 Zvolen západ – Zvolen východ – v mimoúrovňovej križovatke Zvolenská Slatina. V záreze prekonáva sedlo pahorkatiny nad cestou II/591, ktorú prekrižuje mostom spolu so Slatinským potokom. Zľava obchádza obec Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 400 až 550 m od najbližšej zástavby. V ďalšom vedení trasa pokračuje striedavo v menších zárezoch a násypoch, pričom križuje miestne potoky – Rybný, bezmenný a Vígľašský. V km 2,936  križuje podjazdom cestu preložky III/050 90. Pravostranným oblúkom obchádza zo severu obec Vígľaš vo vzdialenosti 350 až 550 m od najbližšej zástavby. Po prekonaní dvoch zárezových úsekov rýchlostná cesta križuje miestnu komunikáciu v km 5,629. V priamom koncovom úseku obchádza CHA Hrončiačka, križuje potok Hradná, žel. vlečku, žel. trať Zvolen-Fiľakovo, rieku Slatina a v mimoúrovňovej križovatke Pstruša sa napája na vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň.

Úsek R2 Zvolen východ – Pstruša je vybudovaný v návrhovej kategórii R 24,5/120 s asfaltobetónovou vozovkou a spevneným, cementobetónovým stredným deliacim pásom. V strednom deliacom páse sú navrhnuté obojstranné betónové zvodidlá. Celá trasa je striedavo vedená v zárezoch a na násypoch rôznych výšok.  V dôsledku vývoja predchádzajúcich stupňov projektovej prípravy a snahy o minimalizáciu trvalých záberov sú násypy v prevažnej časti budované technológiou vystužených zemných konštrukcií systémom Green Terramesh so sklonom líca 1:1.

Z pohľadu geologickej skladby je horninové prostredie značne heterogénne. Kvartérny pokryv je zväčša zastúpený deluviálnymi sedimentami prezentovanými vrstvami ílov a siltov rôznych mocností, miestami s organickou prímesou. Pod deluviálnym komplexom sú zväčša vrstvy neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov prípadne fluviálno – terasové sedimenty prekrývajúce neogénne podložie. Predkvartérne podložie pod deluviálnym komplexom tvorí zväčša molasová formácia neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov. Tam, kde bola zistená hladina podzemnej vody, táto mala napätý resp. mierne napätý charakter.

Geologická skladba spolu s polohou hladín podzemnej vody si vyžiadala návrh sanačných opatrení smerujúcich k zvýšeniu únosnosti a k urýchleniu konsolidácie podložia.

Na zvýšenie stability zárezových svahov boli na vybraných úsekoch vybudované svahové rebrá.

Ochrana päty násypového telesa v inundačnom území Slatiny a  potoka Hradná proti eróznej činnosti a poškodeniu svahu telesa rýchlostnej cesty pri vybrežení toku je zrealizovaná zo spevnenia päty vystuženého svahu kamenivom  bez zahumusovania na výšku 0,8 m nad úroveň hladiny Q100.

Napojenie na existujúci komunikačný systém zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky:

Mimoúrovňová križovatka „Zvolenská Slatina“ na začiatku úseku je navrhnutá ako trúbkovitá križovatka. Zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov medzi rýchlostnou cestou R2 a  cestou I/16 prostredníctvom privádzača rýchlostnej cesty a okružnej križovatky umiestnenej na ceste I/16 v extraviláne medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou.

V predmetnej stavbe sa nachádza spolu 6 mostných objektov na rýchlostnej ceste a 1 mostný objekt ponad rýchlostnú cestu vedúcu zo Zvolenskej slatiny do Očovej. Všetky mostné objekty sú založené na veľkopriemerových pilótach priemeru 1200mm s výnimkou presypaného tenkostenného oceľového rámu nad Rybným potokom, ktorý je založený plošne.

Opory mostov sú väčšinou riešené ako úložné prahy založené na veľkopriemerových pilótach.  Drieky pilierov sú kruhového alebo obdĺžnikového tvaru.  Pri križovaní rieky Slatina sú drieky pilierov vyložené kamenným obkladom. Nosné konštrukcie dvoch mostných objektov sú z predpätých  tyčových prefabrikátov spriahnutých so železobetónovou doskou. Jeden z mostov je dodatočne predpätý 3-poľový trámový. Ďalší mostný objekt ponad rýchlostnú cestu je navrhnutý ako 2-poľový monolitický trám, z dodatočne predpätého betónu s nábehom nad stredným pilierom . Pilier je do nosnej konštrukcie votknutý.

Mostný objekt nad potokom Hradná a železničnou vlečkou je dlhý 202m a jedná sa o dodatočne predpätú monolitickú dosku s premennou hrúbkou a obojstrannými konzolami.

Najdlhším mostným objektom stavby je 10-poľový most na rýchlostnej ceste, ponad rieku Slatina a železničnú trať ŽSR, s dĺžkou takmer 450 m . Medziľahlé piliere sú tvorené železobetónovou stenou, votknutou do základového bloku piliera založené na veľkopriemerových pilótach. Nosná konštrukcia mosta je tvorená spojitým monolitickým predpätým komôrkovým nosníkom konštantnej výšky 3m. Jednotlivé polia ľavého mosta majú 28m, 40m, 6x52m, 40m a 28m a pravého mosta 28m 3x40m 5x52m a 40 m.

Cieľom výstavby prezentovaného úseku rýchlostnej cesty R2 bolo odľahčiť existujúcu cestu I/16 prechádzajúcu intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, zvýšiť jej bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života ľudí v týchto obciach. Napriek tomu, že sa jedná o relatívne krátky úsek s dĺžkou necelých 8 km, zabezpečí obyvateľom Zvolenskej Slatiny a Vígľaša kvalitnejšie životné prostredie a tranzitujúcim vozidlám odhadovanú úsporu času 3 minúty. K zatraktívneniu tohto úseku by výrazne prispelo dobudovanie predchádzajúcej časti rýchlostnej cesty R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ, čím by sa predmetný úsek prepojil s rýchlostnou cestou R1. Na opačnej strane, v prípade dobudovania úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce, ktorý je dnes v procese prípravy a ktorý sa priamo napája na už vybudovaný úsek R2 Pstruša – Kriváň, by vznikol súvislý úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 50 km, ktorý by spolu s už vybudovanými obchvatmi obcí Ožďany a Tornaľa výraznejšie zvýšil  atraktivitu južného prepojenia Zvolena a Košíc.