Posted by & filed under .

Stredisko správy a údržby diaľnic je technickou základňou pre údržbu diaľnice D1 vo zverenom úseku a vykonáva činnosti, ako sú  správa diaľnice, údržba vozoviek, diaľničných objektov, zelene, tunela, technických zariadení diaľnice a dopravného značenia. V rámci areálu SSÚD boli riešené  administratívno-prevádzkové budovy vrátane riadiaceho operátorského pracoviska pre diaľnicu a tunel Bôrik,  objekty opravovní, garáží, skladovacích priestorov, komunikácie a všetky potrebné inžinierske siete. Súčasťou areálu sú aj objekty policajného zboru a hasičského a záchranného zboru zabezpečujúce koordináciu činností pri prevádzke diaľnice a mimoriadnych situáciách.

Posted by & filed under .

Súčasťou riešenia rýchlostnej cesty boli veľké ľavostranné a pravostranné odpočívadlá, ktoré sú určené na zastavenie motorového vozidla a využitie možností krátkodobého odpočinku spojeného s využitím služieb poskytovaných na odpočívadlách. V rámci riešenia odpočívadla boli navrhnuté spevnené plochy a komunikácie, umiestnenie prvkov drobnej architektúry a riešenie inžinierskych sietí.

Posted by & filed under .

Aktualizovaná Koncepcia rozmiestnenia odpočívadiel na diaľniciach a rýchlostných cestách v Slovenskej republike z roku 2013 upravila kategórie odpočívadiel a v závislosti od kategórie stanovila požadované počty parkovacích miest a vybavenosť odpočívadiel. Odpočívadlo Ivachnová bolo v koncepcii zaradené do kategórie B. Pretože riešenie  navrhované v DSP spracovanej  v roku 2007 nevyhovovalo z hľadiska počtu parkovacích miest ani z hľadiska plôch pre oddych motoristov, bola prijatá požiadavka na zväčšenie odpočívadla a možnosti zväčšenia odpočívadla preverila spracovaná koncepčná štúdia. Odpočívadlo bude rozdelené na dve zóny, jedna zóna bude poskytovať služby pre vodičov nákladných áut, druhá zóna poskytne služby vodičom a pasažierom osobných áut, karavanov a autobusov. Zóna pre nákladné autá sa vybuduje v miestach nového rozšírenia odpočívadla, zóna pre osobné autá a autobusy zostane na ploche pôvodného odpočívadla. Na vjazd na odpočívadlo nadväzuje okružná križovatka, ktorá umožní odbočenie na parkoviská pre nákladné vozidlá, resp. na parkoviská pre osobné vozidlá a autobusy, či k výdajným stojanom pohonných hmôt. Presunutie parkovísk a vybavenia pre nákladné autá do novej polohy umožnilo využiť pôvodné plochy odpočívadla na rozšírenie parkovísk pre autobusy, doplniť parkovacie plochy pre karavany a vytvoriť priestor na aktívny oddych dospelých a výbeh pre psov.

Posted by & filed under .

Riešené územie sa nachádza v areáli obchodnej zóny Pharos Bratislava. Je rozčlenené na zastavanú plochu a spevnené plochy objektu HOBBY MARKET,  na komunikácie, spevnené a parkovacie plochy a na plochy zelene. Objekt predajne je navrhnutý ako jednopodlažná kompaktná pravouhlá hmota s dispozičným členením premietnutým do členenia fasády. Objekt pozostáva z troch prevádzkovo rozčlenených častí, z hlavnej predajnej haly, záhradného centra a Drive In – predaj do auta. Hlavná predajná hala je centrálnym predajným priestorom. Je v strede objektu a z nej sa dá priamo prejsť do záhradného centra a do Drive in. Hlavná predajná hala má vstupný blok s bistrom, sociálny a technologický blok, priestory zásobovania, oddelenie pre úpravu polotovarov z dreva a hlavnú predajnú plochu. V podzemnej časti sa nachádza strojovňa SHZ a nádrž SHZ. Predajňa Záhradné centrum pozostáva z troch častí. Z vykurovanej predajnej plochy, z prestrešenej exteriérovej plochy a z voľnej exteriérovej spevnenej plochy. Tretia časť Drive In má exteriérovú zastrešenú časť a  voľnú exteriérovú spevnenú plochu. Medzi vjazdom a výjazdom je umiestnená pokladňa. Za samotným objektom HOBBY MARKETU sa nachádza oplotený zásobovací dvor. Je prejazdný len jedným smerom. Na dvore sa nachádza zapustená vykladacia rampa. Riešenie stavby a jej prevádzka umožňuje prístup a užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.

I/11 Čadca - obchvat mesta, časť Bukov - Horelica - portál Žilina

Posted by & filed under .

Predmetná stavba je súčasťou preložky cesty I/11 – obchvatu Čadce, ktorý v súlade s koncepciou etapovej výstavby diaľnic bude výhľadovo tvoriť  ľavý dopravný pás diaľnice D3 v smere Žilina – Skalité / hranica SR. Diaľnica D3 bude súčasťou severo – južného diaľničného ťahu D1 – D3.

Začiatok stavby sa nachádza za budúcou mimoúrovňovou križovatkou  „Bukov“ diaľnice D3 na moste „Kysuca“ .  Po mostnom objekte trasa obchvatu vedie najskôr v súbehu s tokom Kysuce, neskôr sa odkláňa do priľahlého svahu elevácie kóty Čupeľ, ktorú prekonáva v tuneli „Horelica“. Tunel vyúsťuje do hlbokého údolia Klimkovho potoka, ktorý trasa obchvatu prekonáva opäť na mostnom objekte. Dĺžka tunela je 600 m s dĺžkou  únikovej chodby 346 m. Min. polomer smerového oblúka je 500 m.   Výškovo  je niveleta v tuneli  pozdĺžnom sklone max. 4,0% s priečnym sklonom vozovky  max. 4,0%. Východný portál Žilina rieši ukončenie ostenia tunela v mieste vyústenia z podzemia na povrch z JV strany tunela. Portál tvorí železobetónová otvorená konštrukcia. Okraj portálu je ohraničený golierom. Západný portál Čadca rieši ukončenie ostenia v mieste vyústenia z podzemia na povrch zo SZ strany tunela. Portál pozostáva zo železobetónovej otvorenej konštrukcie a terénnych úprav okolo portálu.

Diaľnica D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka.

Posted by & filed under .

V priestore križovatky D1 s D3 v Dolnom Hričove je diaľnica D1 navrhnutá od km 24,118 na estakáde, ktorá križuje železničnú trať ŽSR Bratislava – Žilina, areál PD Agrofin, cestu I/18, dolinu bezmenného potoka, jestvujúce poľné cesty, kde vchádza do tunela Ovčiarsko, ktorým prekonáva masív bradlového pásma v dĺžke 2 350 m, dostáva sa do Žilinskej kotliny, kde vedie južne od obce Bitarová v striedaní násypov, zárezov a mostných častí stavby nad údoliami. V tuneloch je navrhnutá kategória  2T 8/100. Južná tunelová rúra je v smerovom oblúku s Rmax = 3400 m ; Rmin = 766 m , výškovo v spáde +1,70% s priečnym sklonom vozovky max. – 4,7%. Severná rúra je smerovom oblúku Rmax = 1152,5 m , Rmin = 777,5 m , výškovo  v spáde 1,68% s priečnym sklonom vozovky max. +3,8%. Na základe geologického prieskumu formou povrchového prieskumu a formou prieskumnej štôlne bol overený prevládajúci komplex paleogénnych hornín v zastúpení pieskovcovo – ílovcovým súvrstvím s lokálnym výskytom zlepencov. Územie pred portálmi ako i v trase tunela má charakter poľnohospodárskej pôdy, lesov a lúk.

Posted by & filed under .

V priestore križovatky D1 s D3 v Dolnom Hričove je diaľnica D1 navrhnutá od km 24,118 na estakáde, ktorá križuje železničnú trať ŽSR Bratislava – Žilina, areál PD Agrofin, cestu I/18, údolie bezmenného potoka, jestvujúce poľné cesty, kde vchádza do tunela Ovčiarsko, ktorým prekonáva masív bradlového pásma v dĺžke 2 350 m, dostáva sa do Žilinskej kotliny, kde vedie južne od obce Bitarová v striedaní násypov, zárezov a mostných častí stavby nad údoliami. Križuje cestu III/5183, vchádza do širokého údolia Bitarovského potoka kde ide zväčša v násype. Morfologický výbežok Dúbravy prekonáva trasa tunelom Žilina v dĺžke 684 (687) m.  Tunel je  kategórie 2T 8/100.

Južná tunelová rúra je v smerovom oblúku Rmax=1200m , Rmin=720 m , výškovo v spáde +0,53% s priečnym sklonom vozovky max. +4,96% . Severná tunelová rúra je v smerovom oblúku Rmax=817,5 m ; Rmin=720m , výškovo v spáde 0,55% s priečnym  sklonom vozovky max. +4,96%.  Po vyústení z tunela sa trasa dostáva do doliny Rajčianky, ktorú prekleňuje medzi Lietavskou Lúčkou a Bytčicou estakádou. Územie tunela je budované paleogénnym súvrstvím ílovcov a pieskovcov s prevahou ílovcov. Súvrstvie je v celom úseku trasy tunela prekryté formácia kvartérnych pokryvných útvarov v zastúpení terasovým a deluviálnym sedimentov. Územie pred portálmi ako i v trase tunela má charakter poľnohospodárskej pôdy, lesov a lúk.

Diaľnica D2 Bratislava, Lamačská cesta – Staré grunty - Tunel Sitina

Posted by & filed under .

Tunel Sitina, je diaľničný tunel na diaľnici D2 v Bratislave. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, pričom každá je dvojpruhová. Dĺžka razenej časti západnej rúry je 1 189 metrov, dĺžka hĺbenej časti v areáli SAV je 206 metrov, dĺžka razenej časti východnej rúry je 1 159 metrov a dĺžka hĺbenej časti v areáli SAV je 216 metrov. Bol prvým slovenským dvojrúrovým tunelom. Celková dĺžka západnej, resp. južnej rúry s prekrytou časťou tunela je 1 440 metrov, celková dĺžka východnej, resp. severnej rúry s prekrytou časťou tunela je 1 415 metrov.

Tunel bol budovaný tzv. novou rakúskou tunelovacou metódou (NRTM) a je súčasťou diaľničného úseku Lamačská cesta – Staré grunty. V oboch tunelových rúrach je jeden tzv. núdzový záliv v strede a druhý na konci tunelovej rúry. Rúry sú prepojené únikovými chodbami na piatich miestach. V Každej tunelovej rúre je 9 SOS kabín na priame spojenie sa s operátorom. Po oboch stranách vozovky sú chodníky široké 1 meter a šírka vozovky je 7,5 metrov.

Výstavby tunela sa začala 10/2003, odovzdaný do užívania bol 06/2007.

 

Významné ocenenia:

  • Hlavná cena a titul Stavba roka 2008
  • Cena Slovenskej komory stavebných inžinierov 2008
  • Cena primátora hlavného mesta SR Bratislavy 2008

Verejné priestory Šafárikovo námestie a Fajnorovo nábrežie v Bratislave

Posted by & filed under .

Účelom verejnej anonymnej súťaže návrhov vyhlásenej Mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto bolo získať návrh architektonicko-urbanistického riešenia verejných priestorov Šafárikovo námestie a Fajnorovo nábrežie v Bratislave, ako kontaktné priestory vo väzbe na trasu realizovanej električkovej radiály do Petržalky (Štúrova ulica – Šafárikovo námestie – Bosákova ulica) v lokalite Bratislava – Staré Mesto.

Súťažný návrh spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s. a kolektív v priestore Šafárikovo námestie sa nesnaží slepo či fyzicky prvoplánovo  odkazovať na každý míľnik histórie, no vytvára tzv. „white cube“, kde odkaz histórie a jeho vnímanie v prítomnom momente je ponechaný na kurátora, dramaturga či samotného účastníka prežívajúceho genius loci v špecifickom úseku času.  Návrh rieši súčasnú nevyhovujúcu fragmentáciu plôch radikálne. Diagonálne je umiestnená nová ucelená trávnatá plocha, ktorá celý priestor zjednocuje, robí ho čitateľným a flexibilným. Návrh spevnených plôch tvorí rámec na rozmiestnenie funkcií – športové aktivity, drobné funkcie, relax, komunikácia, usporiadanie trhov, divadelných či hudobných podujatí. Roh pri Štúrovej ulici je akcentovaný novostavbou kultúrneho charakteru s kaviarňou v prízemí.

V priestore Fajnorovho nábrežia je riešený najzásadnejší problém – návrh prepojenia Šafárikovho námestia s nábrežím, navrhnuté je nové usporiadanie Gondovej ulice pre peší pohyb, oddychovú časť so stromoradím a cyklistickú trasu. Pozdĺžna os nábrežia nadväzuje na smer toku rieky, akcent tvorí napravo pamätník starého mosta a naľavo povrchová fontána. Popri protipovodňovom múre je navrhnutý výbeh pre psov, od Gondovej smerom k osobnému prístavu je priestor rozdelený na dve časti, ktoré sú delené sedením. Popod protipovodňový múr sa tiahne časť, ktorá je vyhradená pre mobilné „street food“ prevádzky. Hlavný priestor je venovaný multifunkčnému otvorenému priestoru, vhodného na organizáciu podujatí hudobného či kultúrneho charakteru.

Posted by & filed under .

Návrh vychádza z vytvárania lokálnych centier s polyfunkciou a s vytvorením mestských spoločenstiev (komunít) s pešou dochádzkou do 10-15 min. okolo električkovej osi v Petržalke, definovanej územnoplánovacou dokumentáciou. V návrhu sú uplatnené hlavné zásady:

  • os električky spája navrhované lokálne centrá, s dochádzkou do 10-15 min. chôdze
  • striedanie zastavaného územia – lokálnych centier a nezastavaného územia – kompaktných parkov vytvára pravidelný rytmus v priestore osi Petržalky,
  • pozdĺž Chorvátskeho ramena je navrhnutý líniový park s bezbariérovými pešími a cyklistickými trasami v zeleni, ktoré vytvárajú kontinuálne prepojenie „OD DUNAJA K DUNAJU“ cez celú Petržalku,
  • komunikácia pozdĺž električky je prerušená v častiach nezastavaného územia,

Navrhované polyfunkčné, lokálne centrá pozdĺž električky by sa mali v budúcnosti stať zárodkami – epicentrami ďalšieho rozvoja, budú základom účinného a trvalo udržateľného využívania zdrojov s vytvorením kompaktnej štruktúry osídlenia.

Zásady funkčného využitia:

  • horizontálnym aj vertikálnym miešaním funkcií vytvoriť rôznorodé urbanistické štruktúry s možnosťou vytvorenia nových pracovných príležitostí, služieb a bývania, ako aj voľnočasových, športových i kultúrnych aktivít s optimálnym napojením na MHD, pešie a cyklistické koridory
  • umožniť doplnenie mestskej časti Petržalka o nové formy bývania v prepojení na prácu a rekreáciu

Prepojením jednotlivých systémov dopravy, vytvorením optimálnych prestupových bodov je navrhnuté trvalo ekonomicky a ekologicky udržateľné dopravné riešenie založené na priorite mestskej hromadnej dopravy s podporením pešej a cyklistickej dopravy.

Zásady návrhu dopravy:

  • električková (koľajová) doprava vytvára priame severo – južné prepojenie s centrom mesta cez Starý most,
  • priama – rýchla kolesová doprava je vedená radiálami,
  • autobusová doprava vytvára priečne prepojenia, východno-západnú obslužnosť územia a napojenie autobusovej dopravy na električkovú dopravu, ktorá bude v riešenom území nosná,
  • v blízkosti lokálnych centier, kde je paralelne vedená električková trať a automobilová komunikácia,
  • cyklistická a pešia doprava -prepája verejné priestory, cyklistická aj pešia doprava pozdĺž Chorvátskeho ramena sú trasované ako kontinuálne prepojenie centrálnym územím Petržalky,
  • statická doprava je riešená v podzemí pod objektmi a samostatnými objektmi nadzemných garáží v takom rozsahu, aby sanovala aj nedostatok parkovacích miest v kontaktnom území.

V návrhu priestorových vzťahov je uplatnený princíp jasne diferencovaných mestských priestorov s členením na priestory súkromné, polosúkromné, poloverejné a verejné s možnosťou užívania odlišnými záujmovými skupinami podľa veku a podľa aktivít. Priamo v riešenom území boli v priestore Chorvátskeho ramena medzi lokálnymi centrami navrhnuté 4 mestské parky a bola posilnená líniová zeleň priamo popri ramene s predĺžením v severnej časti cez širšie koncipované premostenie Einsteinovej až k Dunaju a Sadu Janka Krála, aby kontinuálne prepájala územie Petržalky formou Líniového parku prírodného prostredia vody a zelene „OD DUNAJA K DUNAJU“.