Predchádzajúce súvisiace dokumentácie:

Rýchlostná cesta R3 Dolný Kubín – diaľnica D1, technická štúdia (DOPRAVOPROJEKT, 2010)

 „Komplexná štúdia koordinácie technického riešenia R3 v úsekoch Oravský Podzámok – Dolný Kubín – diaľnica D1  v dvojpruhovom šírkovom usporiadaní“ bola spracovaná na objednávku NDS a.s. Bratislava s cieľom navrhnúť technické riešenie rýchlostnej cesty R3 v úseku Oravský Podzámok – diaľnica D1 v dvoch koridoroch:

• s ukončením v mimoúrovňovej križovatke diaľnice D1 Hubová,
• s ukončením v križovatke diaľnice D1 Likavka

V rámci spracovania projektu a jeho prerokovávania s dotknutými obcami bolo objednávateľom upustené od doštudovania koridoru smerujúceho do križovatky Hubová z dôvodu pretrvávajúceho odmietavého postoja obce Komjatná k vedeniu RC R3 údolím potoka Komjatná prechádzajúcim katastrom obce. Z toho dôvodu boli komplexne doštudované len varianty smerujúce do križovatky Likavka.

Rýchlostná cesta R3 je v novej polohe navrhnutá v návrhových parametroch R 11,5/80. V úsekoch, kde zaberá existujúcu cestu I/59 preberá jej parametre, čo je R 11,5/60. Je riešená v dvoch základných variantoch:

• Modrý variant V1 (tunelový)
• Zelený variant V2 (mestský)

V rámci zeleného variantu je v jeho najkomplikovanejšom úseku prechádzajúcom novým koridorom zastavanej časti Dolného Kubína (v križovatke ulíc Matúškova, Medzihradská a Jánoškova) navrhnutý oranžový subvariant V2a.

Oba základné varianty začínajú napojením na existujúcu RC R3 pri závode OFZ v Širokej pri Oravskom Podzámku v novonavrhovanej križovatke Široká. Pokračujú v spoločnej trase vedenej vpravo od existujúcej cesty I/59 smerom na západ. Pred Dolným Kubínom sa varianty rozdelia, pričom modrý variant V1 obchádza mesto Dolný Kubín z východu prakticky mimo zastavaných častí mesta a susedných obcí s uvažovaním dvoch tunelových úsekov. Zelený variant pokračuje zväčša v trase existujúcej cesty I/59 cez mesto Dolný Kubín, pričom prechádza širším centrom mesta v novej polohe, čo si vyžiada asanáciu niekoľkých obytných objektov. Za mestom sa oba varianty opäť spoja, obídu obec Vyšný Kubín zo severozápadu a pri Jasenovej sa napoja na existujúcu cestu I/59, kde bol nedávno dobudovaný prídavný pruh pre pomalé vozidlá až do sedla Brestová na rozhraní okresov Dolný Kubín a Ružomberok. V tomto úseku sa uvažuje aj s dvomi jednostrannými odpočívadlami typu D. Na vrchole Brestovej sa trasa odkláňa vľavo od cesty I/59, zo západu obchádza obec Valaská Dubová a pokračuje údolím potoka Likavka smerom na juh, kde sa pripojí na diaľnicu D1 v dnes budovanej križovatke Likavka v rámci stavby D1 Hubová – Ivachnová.

Technická špecifikácia:

Účelom stavby je rekonštrukcia cesty III/1113 v jestvujúcom koridore, s optimalizáciou smerového a výškového vedenia, z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy. Hlavným účelom je vybudovanie kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty pre potreby regionálnej dopravy, najmä nákladnej. Existujúca cesta III/1113 nevyhovuje dnešnému dopravnému zaťaženiu na tejto ceste z hľadiska technického, stavebného a z hľadiska šírkového usporiadania. Cesta III/1113 je strategickým napojením na ostatnú cestnú sieť pre viaceré výrobné závody spoločností pôsobiace v oblasti.

Vybudovanie cesty v kategórii C9,5/80 v optimálnej trase z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy, ako aj z hľadiska vplyvu výstavby a prevádzky na obyvateľstvo a prírodné prostredie. Hlavným účelom je výstavba kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej cesty, ktorá preberie všetku tranzitnú a regionálnu, najmä nákladnú dopravu. Existujúca cesta III/1113, po odľahčení od nákladnej dopravy, bude plniť funkciu miestnej komunikácie, v prípade potreby ako súbežná cesta v prípade nepredvídaných udalostí na preložke. Záujmové územie preložky cesty III/1113 sa nachádza prevažne vo Vojenskom obvode Záhorie a sčasti vedie po poľnohospodárskych pozemkoch.

DOPRAVOPROJEKT, a.s. spracoval aj dokumentáciu pre územné rozhodnutie (02/2013) a dokumentáciu na stavebné povolenie (05/2013)

Jedným z podkladov pre vypracovanie projektovej dokumentácie v záujmovom úseku bola Dokumentácia pre územné rozhodnutie R2 Kriváň – Lovinobaňa, Tomášovce, ktorú vypracoval Dopravoprojekt a.s., Bratislava, 04/2010. Ďalšie podklady tvorili projektové dokumentácie predchádzajúceho (R2 Pstruša – Kriváň, DSP, DRS, DP, AD) a nasledujúceho úseku (R2 Tomášovce – Ožďany, DUR), ktorej spracovateľom bola tiež spoločnosť Dopravoprojekt, a.s.

Dotknutý úsek rýchlostnej cesty R2 sa nachádza v okrese Lučenec a prechádza katastrálnymi územiami obcí Mýtna, Divín, Lovinobaňa, Uderiná, Podrečany a Tomášovce.

Rýchlostná cesta R2 začína v dočasnom prepojení R2 s cestou I/16 v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Medzi obcami Mýtna a Divín sa v trase R2 nachádza mimoúrovňová križovatka Mýtna (km 10,500), ktorá po dobudovaní rýchlostnej cesty R2 v úseku Kriváň – Mýtna (úsek vedený Pilianskou dolinou v súbehu s Krivánskym potokom) bude jediným dopravným uzlom medzi MUK Mýtna a výhľadovej MUK Tomášovce. Koniec úseku je situovaný v km 21,760 vo výhľadovej MÚK Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce – Ožďany. Výhľadová MUK Tomášovce je v súčasnosti navrhnutá pre dočasné riešenie zabezpečujúce napojenie rýchlostnej cesty na cestu I/16 pri obci Tomášovce.

Trasa rýchlostnej cesty R2 v záujmovom úseku je vedená nížinou otvárajúceho sa údolia Krivánskeho potoka, v súbehu so žel. traťou Zvolen – Fiľakovo a cestou I/16, pričom obchádza samotnú obec Mýtna z juhozápadu. Po vykrižovaní s cestou I/16 a žel. traťou, pričom rýchlostná cesta je vedená ponad oba dopravné koridory, vchádza trasa do katastra obce Divín. Pre osadenie trasy v dĺžke cca 3,5 km sa javilo ako primerané využitie úzkeho pásu na úpätí pahorkov Divínskeho hája. Bolo to jediné miesto v koridore žel. trate, Krivánskeho potoka a jestvujúcej zástavby s akceptovateľným dopadom na životné prostredie. Dôsledkom umiestenia stavby vznikla potreba na vybudovanie objektov vhodných pre migráciu zveri. Po opustení Divínskeho hája a prekrižovaní širokého údolia Krivánskeho potoka a žel. trate pokračuje trasa severovýchodne od obce Podrečany, v súbehu s cestou I/16 až do konca úseku R2, kde vo vzájomnom krížení vytvárajú dočasné prepojenie – úrovňovú stykovú križovatku s cestou I/16. Toto územie je charakteristické intenzívne obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16.5.2017. Uvedený úsek sa nachádza medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A. a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila  zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostného ťahu v smere Trenčín – Prievidza – Zvolen – Lučenec – Košice. Výstavba uvedeného úseku je v súlade so strategickými cieľmi rozvoja diaľničnej a cestnej infraštruktúry SR a vytvára predpoklady pre nadväznú výstavbu rýchlostnej cesty R2 v smere na Lučenec. Do sprejazdnenia úseku bola celá tranzitná doprava v predmetnom území vedená po ceste I/16, ktorá prechádza intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš – časť Pstruša, čo malo negatívny dopad na dopravnú nehodovosť a životné prostredie v ich okolí. Novobudovaná rýchlostná cesta prevzala podstatnú časť tranzitnej dopravy, čím sa výrazne odľahčila cesta I/16 pre účely zdrojovej a cieľovej dopravy. Uvažované dopravné zaťaženie na tomto úseku rýchlostnej cesty predpokladá pri uvedení do prevádzky intenzitu dopravy v profile 13 514 voz/24 hod. a 18 834 voz/24 hod. v roku 2030. Jej dobudovaním sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky v tomto úseku a znížil sa negatívny vplyv dopravy na životné prostredie, ako aj na život obyvateľov priľahlých obcí, čo boli hlavné ciele výstavby.

Úsek má dĺžku 7,850 km. Rozhodujúcimi časťami stavby je okrem samotnej rýchlostnej cesty jedna mimoúrovňová križovatka vrátane privádzača rýchlostnej cesty, zabezpečujúceho prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/16, a 7 mostov. Súčasťou je aj 8 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 3 objekty protihlukových stien s dĺžkou 3,5 km a  4 zárubné múry. Rýchlostná cesta je vybavená cestnou kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok a informačným systémom.

Rýchlostná cesta R2 a súvisiace križovatky – technické riešenie

Navrhovaná stavba je prevažne vedená po južných pahorkovitých svahoch Zvolenskej kotliny a na konci úseku údolím rieky Slatina.  Prechádza katastrami obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš, v prevažnej miere pozemkami intenzívne poľnohospodársky využívanými. Jej začiatok rešpektuje polohu plánovaného obchvatu mesta Zvolen – stavby R2 Zvolen západ – Zvolen východ – v mimoúrovňovej križovatke Zvolenská Slatina. V záreze prekonáva sedlo pahorkatiny nad cestou II/591, ktorú prekrižuje mostom spolu so Slatinským potokom. Zľava obchádza obec Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 400 až 550 m od najbližšej zástavby. V ďalšom vedení trasa pokračuje striedavo v menších zárezoch a násypoch, pričom križuje miestne potoky – Rybný, bezmenný a Vígľašský. V km 2,936  križuje podjazdom cestu preložky III/050 90. Pravostranným oblúkom obchádza zo severu obec Vígľaš vo vzdialenosti 350 až 550 m od najbližšej zástavby. Po prekonaní dvoch zárezových úsekov rýchlostná cesta križuje miestnu komunikáciu v km 5,629. V priamom koncovom úseku obchádza CHA Hrončiačka, križuje potok Hradná, žel. vlečku, žel. trať Zvolen-Fiľakovo, rieku Slatina a v mimoúrovňovej križovatke Pstruša sa napája na vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň.

Úsek R2 Zvolen východ – Pstruša je vybudovaný v návrhovej kategórii R 24,5/120 s asfaltobetónovou vozovkou a spevneným, cementobetónovým stredným deliacim pásom. V strednom deliacom páse sú navrhnuté obojstranné betónové zvodidlá. Celá trasa je striedavo vedená v zárezoch a na násypoch rôznych výšok.  V dôsledku vývoja predchádzajúcich stupňov projektovej prípravy a snahy o minimalizáciu trvalých záberov sú násypy v prevažnej časti budované technológiou vystužených zemných konštrukcií systémom Green Terramesh so sklonom líca 1:1.

Z pohľadu geologickej skladby je horninové prostredie značne heterogénne. Kvartérny pokryv je zväčša zastúpený deluviálnymi sedimentami prezentovanými vrstvami ílov a siltov rôznych mocností, miestami s organickou prímesou. Pod deluviálnym komplexom sú zväčša vrstvy neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov prípadne fluviálno – terasové sedimenty prekrývajúce neogénne podložie. Predkvartérne podložie pod deluviálnym komplexom tvorí zväčša molasová formácia neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov. Tam, kde bola zistená hladina podzemnej vody, táto mala napätý resp. mierne napätý charakter.

Geologická skladba spolu s polohou hladín podzemnej vody si vyžiadala návrh sanačných opatrení smerujúcich k zvýšeniu únosnosti a k urýchleniu konsolidácie podložia.

Na zvýšenie stability zárezových svahov boli na vybraných úsekoch vybudované svahové rebrá.

Ochrana päty násypového telesa v inundačnom území Slatiny a  potoka Hradná proti eróznej činnosti a poškodeniu svahu telesa rýchlostnej cesty pri vybrežení toku je zrealizovaná zo spevnenia päty vystuženého svahu kamenivom  bez zahumusovania na výšku 0,8 m nad úroveň hladiny Q100.

Napojenie na existujúci komunikačný systém zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky:

Mimoúrovňová križovatka „Zvolenská Slatina“ na začiatku úseku je navrhnutá ako trúbkovitá križovatka. Zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov medzi rýchlostnou cestou R2 a  cestou I/16 prostredníctvom privádzača rýchlostnej cesty a okružnej križovatky umiestnenej na ceste I/16 v extraviláne medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou.

V predmetnej stavbe sa nachádza spolu 6 mostných objektov na rýchlostnej ceste a 1 mostný objekt ponad rýchlostnú cestu vedúcu zo Zvolenskej slatiny do Očovej. Všetky mostné objekty sú založené na veľkopriemerových pilótach priemeru 1200mm s výnimkou presypaného tenkostenného oceľového rámu nad Rybným potokom, ktorý je založený plošne.

Opory mostov sú väčšinou riešené ako úložné prahy založené na veľkopriemerových pilótach.  Drieky pilierov sú kruhového alebo obdĺžnikového tvaru.  Pri križovaní rieky Slatina sú drieky pilierov vyložené kamenným obkladom. Nosné konštrukcie dvoch mostných objektov sú z predpätých  tyčových prefabrikátov spriahnutých so železobetónovou doskou. Jeden z mostov je dodatočne predpätý 3-poľový trámový. Ďalší mostný objekt ponad rýchlostnú cestu je navrhnutý ako 2-poľový monolitický trám, z dodatočne predpätého betónu s nábehom nad stredným pilierom . Pilier je do nosnej konštrukcie votknutý.

Mostný objekt nad potokom Hradná a železničnou vlečkou je dlhý 202m a jedná sa o dodatočne predpätú monolitickú dosku s premennou hrúbkou a obojstrannými konzolami.

Najdlhším mostným objektom stavby je 10-poľový most na rýchlostnej ceste, ponad rieku Slatina a železničnú trať ŽSR, s dĺžkou takmer 450 m . Medziľahlé piliere sú tvorené železobetónovou stenou, votknutou do základového bloku piliera založené na veľkopriemerových pilótach. Nosná konštrukcia mosta je tvorená spojitým monolitickým predpätým komôrkovým nosníkom konštantnej výšky 3m. Jednotlivé polia ľavého mosta majú 28m, 40m, 6x52m, 40m a 28m a pravého mosta 28m 3x40m 5x52m a 40 m.

Cieľom výstavby prezentovaného úseku rýchlostnej cesty R2 bolo odľahčiť existujúcu cestu I/16 prechádzajúcu intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, zvýšiť jej bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života ľudí v týchto obciach. Napriek tomu, že sa jedná o relatívne krátky úsek s dĺžkou necelých 8 km, zabezpečí obyvateľom Zvolenskej Slatiny a Vígľaša kvalitnejšie životné prostredie a tranzitujúcim vozidlám odhadovanú úsporu času 3 minúty. K zatraktívneniu tohto úseku by výrazne prispelo dobudovanie predchádzajúcej časti rýchlostnej cesty R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ, čím by sa predmetný úsek prepojil s rýchlostnou cestou R1. Na opačnej strane, v prípade dobudovania úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce, ktorý je dnes v procese prípravy a ktorý sa priamo napája na už vybudovaný úsek R2 Pstruša – Kriváň, by vznikol súvislý úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 50 km, ktorý by spolu s už vybudovanými obchvatmi obcí Ožďany a Tornaľa výraznejšie zvýšil  atraktivitu južného prepojenia Zvolena a Košíc.

Začiatok stavby tvorí mostná estakáda nad cestou I/18, železničnou traťou Bratislava – Žilina, rybníkom a vodným dielom Hričov. Mostná estakáda dĺžky 1500,94 m má jeden dilatačný celok a tvoria ju dve samostatné nosné konštrukcie (ľavý most dĺžky 1500,94 m s počtom polí 30 a pravý most dĺžky 1441,61 m s počtom polí 29). Technológia výstavby mostného objektu je navrhovaná v križovatke Žilina Strážov na pevnej podpernej skruži, v úseku nad rybníkom pomocou výsuvnej skruže, hlavné polia nad riekou Váh technológiou letmej betonáže a západná časť mosta budovaná pomocou výsuvnej skruže „berd“. Most je založený hĺbkovo na veľkopriemerových pilótach.

V lokalite Vrch je trasa ďalej vedená tunelom Považský Chlmec. Jeho dĺžka je viac ako 2,2 km a bol vybudovaný v dvoch tunelových rúrach s dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere.

Za východným portálom premosťuje cestu III. triedy na Vranie, rieku Kysuca a vetvy mimoúrovňovej križovatky Žilina Brodno most 224-00. Mostný objekt dĺžky 410,898 m má jeden dilatačný celok a tvorí ho samostatný pravý a ľavý mostný objekt (ľavý most dĺžky 410,898 m a pravý most dĺžky 402,041 m).

Stavba si vyžaduje špeciálne zásobovanie vodou a elektrickou energiou, najmä pre potreby výstavby tunela Považský Chlmec, všetky tieto potreby si zhotoviteľ stavby zabezpečuje sám.

Stavba Diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) získala na 23. ročníku celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka 2017  – Cenu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,  Hlavnú cenu a titul „Stavba roka 2017“ .

Cena udelená odbornou porotou za: 

• unikátne riešenie stĺporadia na estakáde z hľadiska vplyvu na životné prostredie a ochrany  vtáctva žijúceho v okolí priehrady a estakády,
• odľahčenie dopravy na obchvate Žiliny,
• riešenie celej estakády v dĺžke 1,5 km ako jedného dilatačného celku s najdlhšími mostnými závermi doposiaľ použitými na Slovensku,
• výstavbu tunelov využitím stredovej jamy umožňujúcej razenie oboch tunelov v šiestich čelbách súčasne,
• zvládnutie zakladania až 4 m pod hladinou Hričovskej priehrady,
• použitie mobilných zvodidiel, umožňujúcich vjazd vozidiel záchrannej služby do oboch tunelov z ktorejkoľvek strany hneď po automatickom zastavení prevádzky,
• unikátne riešenie a kotvenie svahov až pod uhlom 75°, z dôvodu ochrany prírody a majetku.